Vedci bijú na poplach: Zachovanie biodiverzity a trvalo udržateľné využívanie je kľúčové pre prežitie ľudstva

13.07.2022

Jednej miliarde druhov rastlín a živočíchov hrozí vyhynutie

• Pre jedného z piatich ľudí sú voľne žijúce druhy zdrojom finančného príjmu a potravy
• 2,4 miliardy ľudí využíva palivové drevo určené na prípravu jedla

Medzivládny panel OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) zverejnil hodnotiacu správu o trvalo udržateľnom využívaní voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov, na ktorej pracovalo 85 renomovaných expertov a vedeckých kapacít z oblasti prírodných a spoločenských vied a ďalších vyše 200 autorov počas posledných štyroch rokov. Správu schválili 9. júla 2022 zástupcovia 139 členských štátov IPBES v nemeckom Bonne. Medzivládny panel zároveň 11. júla 2022 zverejnil ďalšiu štúdiu, v ktorej varuje pred ekonomickými a politickými rozhodnutiami, ktoré nezohľadňujú hodnotu prírody a intenzitu produkcie potravín.

IPBES zverejnil v poradí 9. hodnotiacu správu, ktorá ponúka pohľady, analýzy a nástroje na vytvorenie udržateľnejšieho využívania divokých druhov rastlín, zvierat, húb a rias na celom svete. Miliardy ľudí po celom svete denne profitujú z využívania voľne žijúcich druhov. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja zachovanie biodiverzity a trvalo udržateľné využívanie voľne žijúcich druhov je životne dôležité pre celé ľudstvo. „Hodnotiaca správa musí otvoriť oči politickým predstaviteľom prijímať rozhodnutia a presadzovať opatrenia, ktoré chránia prírodu a životné prostredie a v konečnom dôsledku všetkých ľudí. Zachovanie biodiverzity a ekosystémových služieb je rovnako dôležitá úloha, ako boj s klimatickou krízou,“ zdôraznil minister Budaj.

Využívanie voľne žijúcich druhov je dôležitým zdrojom príjmov pre milióny ľudí na celom svete. Podľa autorov správy predovšetkým ľudia, ktorí žijú na vidieku v rozvojových krajinách, sú najviac ohrození neudržateľným využívaním voľne žijúcich druhov. „Až 70 % chudobných ľudí na svete je priamo závislých od voľne žijúcich druhov,“ uvádza správa.

Závažným problémom je odlesňovanie. Približne 12 % voľne žijúcich druhov stromov je ohrozených neudržateľnou ťažbou. Neudržateľný zber je tiež jednou z hlavných hrozieb pre kaktusy, cykasy a orchidey. Neudržateľný lov zase ohrozuje 1 341 voľne žijúcich druhov cicavcov.

Správa sa zaoberá aj nezákonným obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi. Najväčší objem a hodnotu nelegálneho obchodu tvoria drevo a ryby.

Autori správy ďalej konštatujú, že zmena klímy, rastúci dopyt a technologický pokrok, vďaka ktorému sú mnohé ťažobné postupy efektívnejšie, budú predstavovať významné výzvy pre trvalo udržateľné využívanie.

Správa identifikuje päť kategórií „postupov“ pri využívaní voľne žijúcich druhov. Ide o rybolov, zber, ťažbu dreva, zber suchozemských zvierat vrátane lovu a neextrakčných praktík, ako je napríklad pozorovanie. Správa nakoniec poskytuje analýzu trendov v každej kategórií a identifikuje opatrenia, ktoré pomôžu problémy riešiť. Napríklad pri ťažbe dreva to znamená využívanie udržateľného hospodárenia a certifikáciu lesov, technologické inovácie na zníženie odpadu pri výrobe výrobkov z dreva.

Správa má dôležitý význam aj pre nastavenie opatrení, ktoré zabraňujú nelegálnemu obchodu s voľne ohrozenými druhmi a tiež pre vytvorenie nového globálneho rámca biodiverzity na ďalšie desaťročie.

Aktivity MŽP podporujúce zachovanie biodiverzity
Slovensko prijíma legislatívu a opatrenia, ktoré podporujú zachovanie biodiverzity, prírody či vôd.

• Kľúčová je reforma ochrany prírody, ktorá prináša jednotnú správu štátnych pozemkov v národných parkov pod jednou strechou a 1. apríla 2022 sa stáva na Slovensku realitou. Práve reformné zmeny v ochrane prírody presadzuje Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) pod vedením Jána Budaja. Zásadne sa mení spôsob hospodárenia v národných parkoch – prioritou je zastaviť úbytok lesov a biodiverzity, podporovať udržateľné hospodárenie v lesoch národných parkov a menej zásahov. Najnovšie MŽP pripravilo zonáciu NP Muránska planina, ktorý bol predložený na schválenie vláde SR.
• Od svojho nástupu vláda vyhlásila, 107 nových chránených území. Takto vzniklo 76 prírodných rezervácií Pralesy Slovenska, vďaka čomu dostalo ochranu takmer 2 500 hektárov pralesov a takmer 4 tisíc hektárov prirodzených lesov tvoriacich zvyšok prírodných rezervácií, pričom približne tretinu výmery Pralesov Slovenska tvoria biotopy hlucháňa hôrneho. Ďalej vznikli 3 prírodné rezervácie lokality Svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy - Rydošová, Vihorlatský prales a Veľký Bukovec. Ďalej 6 ďalších prírodných rezervácií – Devínske jazero, Oborínsky luh, Záhradská, Pokoradzské jazierka Brezové, Vydrica; 1 národná prírodná rezervácia – Plavno; 20 chránených areálov – Bradlo, Čenkov, Vinište, Mostová, Nesvadské piesky, Jurský chlm, Kamenínske slaniská, Síky, Panské lúky, Marcelovské piesky, Ostrovné lúčky, Široká, Čachtické Karpaty, Rimava, Kulháň, Temešská skala, Hradná dolina, Horný tok Výravy, Laborec, Horný tok Chotčianky; 1 prírodná pamiatka – Brezovská dolina.
• MŽP pripravilo doplnenie zoznamu území európskeho významu, ktoré sú súčasťou NATURA 2000 o 97 nových lokalít.
• MŽP za posledné 2 roky zmenilo filozofiu ochrany prírody a životného prostredia. Uskutočňujú sa zmeny a posúvame sa k riešeniam nazývaným prírode blízke „zelené“ riešenia. Vláda SR v tejto súvislosti schválila v máji Vodný plán Slovenska a v júni Koncepciu vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. MŽP presadzuje, aby živé rieky zabrali čoraz väčší priestor v krajine. Cieľom je zastaviť vysychanie a mať krajinu, ktorá je schopná zadržiavať vodu. Súčasne musí chrániť obyvateľov a ich majetok pred povodňami.
• Menej plastového odpadu v prírode. Zákazom niektorých jednorazových plastových výrobkov a zavedením zálohovania nápojových PET fliaš a plechoviek, sa Slovensko priblížilo k čistejšej a zdravšej krajine bez plastového odpadu.
• V rámci prípravy strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2023 – 2027 sa agenda ochrany prírody a biodiverzity odzrkadlia v jednotlivých platbách a opatreniach, čo znamená, že mainstreaming biodiverzity (t. j. včlenenie biodiverzity do iných sektorov) sa v oblastiach poľnohospodárstva a lesníctva na ďalšie roky zlepší.