Stanovisko ministra životného prostredia Jána Budaja k dohode z Klimatického summitu OSN COP27

20.11.2022

Rokovanie Klimatického summitu OSN COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu sa po dvoch týždňoch skončilo prijatím záverov, ktoré však nemožno vzhľadom na malú ambicióznosť v boji proti zmene klímy hodnotiť úplne pozitívne.

Minister životného prostredia SR Ján Budaj víta finálnu dohodu, avšak táto mohla a mala byť výrazne ambicióznejšia. „Každým dňom sledujeme devastačné účinky globálneho otepľovania v rôznych častiach sveta. Svet sa dnes len v malom priblížil k realizácii záväzku zabrániť prekročeniu globálneho otepľovania o viac ako 1,5 °C. Očakávania Slovenska a Európskej únie boli vyššie, najmä v oblasti celosvetového obmedzenia využívania všetkých fosílnych palív, nielen uhlia. Budeme však naďalej pracovať s touto dohodou ako základom pre naše ďalšie úsilie,“ uviedol minister Budaj. V toľko diskutovanej téme strát a škôd spôsobených zmenou klímy došlo zo strany Európskej únie v záujme kompromisu k výraznému ústupku. Skupina ambicióznych štátov a spolu s ňou aj EÚ súhlasila so zriadením nového fondu, avšak očakávala sa väčšia ochota všetkých štátov, predovšetkým najväčších znečisťovateľov, najmä v podobe posilnenia záväzkov pri redukciách emisií skleníkových plynov. To sa však nepremietlo do finálnych záverov, čo slovenská delegácia zložená z expertov Ministerstva životného prostredia SR hodnotí ako jednoznačné sklamanie.
Napriek konečnému súhlasu s kompromisnými návrhmi EÚ a spolu s ňou aj slovenská delegácia neskrýva svoje sklamanie nad značnou neochotou mnohých krajín napĺňať svoje už formulované záväzky znižovania emisií skleníkových plynov. Opačné hodnotenie možno očakávať od rozvojových krajín vzhľadom na súhlas so zriadením fondu pri téme strát a škôd, avšak len za cenu významných ústupkov zo strany rozvinutých krajín.

Zhrnutie najdôležitejších záverov Klimatickej konferencie OSN COP27 a pozície Slovenskej republiky:

Znižovanie emisií
- Zrejme najväčšie sklamanie zo záverov COP 27 zavládlo k téme mitigácií (znižovanie emisií skleníkových plynov), pri ktorých sa očakávalo posilnenie redukčných záväzkov, vzhľadom na ústupky v téme strát a škôd, a nadviazanie tak na záväzky prijaté na klimatickej konferencii COP 26 v Glasgowe.
- Prioritou EÚ, za jasnejšej či tichšej podpory 80 krajín sveta, bolo posilnenie textu vo forme referencie na dosiahnutie maxima emitovania globálnych emisií do roku 2025 a postupné znižovanie emisií zo všetkých fosílnych palív, nie len uhlia. Ani jeden z týchto bodov bodov, nadväzujúci na záväzky z Parížskej dohody a závery COP 26 v Glasgowe, posilňujúci globálnu snahu o redukciu emisií, sa však do záverov nedostal.
- Jednoznačne väčšie očakávania boli aj od záverov k pracovnému programu pre mitigácie, kde v záujme skutočného znižovania rozdielu medzi ambíciami a záväzkami so skutočnou implementáciou klimatických opatrení malo byť trvanie programu do roku 2030. Dohodu na trvaní do roku 2026, s možným predĺžením, vnímame ako nedostatočnú a prinášajúcu neistú budúcnosť pre program. Rovnako hodnotíme minimálnu pozornosť venovanú sektorovým cieľom.

Adaptácia
- Na COP27 sa strany zhodli, že existuje medzera medzi implementovanými adaptačnými opatreniami a mierou adaptácie potrebnou na vysporiadanie sa s negatívnymi dopadmi zmeny klímy; vyzvali štáty sveta na prijatie transformačného prístupu k posilneniu adaptívnej kapacity a odolnosti, a zníženiu zraniteľnosti na zmenu klímy; s týmto záverom SR plne súhlasí.
- Od rozvinutých krajín sa očakáva, že urýchlene a výrazne zvýšia poskytovanie finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy, transfer technológií a budovanie kapacít na adaptáciu tak, aby reagovali na potreby zmluvných strán rozvojových krajín ako súčasť globálneho úsilia vrátane formulovania a implementácia národných adaptačných plánov a adaptačných oznámení. SR by mala toto očakávanie uchopiť ako výzvu pre podporu vývozu svojho know-how a technológií.
- Globálny cieľ adaptácie je pokračujúcou výzvou. Prispeje k zníženiu rizika vplyvov zmeny klímy v kontexte dlhodobého teplotného cieľa v súlade s rôznymi národnými prístupmi a v kontexte trvalo udržateľného rozvoja a odstraňovania chudoby.
- SR je s vývojom rokovaní v téme adaptácie spokojná, nakoľko považuje adaptáciu na zmenu klímy za nanajvýš dôležitú tému, ktorá si - napriek svojmu špecifickému charakteru založenému najmä na lokálnom kontexte - vyžaduje spoločný postup všetkých štátov a významných aktérov. Dopady zmeny klímy pozorujeme už v súčasnosti a to nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku.

Straty a škody
- Konferencia konštatovala rastúcu závažnosť, rozsah a frekvenciu strát a škôd spojených s nepriaznivými účinkami zmeny klímy, ktorá vedie k ničivým hospodárskym a neekonomickým stratám vrátane nútenému vysídľovania a vplyvu na kultúrne dedičstvo, ľudskú mobilitu a životy a živobytie miestnych komunít, a zdôraznil význam primeranej a účinnej reakcie na straty a škody. Faktom sú značné finančné náklady spojené so stratami a škodami pre rozvojové krajiny, čo vedie k rastúcemu dlhovému zaťaženiu a zhoršuje plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
- Po prvýkrát konferencia riešila zriadenie osobitného fondu na finančnú podporu najzraniteľnejších krajín a to hlavne v prípade mimoriadnych prírodných katastrof a pomaly nastupujúcich, spravidla nezvratných dopadov zmeny klímy.
- Východisková pozícia EÚ bola uprednostniť pred zriadením úplne nového fondu využitie a skvalitnenie a nové usmernenie existujúcich finančných mechanizmov a štruktúr a inštitúcií. Nakoniec však EÚ súhlasila so vznikom takéhoto fondu. Zároveň sa však takýto fond stane len jedným z prvkov komplexnejšej mozaiky riešení a finančnej architektúry riešenia strát a škôd. Do tejto mozaiky zapadá aj nevyhnutnosť zvyšovania mitigačných ambícií aj rozvojových krajín a s tým súvisiace plnenie ich mitigačných záväzkov.
- Z pohľadu SR je jasný súvis medzi zriadením nového fondu a mitigačnými riešeniami. Skutočnou výzvou sa stávajú budúce rokovania o zdrojoch a využívaní prostriedkov fondu.
- Pre SR zriadenie nového fondu neznamená automaticky povinnosť prispievať doňho, ale že poznatky, ktorými fond bude disponovať pre svoje zmysluplné poznanie môžu SR napomôcť usmerňovať svoju bilaterálnu rozvojovú pomoc v súlade s princípom pomôcť ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú a rýchlo.

Klimatické financovanie
- Konferencia vyjadrila vážne znepokojenie nad tým, že cieľ rozvinutých krajín, zmobilizovať do roku 2020 spoločne 100 miliárd USD v kontexte zmysluplných mitigačných opatrení a transparentnosti pri vykonávaní, sa zatiaľ nepodarilo splniť, a naliehavo vyzýva zmluvné strany rozvinutých krajín, aby tento cieľ splniť.
- Zrýchlená finančná podpora pre rozvojové krajiny z rozvinutých krajín a iných zdrojov je rozhodujúca pre posilnenie zmierňujúcich opatrení a riešenie nerovností v prístupe k financiám vrátane ich nákladov, podmienok a hospodárskej zraniteľnosti rozvojových krajín voči zmene klímy.
- Z pohľadu SR síce chápeme tieto očakávania a požiadavky rozvojových krajín, musíme však zdôrazniť, že otázka dôveryhodnosti nie je jednosmerná ulica a že nie je možné očakávať bezbrehý prísun finančných prostriedkov a inej podpory rozvojovým krajinám, pokiaľ na ich strane nebude dosť dobrej vôle razantnejšie sa podieľať sa na opatreniach znižujúcich emisie skleníkových plynov.

Spravodlivá transformácia
- Strany potvrdili, že udržateľná a spravodlivá transformácia musí byť založená na zrozumiteľnom spoločenskom dialógu a zapojení všetkých stakeholderov, pričom celosvetová transformácia prispeje k nižším emisiám a predstavuje príležitosť a výzvu pre udržateľný ekonomický rozvoj a boj proti chudobe.
- Na COP27 bol založený pracovný program pre spravodlivú transformáciu, v rámci ktorého sa bude diskutovať o spôsoboch dosiahnutia cieľov Parížskej dohody a jeho súčasťou bude každoročný ministerský okrúhly stôl.
- Skúsenosti Slovenska so spravodlivou transformáciou sprostredkovala počas prvých dní COP27 prezidentka SR Zuzana Čaputová počas okrúhleho stola s ďalšími hlavami štátov.