Rýchly sprievodca

Aká legislatíva upravuje mechanizmus CBAM?

Mechanizmus CBAM upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1773 zo 17. augusta 2023, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956, pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti na účely mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach počas prechodného obdobia.

Viac informácií o legislatíve CBAM nájdete na tomto linku.

Na dovoz akého tovaru sa vzťahuje mechanizmus CBAM v prechodnom období?

Mechanizmus CBAM sa vzťahuje na dovoz tovaru, ktorého výroba je emisne náročná a predstavuje najväčšie riziko úniku uhlíka.

Tovar CBAM je tovar uvedený v prílohe I k nariadeniu CBAM č. 2023/956 podľa kódu KN , ktorý má pôvod v tretej krajine, za predpokladu, že tento tovar alebo spracované výrobky, ktoré sú výsledkom aktívneho zušľachťovacieho styku tohto tovaru, sú dovezené na colné územie EÚ.

Mechanizmus CBAM pokrýva nasledujúce skupiny tovarov:

• cement
• železo a oceľ
• hliník
• hnojivá
• elektrina
• vodík

Po úplnom zavedení mechanizmu CBAM bude v rámci riadneho fungovania rozsah tovarov CBAM rozšírený, tak aby zachytil viac ako 50 % emisií v sektoroch pokrytých EU ETS.

Na dovoz akého tovaru sa nevzťahuje mechanizmus CBAM?

Mechanizmus CBAM sa nevzťahuje na:

• dovezený tovar CBAM, ktorého vnútorná hodnota nepresahuje na jednu zásielku hodnotu uvedenú pre tovar nepatrnej hodnoty (článok 23 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla), t.j. celková hodnota jednej zásielky nepresahuje 150 EUR;
• tovar CBAM nachádzajúci sa v osobnej batožine cestujúcich prichádzajúcich z tretích krajín, ktorého vnútorná hodnota nepresahuje hodnotu uvedenú pre tovar nepatrnej hodnoty (článok 23 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla), t.j. nepresahuje 150 EUR;
• tovar, ktorý sa má prepravovať alebo používať pri vojenských činnostiach;
• tovar s pôvodom v týchto krajinách/regiónoch: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko, ako aj Büsingen, Helgoland, Livigno, Ceuta, Melilla.
• Ohlasovacie povinnosti mechanizmu CBAM sa nevzťahujú na:
• dovoz zušľachtených výrobkov získaných v colnom režime pasívny zušľachťovací styk uvedenom v článku 259 Colného kódexu Únie (colný režim pasívny zušľachťovací styk);
• tovaru, ktorý spĺňa podmienky na vrátený tovar v súlade s článkom 203 Colného kódexu Únie.

Kto má oznamovaciu povinnosť?

Oznamovaciu povinnosť má:

• dovozca, ktorý podáva colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu vo vlastnom mene a na vlastný účet;
• osoba, ktorá je držiteľom povolenia na podanie colného vyhlásenia uvedeného v článku 182 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa stanovuje Colný kódex Únie, a ktorá deklaruje dovoz tovaru;
• nepriamy colný zástupca, ak colné vyhlásenie podáva nepriamy colný zástupca určený v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, keď dovozca nemá sídlo v členskom štáte EÚ alebo keď nepriamy colný zástupca súhlasil s prevzatím oznamovacej povinnosti.

Čo je obsahom správy o CBAM?

• množstvo dovezeného tovaru vyjadrené v megawatthodinách v prípade elektriny a v tonách pri ostatnom tovare;
• druh tovaru na základe jeho číselného znaku KN;
• krajina pôvodu dovezeného tovaru;
• zariadenie, v ktorom bol tovar vyrobený;
• použité spôsoby výroby;
• špecifické viazané priame a nepriame emisie tovaru vyjadrené v tonách emisií CO2e na megawatthodinu elektriny alebo v prípade iného tovaru v tonách emisií CO2e na tonu každého druhu tovaru, vypočítané v súlade s metódou stanovenou v prílohe IV nariadenia CBAM č. 2023/956;
• emisný faktor použitý pre elektrinu;
• zdroj údajov alebo metóda použitá na určenie emisného faktora;
• spotrebu elektrickej energie a zodpovedajúci emisný faktor spotrebovanej elektriny.
• informácia, či deklarant oznamuje skutočné emisie alebo štandardné hodnoty;
• cenu uhlíka splatná v krajine pôvodu v prípade viazaných emisií v dovezenom tovare, a to s prihliadnutím na akúkoľvek zľavu alebo inú dostupnú formu kompenzácie.

Ak sú dovážaným tovarom spracované výrobky, ktoré boli vytvorené v rámci pasívneho zušľachťovacieho styku, nevznikajú v prechodnom období žiadne oznamovacie povinnosti týkajúce sa CBAM. V niektorých prípadoch existujú výnimky z oznamovacej povinnosti pre vrátený tovar. Podrobnosti o oznamovacích povinnostiach CBAM pre určité colné postupy sú uvedené v článku 34 nariadenia CBAM č. 2023/956.

Podrobné informácie, ktoré sa majú predkladať v správe o CBAM ako aj jej štruktúra sú obsiahnuté v článku 3 a v prílohe I vykonávacieho nariadenia CBAM č. 2023/1773.

Štruktúra správy CBAM je publikovaná na stránkach Európskej komisie https://taxation-customs.ec.europa.eu/carbon-border-adjustment-mechanism_en v časti Prechodný register CBAM.

Vypracovanie správy je možné zabezpečiť aj externým dodávateľom služby.

Ako sa vypočítajú emisie?

Výpočet viazaných emisií skleníkových plynov pre tovar CBAM je predmetom článku 7 nariadenia CBAM č. 2023/956 a článku 4 vykonávacieho nariadenia CBAM č. 2023/1773. Metodicky úzko súvisí s Európskym systémom obchodovania s emisiami (EU ETS). Pri výpočte emisií skleníkových plynov sa v zásade musia brať do úvahy tri toky emisií:

• priame emisie skleníkových plynov (emisie uvoľnené počas výroby);
• nepriame emisie skleníkových plynov (emisie spojené s elektrinou používanou pri výrobe);
• emisie skleníkových plynov spojené s medziproduktmi (emisie z výroby medziproduktov).

Viazané emisie v tovare CBAM sa počítajú podľa metód uvedených v prílohe IV nariadenia CBAM č. 2023/956.

Vykonávacie nariadenie CBAM č. 1773/2023 poskytuje určitú flexibilitu, pokiaľ ide o hodnoty používané na výpočet viazaných emisií pri dovoze počas prechodného obdobia.

Do konca roku 2024 budú mať spoločnosti na výber z troch spôsobov vykazovania:

1. úplné vykazovanie podľa novej metodiky (metóda EÚ);
2. podávanie správ na základe ekvivalentnej metódy, t.j. založené na rovnocenných vnútroštátnych systémoch tretích krajín - tri možnosti:
   • systém stanovovania cien uhlíka na mieste, kde sa zariadenie nachádza, alebo
   • povinný systém monitorovania emisií na mieste, kde sa zariadenie nachádza, alebo
   • systém monitorovania emisií v zariadení, ktorý môže zahŕňať overenie akreditovaným overovateľom.
3.  podávanie správ na základe štandardných referenčných hodnôt (len do júla 2024).

Od 1. januára 2025 bude akceptovaná iba metóda EÚ a odhady (vrátane štandardných hodnôt) sa môžu použiť len pre komplexné tovary, ak tieto odhady predstavujú menej ako 20 % celkových viazaných emisií. Komisia zverejnila v decembri 2023 štandardné hodnoty. Správa zo Spoločného výskumného centra EÚ (JRC) prispela k príprave týchto štandardných hodnôt.

Ako funguje CBAM v prechodnom období?

Prechodné obdobie implementácie CBAM  od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025 slúži ako pilotná fáza. Táto fáza nemá žiadny finančný vplyv. Dotknutí dovozcovia alebo nepriami colní zástupcovia  nahlasujú údaje o množstve dovezeného tovaru CBAM do EÚ z tretích krajín a priamych a nepriamych emisiách skleníkových plynov viazaných v tomto tovare. Predkladajú štvrťročné správy o CBAM najneskôr do jedného mesiaca po skončení štvrťroka. Prvá správa by sa mala týkať dovozu od októbra do decembra 2023 a je potrebné ju predložiť najneskôr do 31. januára 2024 do prechodného CBAM registra. Jej opravu je možné vykonať do 31. júla 2024. Za nepredloženie správy o CBAM alebo predloženie nesprávnych údajov je možné uložiť pokutu v rozmedzí od 10 do 50 eur za každú nenahlásenú tonu emisií skleníkových plynov.

Od 1. januára 2025 budú členské štáty EÚ zodpovedné za udelenie statusu „schválený deklarant CBAM“. Dovozcovia a nepriami colní zástupcovia musia požiadať o status schváleného deklaranta CBAM, aby boli uznaní ako deklaranti CBAM.

Po prechodnom období a pred nadobudnutím účinnosti konečného systému 1. januára 2026 sa vykoná revízia fungovania CBAM počas jeho prechodného obdobia. Zároveň sa prehodnotí rozsah produktov, aby sa posúdili možnosti  zahrnutia iného tovaru vyrobeného v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, do rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM. Správa bude obsahovať časový plán ich začlenenia do roku 2030.

Ako bude CBAM fungovať od roku 2026?

Od roku 2026 budú môcť dovážať tovar CBAM na colné územie EÚ len schválení deklaranti CBAM. Zakúpia si certifikáty CBAM za cenu vypočítanú Európskou komisiou za každý kalendárny týždeň ako priemer záverečných cien kvót EU ETS na aukčnej platforme v súlade s postupmi stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1031/2010.

Do 31. mája každého roku (po prvý krát v roku 2027 za rok 2026) nahlásia množstvo tovarov CBAM dovezených do EÚ v predchádzajúcom roku, celkové viazané emisie v tovaroch, celkový počet certifikátov CBAM, ktoré sa majú odovzdať a kópie správ o overení. Ak môžu dovozcovia preukázať, že cena uhlíka už bola zaplatená počas výroby dovážaného tovaru v tretej krajine, je možné požiadať o zníženie počtu certifikátov CBAM. Postupné odstraňovanie bezplatných kvót v rámci EU ETS sa uskutoční súbežne so zavádzaním CBAM v období rokov 2026 – 2034.