domovská stránka
ikona Facebook FB stránka | ikona hľadať Vyhľadávanie | icon English
ZELENÁ LINKA: 0800 144 440 - pracovné dni od 8:00 do 20:00 |

Európska zelená dohoda

Európska zelená dohoda (European Green Deal) je prvou prioritou súčasnej Európskej komisie pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyen. Predstavuje plán Európskej komisie na zelenú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Celý svet vrátane Európy sa bude musieť vysporiadať s čoraz častejšími a náročnejšími výzvami v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, vrátane zastavenia straty biodiverzity. Práve Európska zelená dohoda predstavuje nástroj ako čeliť daným výzvam a premeniť ich na príležitosti.
Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody (ďalej len „EZD“) je zabezpečiť, aby sa Európa do roku 2050 stala vôbec prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Pre dosiahnutie tohto dlhodobého cieľa bude potrebné, aby sa čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie do roku 2050 rovnali nule. To znamená, že členské štáty EÚ budú môcť vypustiť iba také množstvo CO2, ktoré budú schopné zachytiť prírodné a umelé zachytávače uhlíka. EZD si rovnako dáva za cieľ oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a zabezpečiť, aby pripravované zmeny boli spravodlivé a inkluzívne, pričom sa nezabudne na žiadneho jednotlivca či región.

EZD v sebe zahŕňa viacero nosných prvkov. Medzi najdôležitejšie patria výrazné zvýšenie ambícií Európskej únie v oblasti zmeny klímy pre roky 2030 a 2050, ako aj zabezpečenie dodávok čistej a cenovo dostupnej energie, pričom sa EÚ podľa EZD bude sústreďovať na posilňovanie produkcie energie z obnoviteľných zdrojov, rozširovanie medzinárodnej spolupráce pri zlepšovaní energetickej infraštruktúry či na boj proti energetickej chudobe. Ďalej sa EÚ podľa EZD chce zamerať na rýchlejší a efektívnejší rozvoj obehového hospodárstva, predovšetkým v odvetviach náročných na zdroje (textilný priemysel, stavebníctvo, elektronika a plasty) a pozitívne vplývať na spotrebiteľské správanie (preferencia opätovne použiteľných trvácnych výrobkov). Riešiť sa budú aj energeticky náročné oblasti ako je výstavba a obnova budov alebo doprava, ktorých podiel na emisiách skleníkových plynov je mimoriadne vysoký. Vypracovanie a následná implementácia Stratégie „Z farmy na stôl“ má zase viesť k udržateľnejšej potravinovej politike zapojením všetkých fáz potravinového reťazca tak, aby bola zároveň v súlade so Stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Tieto dve stratégie by mali spoločne zabezpečiť ochranu prírody, biodiverzity, ekosystémov a ich služieb.

EZD bola predstavená 11. decembra 2019 v Bruseli a je súčasťou stratégie pre naplnenie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prijatých záväzkov v rámci Parížskej dohody. Na dosiahnutie jej ambicióznych cieľov sa postupne prijíma celý rad čiastkových opatrení vo všetkých spomenutých oblastiach. Ich charakter je komplexný a prierezový, a preto si bude aj na úrovni členských štátov vyžadovať koordináciu a zapojenie všetkých zložiek a aktérov spoločnosti, ako aj spoluprácu na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni. Dôležitým aspektom týchto opatrení je, že by okrem dosahovania stanovených ambícií mali byť aj nástrojom na stimuláciu hospodárskeho rastu, podporu podnikov a tvorbu pracovných miest.

Relevantné odkazy:

Kríza v dôsledku pandémie Covid-19 a zelená obnova hospodárstva

Krátko po predstavení EZD sa vo svete a postupne aj v Európe začala šíriť pandémia koronavírusu. Boj proti tejto pandémii a s ním spojené opatrenia zabránili jej nekontrolovateľnému šíreniu, no zároveň paralyzovali svetovú a európsku ekonomiku. Hospodárske dôsledky týchto opatrení je v súčasnosti stále ťažké odhadnúť, ale predpokladá sa celosvetový ekonomický prepad a recesia. V súvislosti s tým vznikli obavy, aby sa EÚ neodklonila od stanovených klimatických a environmentálnych cieľov. Európske inštitúcie, ako aj väčšina ministrov životného prostredia členských štátov EÚ, vrátane ministra životného prostredia SR, sa prihlásili k tzv. zelenej obnove hospodárstva, v ktorej centre má byť EZD a jej ciele. To potvrdili aj ciele nemeckého predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začalo 1. júla 2020, a taktiež rokovania o posilnenom Viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021-2027 (dlhodobý rozpočet EÚ), počas ktorých sa Európska rada dohodla na zásade využitia minimálne 30 % čerpaných prostriedkov posilneného rozpočtu na opatrenia v oblasti zmeny klímy. Tým sa tento rozpočet EÚ stal zatiaľ najzelenším v histórii, pričom sa diskutuje aj o využití 8 – 10 % prostriedkov na ochranu biodiverzity. VFR 2021-2027 je posilnený Nástrojom EÚ pre budúce generácie (NEUBG) na celkovú výšku približne 1,8 bilióna eur. EK získa finančné prostriedky na NEUBG vo výške 750 miliárd eur vďaka svojmu silnému úverovému ratingu vo forme pôžičky na finančných trhoch. Tieto dodatočné finančné prostriedky sa budú poskytovať prostredníctvom programov EÚ v rokoch 2021-2024 a budú splácané počas dlhého obdobia prostredníctvom budúcich rozpočtov EÚ – najskôr v roku 2028, najneskôr do roku 2058. Na splatenie prostriedkov plánuje EÚ v budúcnosti vytvoriť dodatočné vlastné zdroje (napr. rozšírením európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami, zavedením digitálnej dane alebo tzv. uhlíkového cla na hraniciach EÚ).
Súčasná kríza poukázala na krehkosť súčasného hospodárskeho modelu a na previazanosť zdravého životného prostredia, zdravia ľudí, fungovania hospodárstva a našej spoločnosti. Je dôležité, aby sa hospodárstvo EÚ pretransformovalo na udržateľnejší a k prírode šetrnejší model ekonomiky, ktorý by nám umožnil efektívne bojovať proti zmene klímy, degradácii ekosystémov a strate biodiverzity. Tieto problémy sú stále prítomné a musia byť nevyhnutne riešené. Zelená transformácia má okrem toho potenciál zabezpečiť väčšiu odolnosť, sebestačnosť a nezávislosť hospodárstva EÚ, ako aj jeho rozvoj. EZD bola od začiatku koncipovaná ako transformačná stratégia rastu a rozvoja smerom k udržateľnému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a obsahuje celý rad opatrení, ktorých cieľom je pôsobiť stimulujúco na hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a rozvoj inovácií. Zároveň obsahuje aj sociálnu dimenziu obsiahnutú v ambícii zabezpečiť spravodlivú a inkluzívnu transformáciu. Aj preto predstavuje vhodný a využiteľný rámec na obnovu hospodárstva zelenším smerom.

Naplnenie spomenutých ambicióznych cieľov bude finančne mimoriadne náročné, predovšetkým pre členské štáty, ktoré majú historicky danú horšiu štartovaciu pozíciu súvisiacu s masívnym využívaním zastaraných a neekologických zdrojov energie a tepla. Pomôcť prekonávať podobné prekážky má Investičný plán pre udržateľnú Európu, ktorý bol predstavený ešte v januári 2020 a zohral dôležitú úlohu aj pri vyjednávaniach o posilnenom dlhodobom rozpočte EÚ (obsahoval výzvu vyčleniť aspoň 25% rozpočtu na opatrenia v oblasti zmeny klímy). Plán by mal zmobilizovať investície zo zdrojov EÚ, pričom počíta aj s participáciou členských štátov a súkromného sektora. Celková výška investícií by mala dosiahnuť hodnotu minimálne 1 bilión eur. Ďalšími európskymi finančnými nástrojmi pre zelenšiu budúcnosť, financovanými z dražieb emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami v EÚ, sú Modernizačný fond na podporu investícií do modernizácie energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti a Investičný fond na podporu inovatívnych riešení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, priemyslu, ukladania a využívania zachyteného uhlíka či uskladňovania energie. Na zabezpečenie podpory pre najviac zasiahnuté regióny a odvetvia bude slúžiť Mechanizmus na spravodlivú transformáciu, ktorého súčasťou je aj Fond na spravodlivú transformáciu z posilneného dlhodobého rozpočtu EÚ. Mechanizmus bude zahŕňať spolufinancovanie z členských štátov, ako aj príspevky z Fondu InvestEU (ktorý je súčasťou Programu InvestEU) a od Európskej investičnej banky, aby sa v období 2021 – 2027 podarilo zmoblizovať dostatočné prostriedky na zabezpečenie spravodlivej transformácie.

Relevantné odkazy:

Ciele Európskej zelenej dohody

Hlavný klimatický cieľ EZD bude právne zakotvený prostredníctvom Európskeho právneho predpisu v oblasti zmeny klímy (tzv. Európsky klimatický predpis), ktorý bol navrhnutý v marci 2020. Tento predpis ako súčasť Európskej zelenej dohody ukladá do právneho poriadku EÚ právne záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050. Dokument okrem toho zaviazal EK preskúmať súčasný klimatický cieľ do roku 2030. V nadväznosti na to v septembri 2020 zverejnila EK súbor opatrení, tzv. „zelený balík“, zameraný na zvýšenie cieľov v oblasti klímy a energetiky. Jeho základom bola dopadová štúdia navrhovaných opatrení, ktorá pravdepodobne povedie k návrhu na zmenu relevantných právnych predpisov EÚ. Na základe tejto štúdie EK v rámci balíčka navrhla aj zvýšenie cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2030 na hodnotu aspoň 55 % zníženia emisií v porovnaní s rokom 1990 a jeho zakotvenie do legislatívneho návrhu Európskeho klimatického predpisu z marca 2020. Európsky klimatický predpis okrem toho definuje mechanizmus monitorovania členských štátov a ich pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality a adaptácie. Súčasťou EZD je tiež Európsky klimatický pakt, ktorý bude slúžiť ako platforma pre širokú verejnosť na podieľanie sa na prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Pakt má vyvolať širšiu diskusiu o zmene klímy prostredníctvom rôznych aktivít a podujatí, naštartovať reálne projekty napríklad v oblasti obnovy budov, mobility, či výsadby stromov a spájať všetky zainteresované strany tak, aby vzájomne zdieľali nadobudnuté skúsenosti a úspešné príklady z praxe.

S cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu si EZD stanovuje aj ambíciu dekarbonizácie energetického systému v záujme zaistiť bezpečné, čisté a cenovo dostupné dodávky energie v EÚ. Na to bude potrebná integrácia, prepojenie a digitalizácia európskeho trhu s energiou. Prvým krokom deklarovaným v EZD v súvislosti s týmto cieľom bude vyhodnotenie národných energetický a klimatických plánov členských štátov predložených v roku 2019. Na základe toho sa zváži revízia energetickej legislatívy vrátane nariadenia o transeurópskych energetických sieťach (TEN-E) a pripravia sa ďalšie opatrenia, o. i. na integráciu obnoviteľných zdrojov, zvyšovanie energetickej efektívnosti, riešenie energetickej chudoby a budovanie inteligentnej infraštruktúry.

Okrem dekarbonizácie energetiky si EZD stanovuje za cieľ aj dosiahnutie klimaticky neutrálneho a čistého obehového hospodárstva. To si bude vyžadovať úplnú mobilizáciu, dekarbonizáciu a modernizáciu priemyslu, a to najmä energeticky náročných odvetví ako oceliarstvo, chemický a cementársky priemysel, ako aj odvetví náročných na zdroje ako textilný priemysel, stavebníctvo, elektronika či plasty. Kľúčovými dokumentami pre dosahovanie týchto cieľov sú nová Priemyselná stratégia EÚNový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, ktoré boli prijaté v marci 2020. Nová Priemyselná stratégia EÚ stanovuje súbor opatrení s cieľom zabezpečiť, aby priemysel EÚ zvládol zelenú a digitálnu transformáciu, využil ich výhody a zachoval si globálnu konkurencieschopnosť, ako aj posilnil strategickú autonómiu EÚ. Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo obsahuje opatrenia, ktorých cieľom je prispieť k zníženiu tlaku na životné prostredie a prírodné zdroje, k zmene spotrebiteľského správania, k podpore recyklácie a využívania druhotných surovín, k znižovaniu množstva tvorby odpadu a k prechodu na udržateľné modely výroby a spotreby. To zahŕňa vytvorenie rámca pre udržateľnú produktovú politiku, posilnenie postavenia spotrebiteľa, zavedenie „obehovosti“ vo výrobných procesoch, vytvorenie dobre fungujúceho trhu EÚ s druhotnými surovinami, zavedenie minimálnych záväzných kritérií pre zelené verejné obstarávanie, návrh harmonizácie systémov triedeného zberu odpadu a komplexného monitorovacieho rámca pre obehové hospodárstvo, a iné opatrenia. Tento akčný plán nastavuje nový dlhodobý strategický rámec, ktorý je základom pre priemyselnú transformáciu a jedným z kľúčových nástrojov na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do 2050.

Dôležitými sektormi z hľadiska EZD sú aj sektor stavebníctva a obnovy budov a sektor dopravy. Na dosiahnutie klimatickej neutrality bude nutné zvýšiť mieru renovácie budov, zosúladiť sektor stavebníctva s potrebami obehového hospodárstva a požiadavkami na energetickú efektívnosť a odolnosť proti zmene klímy. Preto EK zverejnila stratégiu Renovačná vlna pre klimatickú neutralitu a obnovu, ktorej cieľom je aspoň zdvojnásobiť ročnú mieru renovácie rezidenčných a nerezidenčných budov do roku 2030 a posilniť hĺbkové renovácie, čo by malo viesť k renovácii 35 mil. budov do roku 2030.Kľúčovými princípmi pri renovácii by mali byťprioritizácia energetickej efektívnosti, cenová dostupnosť, dekarbonizácia a integrácia obnoviteľných zdrojov energie, obehovosť, vysoké zdravotné a environmentálne štandardy, digitalizácia, ako aj estetická a architektonická kvalita (EK navrhuje nový európsky Bauhaus).

EZD ďalej určuje potrebu prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu so zameraním na automatizovanú a prepojenú multimodálnu dopravu a inteligentné systémy riadenia dopravy. Kĺúčovým opatrením bude zastavenie podpory pre fosílne palivá a zohľadňovanie vplyvu dopravy na životné prostredie, fragmentáciu krajiny a zdravie v jej cene. EK taktiež vytýčila ambíciu rožirovania systému EÚ na obchodovanie s emisiami na odvetvie námornej dopravy, preskúmania možností na podporu udržateľných alternatívnych palív, ako aj revíziu súvisiacej legislatívy.

Ďalej EZD kladie za cieľ aj prechod na spravodlivý, zdravý, udržateľný a k životnému prostrediu ohľaduplný potravinový systém na čo má slúžiť primárne stratégia „Z farmy na stôl“, ktorá bola zverejnená v máji 2020. Okrem uvedených cieľov obsahuje, o. i. aj ambície znížiť používanie chemických pesticídov a hnojív, znížiť predaj antimikrobiotík pre hospodárske zvieratá a akvakultúru, znížiť stratu živín v pôde, zvýšiť mieru ekologického obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy v EÚ, znížiť množstvo potravinového odpadu a rozšíriť používanie udržateľných poľnohospodárskych praktík. Stratégia bude mať dopad aj na novú Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, ktorá by mala byť v súlade s jej cieľmi a mala by spoločne s novou stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity tvoriť základ Európskej zelenej dohody. Medzi konkrétne návrhy opatrení na dosahovanie týchto cieľov patria napríklad daňové stimuly na podporu ekologickej potravinovej produkcie, harmonizované povinné označovanie výživovej hodnoty a pôvodu výrobkov,lepšie monitorovanie dodávateľských reťazcov a boj proti potravinovým podvodom, podpora používania alternatívnych spôsobov ochrany úrody pred škodcami a chorobami, alebo zohľadňovanie a presadzovanie týchto zásad v dohodách EÚ s tretími krajinami.

So stratégiou „Z farmy na stôl“ súvisí Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorá sa snaží reagovať na skutočnosť, že strata biodiverzity a kolaps ekosystémov aj s ich službamisú spolu so zmenou klímy jednými z najväčších hrozieb, ktorým ľudstvo čelí. V súvislosti s pandémiou COVID-19 poukazuje na väzby medzi zdravím ľudí a zdravými ekosystémami. Riziko výskytu ohnísk chorôb a šírenia infekčných chorôb sa zvyšuje s ničením prírody. Ochrana a obnova biodiverzity a dobre fungujúcich ekosystémov je preto kľúčová pre zvýšenie odolnosti a predchádzanie výskytu a šíreniu budúcich chorôb, a taktiež pre zotavenie Európy zo súčasnej krízy, pričom napomôže v boji proti zmene klímy. Stratégia stanovuje, ako dosiahnuť cieľ, aby sa biodiverzita v Európe do roku 2030 obnovila a to v prospech ľudí, planéty, klímy a nášho hospodárstva. Zaoberá sa piatimi hlavnými príčinami straty biodiverzity (t. j. neudržateľné využívanie pôdy a mora, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečistenie a invazívne cudzie druhy), stanovuje posilnený rámec riadenia s cieľom zaplniť zostávajúce medzery, zabezpečuje úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ a prepája všetky existujúce aktivity. Obsahuje konkrétne ciele v kľúčových oblastiach ako ochrana prírody, poľnohospodárstvo, pôda, vodné zdroje, mestá, ktorými sa reaguje na hlavné príčiny straty biodiverzity. Okrem prepojenia na stratégiu „Z farmy na stôl“ je zrejmé aj prepojenie na Akčný plán pre nulové znečistenie ovzdušia, vody a pôdy. Medzi konkrétne ciele stratégie patrí napríklad zabezpečenie koherentnej siete chránených území (30% územia na pevnine a 30% na mori), vrátane prísne chránených území s výskytom primárnych a starých lesov (10% územiapod prísnou ochranou), príprava Plánu obnovy prírody EÚ (obsahujúceho záväzky týkajúce sa opeľovačov, zníženia využívania chemických a rizikových pesticídov, ponechania časti poľnohospodárskeho územia na krajinné prvky, organického poľnohospodárstva, obnovy riek, ochrany stromov, odstraňovanie kontaminácií, a iné), zavedenie nového systému riadenia európskej biodiverzity alebo zabezpečenie integrovaného prístupu so zapojením spoločnosti.

Ďalším naznačeným cieľom EZD je ambícia nulového znečistenia pre netoxické prostredie. Na tento účel bola predstavená Stratégia pre chemické látky v záujme udržateľnosti, ktorá si kladie za cieľ postupné znižovanie až elimináciu environmentálnych a zdravotných rizík pôsobenia chemických látok a odpadov. Stratégia sa sústreďuje na riešenie problémov endokrinných disruptorov, nebezpečných chemických látok vo výrobkoch, kombinovaných účinkov viacerých chemických látok a na problematiku vysoko prchavých chemických látok. Orientuje sa aj na podporu inovácií v prospech vývoja bezpečných a udržateľných alternatívnych chemických látok a navrhuje jasnú cestovnú mapu a časový plán s cieľom urýchliť zelenú transformáciu chemického priemyslu, reagovať na výzvy spojené s nebezpečnými chemickými látkami a podporiť rozvoj bezpečných a udržateľných chemikálií. Táto stratégia je ambicióznym dokumentom, ktorý podporí ochranu zdravia a životného prostredia pred nebezpečnými chemickými látkami a bude základom pre pripravovaný Akčný plánom pre nulové znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, ktorého predstavenie je plánované na rok 2021. Jeho cieľom bude zlepšiť politiku v oblasti ochrany vody a pôdy, riešiť rôzne zdroje znečistenia vôd (napr. chemické látky a mikroplasty) a bude viesť k sprísneniu štandardov pre kvalitu ovzdušia. Stratégia okrem toho dopĺňa aj Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, Priemyselnú stratégiu EÚ a ďalšie inciatívy EZD.

Všetky uvedené ciele EZD sú do veľkej miery ambiciózne a vo viacerých prípadoch budú konkrétne legislatívne i nelegislatívne akty zabezpečujúce ich plnenie ešte len predstavené. Všetky však ešte budú podliehať náročnému schvaľovaciemu procesu v Európskom parlamente a medzi členskými štátmi v Rade Európskej únie. Vzhľadom na svoju komplexnosť a prierezový charakter si okrem značnej finančnej podpory bude napĺňanie cieľov EZD vyžadovať aj súčinnosť a podporu širokej verejnosti - občanov, podnikov, sociálnych partnerov a výskumnej a znalostnej komunity, ako aj silné partnerstvá medzi miestnou, regionálnou, národnou a európskou úrovňou. Dôležitým aspektom z tohto pohľadu bude aj začleňovanie hľadiska udržateľnosti a klimatických a environmentálnych cieľov do investičného a rozpočtového plánovania nielen na úrovni dlhodobého rozpočtu EÚ, ale aj na úrovni jednotlivých členských štátov a iných inštitúcií vrátane tých súkromných. Príkladom je Európska investičná banka, ktorá si stanovila cieľ stať sa európskou klimatickou bankou a zdvojnásobiť objem „klimatických investícií“ do roku 2025. S tzv. „ozeleňovaním“ národných rozpočtov je potom spätá aj otázka zelených daňových reforiem, ktoré by presunuli daňové zaťaženie z práce na fosílne palivá a znečisťovanie a tým by mohli podporiť hospodársky rast, zvýšiť odolnosť voči klimatickým otrasom a pri zohľadnení sociálnych aspektov prispieť k spravodlivejšej spoločnosti.

Rozhodujúcou pre úspech zelenej transformácie bude podpora výskumu, inovácií a vzdelávania. Prostredníctvom programu Horizont Európa a iných programov by sa podľa EZD mali financovať relevantné nové riešenia, ktoré budú prispievať k dosahovaniu stanovených cieľov. Prispieť k vytváraniu inovatívnych riešení by mali aj partnerstvá členských štátov s priemyslomvyužívanie digitálnych technológií a výhod digitálnej transformácie. Veľký dôraz by sa mal klásť na posilnenie schopnosti členských štátov poskytovať v oblasti zmeny klímy a udržateľného rozvoja dostatočné vzdelávanie a rozvoj zručností, aby sa šírilo povedomie o daných otázkach a zároveň zabezpečila sa rekvalifikácia pracovníkov.

V konečnom dôsledku by sa podľa EZD mali všetky opatrenia a politiky EÚ stmeliť tak, aby pomohli uskutočneniu dvojakej (zelenej a digitálnej) spravodlivej transformácie smerom k udržateľnej budúcnosti. Iniciatívy obsiahnuté v EZD sú preto založené na princípe „nespôsobovať škodu“, podľa ktorého by mali tieto iniciatívy dosahovať svoje ciele čo najúčinnejšie a najmenej zaťažujúco, pričom všetky ostatné iniciatívy EÚ by nemali nijakým spôsobom škodiť klíme a životnému prostrediu, a teda byť kontraproduktívne voči cieľom EZD.

Posledným aspektom EZD je reakcia na globálny charakter zmeny klímy a zhoršovania stavu životného prostredia. Tietio výzvy si vyžadujú reakciu a riešenia na globálnej úrovni. Okrem toho, že EÚ sa naplnením cieľov EZD stane lídrom a vzorom pre ostatné časti sveta, bude vykonávať rozhodnejšiu diplomaciu v záujme EZD a bude presviedčať ostatných partnerov, aby prispeli k podpore udržateľného rozvoja a k boju proti zmene klímy, ako aj v boji za zastavenie straty biodiverzity. V súvislosti s tým príjme EÚ zodpovedajúce opatrenia vo svojej diplomacii, obchodnej politike, oblasti rozvojovej pomoci a ostatných vonkajších politikách. Podiel EÚ na svetových emisiách klesá a pre vyriešenie globálnej zmeny klímy a zastavenie straty biodiverzity budú nevyhnutné porovnateľné opatrenia a úsilie aj v ostatných regiónoch sveta. Práve preto EÚ využije svoje postavenie a bude sa na všetkých dostupných bilaterálnych kanáloch a relevantných multilaterálnych fórach zasadzovať za zvyšovanie globálnych ambícií na boj proti zmene klímy a ochranu životného prostredia. Kľúčovým rámcom v tomto prípade bude Parížska dohoda. Medzi navrhované konkrétne opatrenia v tejto oblasti patria napríklad vytváranie špecifických a geografickyohraničených stratégií na znižovanie emisií zohľadňujúcich miestne potreby a kontexty, rozvoj medzinárodného trhu s uhlíkom, vytváranie zelených partnerstiev, ukončenie globálnych dotácií fosílnych palív alebo vytvorenie finančného systému na podporu celosvetového udržateľného rastu.

Relevantné odkazy: