hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Verejná správa ide príkladom

ilustračný obrázok

Vláda schválila na návrh envirorezortu súbor opatrení na zníženie spotreby energií vo verejnej správe

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) sa od začiatku energetickej krízy, spôsobenej agresiou Ruska voči Ukrajine, aktívne zúčastňuje odbornej diskusie k riešeniu tejto nevídanej hrozby. Štát musí ísť príkladom. Preto minister životného prostredia Ján Budaj dnes predložil na rokovaní vlády SR návrhy opatrení nazníženie spotreby energií vo verejných budovách.

Brožúra: Verejná správa ide príkladom (PDF, 9 MB)

Podľa ministra Jána Budaja nie je možné, aby sa šetrenie očakávalo iba od bežných občanov, pričom štátna správa nepristúpi k žiadnym úsporným opatreniam. „Energetická kríza spojená s klimatickou je tá najväčšia výzva, ktorej čelí celá Európa. Štátna správa a verejné inštitúcie musia ísť príkladom a začať šetriť čo najskôr a čo najefektívnejšie. Predkladám komplexný súbor opatrení, ktoré šetria nielen rozpočet, ale aj životné prostredie,“ zdôraznil minister Budaj.

Materiál vychádza z najnovších poznatkov, ktorými je možné dosiahnuť výrazné energetické úspory. Obsahuje 13 opatrení, vďaka ktorým celý sektor verejnej správy môže v roku 2023 ušetriť 148 – 191 mil. eur. Jednotlivé úrady si na dosiahnutie stanovenej 15%-nej úspory v období od 01.10.2022 do 30.4.2023 budú môcť navrhnuté kroky nakombinovať podľa svojich špecifických podmienok. Úlohou vlády je v prvom rade vytvoriť legislatívny rámec pre realizáciu opatrení, pričom samosprávam odporúča ich zavedenie s ohľadom na ich vlastné potreby a možnosti.
Kľúčovým je aj prísny sankčný mechanizmus, ktorý zabezpečí, že záväzok k úsporám neostane na papieri. Rezorty budú mať totiž zabezpečené financovanie zvýšených nákladov na energie len ak preukážu 15 % úsporu oproti referenčnému obdobiu.

Žiadne z opatrení neznižuje komfort služieb štátu pre obyvateľov. Neuvažuje sa nad zatváraním škôl.
K opatreniam, ktoré prinesú okamžité výsledky, patrí zníženie teploty vo vykurovaných miestnostiach a dôsledné dodržanie útlmového režimu vykurovania, pričom zníženie vykurovania o 1 °C môže viesť až k 2 – 6 %-nej úspore energie na výrobu tepla. Ambicióznejšie úspory sa dajú dosiahnuť znížením prípustnej teploty v administratívnych budovách z 20 °C na 19 °C. K tomuto kroku už pristúpili viaceré členské štáty EÚ, Maďarsko túto hranicu znížilo až na  18 °C.

Medzi navrhnutými opatreniami nechýbajú rôzne varianty povinnej práce z domu, obmedzenie využívania nepotrebných elektrických spotrebičov, inštalovanie izolačných odrazových panelov za radiátory, ale aj ukončenie vonkajšieho osvetľovania verejných budov s výnimkou vstupných priestorov.

Materiál obsahuje päť opatrení, ktoré majú priniesť úspory v dlhodobom horizonte. Súvisia s technickými a technologickými zmenami, ktoré nezasiahnu do prevádzky budovy, vyžadujú však určité investičné náklady. Ide v prvom rade o zaizolovanie tepelných rozvodov, inštaláciu termoregulačných hlavíc, či výmenu neefektívneho osvetlenia. Rozsah týchto opatrení v jednotlivých budovách však bude možné definovať na základe energetického auditu. Jednotlivé rezorty majú zmapovať súčasný stav budov, zdroje nadmernej spotreby, potenciál úspor a navrhnúť také nákladovo efektívne opatrenia, ktoré prispejú k zlepšeniu energetickej efektívnosti.

Energetický audit je taktiež predpokladom na realizáciu hĺbkovej obnovy budovy zateplením obalových konštrukcií budovy, zásahov do technických systémov budovy, ale aj výmenou zdroja vykurovania, čím sa dosiahnu významné a dlhodobé úspory energií.

Realizácia niektorých opatrení vyžaduje úpravu legislatívy vo forme zmeny vyhlášok. V rámci väčšiny z nich však postačuje usmernenie, vydané pre daný úrad a jeho podriadené organizácie. Materiál ráta s plnením úloh v pomerne krátkom časovom úseku, aby sa vládou stanovená 15%-ná cieľová úspora dala dosiahnuť už do 30. apríla 2023.

Materiál vypracoval Inštitút environmentálnej politiky na základe podkladov Útvaru hodnoty za peniaze, Inštitútu finančnej politiky, Národnej implementačnej a koordinačnej autority a Ministerstva hospodárstva SR, pričom do príprav sa intenzívne zapojili aj ostatné rezorty.