Rok 2021 je rokom zlomu v postoji voči ochrane životného prostredia

03.01.2022

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) dosiahlo takú podporu verejnosti a odborných aj spoločenských autorít, že sa v roku 2021 podarilo presadiť aj to, čo bolo desaťročia považované za tzv. nepresaditeľné.

Rozpočty tohto rezortu bývajú tradične poddimenzované, avšak v roku 2021 sa Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) stalo spolu-garantom programu zelenej post-covidovej hospodárskej obnovy, aký na Slovensku nemá obdobu. Po prvýkrát totiž nedostanú finančnú podporu žiadne projekty, ktoré poškodzujú klímu a životné prostredie.
Z balíka Plánu obnovy a odolnosti pôjde priamo na zlepšenie klímy a životného prostredia viac ako miliarda eur. Envirorezort uspel napríklad s projektom obnovy rodinných domov (za viac ako 500 miliónov eur) a bude garantom aj ďalších komponentov Plánu obnovy a odolnosti (napr. pri dekarbonizácii priemyslu, obnove prirodzených tokov, atď.).
MŽP naštartovalo v roku 2021 systémové zmeny aj v oblasti odpadov: na Slovensku sa prestanú používať jednorazové plasty a od 1. januára 2022 sa začína dlho pripravované zálohovanie plastových a hliníkových obalov nápojov. Historickou zmenou je tiež zákaz dovozu rádioaktívneho odpadu. Podobne sa dá zhodnotiť aj štart odstraňovania PCB látok z areálu Chemko Strážske, kde ležali počas predošlých vlád už viac než 35 rokov.

MŽP sa od nástupu nového ministra naplno zapojilo do medzinárodnej spolupráce pri boji s klimatickou krízou. Ministerstvo spolupracovalo aj s domácimi ochrancami klímy a spoločne priniesli tému klimatickej krízy na pôdu Národnej rady SR. Míľnikom v tejto oblasti je založenie Rady vlády pre Európsku zelenú dohodu, ktorej poslaním má byť príprava cestovnej mapy na  dosiahnutie našich klimatických cieľov pre roky 2030 a 2050 tak, aby Slovensko dosiahlo uhlíkovú neutralitu. MŽP považuje za úspech aj to, že napriek rôznym tlakom Slovenská republika vystupovala v európskom politickom priestore počas roku 2021 ako súčasť environmentálne zodpovedných štátov Európskej únie. Rovnako vystupovala aj na úrovni OSN a na globálnych fórach. V rámci V4 bola Slovenská republika vnímaná ako príklad zodpovedného postoja a štát s veľkou šancou úspechu pri dosahovaní klimatických cieľov v rokoch 2030 a 2050.
V oblasti ochrany biodiverzity MŽP reagovalo na problémy, ktoré boli odkladané dlhé roky (signalizované z úrovne EÚ aj infringementami, resp. súdnym vymáhaním). MŽP predložilo a na vláde presadilo desiatky nových chránených území a dosiahlo aj celoročnú ochranu vlka, ďalší z tzv. nesplniteľných cieľov, o ktoré sa slovenskí ochrancovia prírody usilovali desaťročia. Podporou biodiverzity (napr. dropa veľkého, alebo ohrozeného hlucháňa horského) je aj rozhodnutie MŽP, ktoré sa podarilo presadiť aj na vláde, vyhlásiť viaceré územia ich výskytu za chránené. Medzi tie posledné v tomto roku sú Pralesy Slovenska.

Napokon sa v závere roka odohral ešte jeden dramatický zápas - o reformu národných parkov. Vďaka úspechu tejto iniciatívy v NR SR môže envirorezort začať v roku 2022 s programom zonácií národných parkov a s prevodmi správy lesov vo vlastníctve štátu pod Štátnu ochranu prírody SR (ŠOP SR). Aj toto je projekt, o ktorý sa odborníci usilovali desaťročia, takmer od vzniku TANAPu (teda 74 rokov). Iniciatívni poslanci, spolupracujúci s MŽP, uspeli najmä vďaka nebývalej mobilizácii verejnej podpory. Za presun lesov pod ochranu prírody sa ľudia postavili formou masových petícií a opakovane aj formou demonštrácií. Zavážili aj stanoviská odborníkov, dokonca celého vedenia Slovenskej akadémie vied, taktiež Univerzity Komenského a mnohých ďalších univerzít a akademických autorít, ale aj autorít národnej kultúry (petície a výzvy vydali aj spisovatelia, hudobníci, súbor činohry SND, atď).

Na stranu ochrany lesov sa napokon pridala aj iniciatíva lesníckych autorít, ktoré upozornili na nezastupiteľnú úlohu lesa v boji s klimatickou krízou. Státisíce signatárov a spolupráca vedeckých a spoločenských autorít napokon pohla aj týmto „neriešiteľným“ problémom: novelizácia prešla a tak už od prvých mesiacov roku 2022 sa začnú naše národné parky meniť na inštitúcie s právnou subjektivitou, ktoré budú môcť prevziať nie iba správu štátnych lesov na svojom území, ale aj svoju časť zodpovednosti za rozvoj regiónov.

Rok 2021 bol pre Ministerstvo životného prostredia SR prelomovým rokom, v ktorom sme s úspechom vyriešili viaceré roky a desaťročia odkladané problémy. Minister Ján Budaj aj v roku 2021 plnil svoj zásadný cieľ, ktorý ohlásil po nástupe do funkcie: zmeniť vnímanie aj postavenie ochrany životného prostredia z okrajovej témy na jednu z ústredných tém úsilia vlády, aj verejnosti. „V ochrane prírody a životného prostredia sme v roku 2021 začali nový letopočet. Teraz sa Slovensko môže dostať na úroveň vyspelých štátov, ktoré si vážia a ochraňujú svoje prírodné bohatstvo. Odstraňujeme tým dlhy po bývalých vládnucich garnitúrach a súčasne plníme zodpovednosť voči našim deťom a vnukom. Aj oni majú mať šancu prežiť život v zdravej a krásnej krajine,“ povedal v hodnotení roka 2021 minister Ján Budaj.

Ochrana zdravia

Envirozáťaže, to sú zdraviu škodlivé skládky odpadu, ktoré u nás zostali – napr. po okupačných vojskách, ale aj po zlom gazdovaní veľkých chemických (alebo strojárskych, metalurgických, zbrojárskych a pod.) socialistických podnikoch. MŽP sa už v minulosti pustilo do ich odstraňovania, ale obchádzali sa tie najproblémovejšie: PCB látky v Chemko Strážske, gudróny v Predajnej, toxické územie bývalých Závodov Juraja Dimitrova a mnohé ďalšie. Ak sa niečo čistilo, tak iba za financie zo štátneho rozpočtu (resp. z eurofondov). Ak by ale malo odstraňovanie envirozáťaží pokračovať výlučne z verejných zdrojov, potom sa z ich odstránenia stával cieľ, ktorého dosiahnutie bolo možné až rádovo v stovkách rokov. Nové vedenie envirorezortu prešlo v oblasti envirozáťaží do ofenzívy. Predovšetkým – skončilo sa utajovanie týchto „špinavých“ problémov. Začali sa hovoriť mená (ne)zodpovedných vlastníkov, aj z radov oligarchov. Minister a odborníci MŽP začali navštevovať a zverejňovať pravdu o envirozáťažiach. Nastal koniec neférovým verejným obstarávaniam, cez ktoré boli v minulosti pri envirozáťažiach tunelované verejné zdroje.

MŽP pripravilo spoločne s poslancami Národnej rady SR návrhy viacerých zákonov, ktoré pomôžu Slovensku zbaviť sa toxických skládok bez toho, aby sa odstraňovanie envirozáťaží dialo výlučne za verejné peniaze. Novela vracia platnosť zásady, legitímnej v celej EÚ: odstránenie odpadu platí jeho vlastník. MŽP už nebude slúžiť privatizérom, čo si chceli vyčistiť svoje pozemky za peniaze štátu. Aj v oblasti envirozáťaží sa stal prvoradým cieľom verejný záujem – v tomto prípade je ním ochrana zdravia obyvateľov.

Novelizáciou zákona o envirozáťažiach sa umožňuje vlastníkovi pozemku s envirozáťažou, ktorý nemá financie na odstránenie svojho škodlivého odpadu, aby odstránenie financovalo MŽP ako investíciu štátu, ktorá sa zapíše ako ťarcha majetku v katastri nehnuteľností. MŽP v r. 2022 zverejní zoznam skládok škodlivých odpadov, ktoré majú majiteľa a ich odstránenie sa dá vynucovať v zmysle platných zákonov. Zverejní sa aj zoznam envirozáťaží, ktorých odstránenie bude zaplatené z verejných zdrojov. Hlavným kritériom poradia odstraňovania envirozáťaží už nebudú záujmy „našich ľudí“, ale ochrana podzemných vôd a verejného zdravia pred škodlivými látkami.

Finančná podpora do regiónov

Nie je preto prekvapujúce, že sa MŽP v roku 2021 snažilo usmerniť tok financií z Plánu obnovy a odolnosti SR do regiónov a na zelené riešenia (celkovo 43 %). Pôjde hlavne o 528,2 milióna eur na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov. Pre adaptáciu regiónov na klimatickú zmenu s dôrazom na ochranu prírody a rozvoj biodiverzity je v pláne obnovy vyčlenených ďalších 159 miliónov eur. Ich investovaním sa má zvýšiť odolnosť miest a obcí voči negatívnym prejavom zmeny klímy.

Prvých 16 miliónov eur z tejto alokácie poputuje na pilotné rozvojové projekty mäkkého turizmu pre Národný park Poloniny a Národný park Muránska planina. MŽP to môže plánovať vďaka prijatiu zákona o zmene správy štátnych lesov – to bol totiž dôležitý míľnik v Pláne obnovy a odolnosti SR, bez ktorého splnenia by sa financie z Plánu obnovy a odolnosti SR nemohli použiť.

Národné parky, ktoré sú pripravené na rozvoj

Vzápätí ich čaká zonácia územia. Cieľom reformy je zvýšenie ochrany lesa a prírody, najmä v piatom, z hľadiska prírody najvzácnejšom stupni ochrany.
K téme národných parkov pokračuje minister životného prostredia Ján Budaj: „MŽP bude strážiť, aby sa rozvoj národných parkov dial v prospech kvality života a blahobytu rezidentov. Správy národných parkov budú mať Rady národných parkov, v ktorých bude miesto pre predstaviteľov samosprávy, pre lokálnych podnikateľov, aj súkromných majiteľov lesov. Správy sa s touto oporou pustia do zlepšovania celkovej situácie regiónu. Do jeho infraštruktúr (kanalizácie, čističky), lokálnych služieb štátu (školy, zdravotníctvo a sociálna opatera) a, samozrejme, aj v oblasti ochrany prírody a mäkkého turizmu. V národných parkoch sa vonkoncom nezastaví život – naopak! Ale v lese už nebude počuť najmä motorové píly. Verím, že sa začnú vracať mladí, ktorí z týchto regiónov odišli pre nedostatok zaujímavých pracovných šancí.“

Slovensko bez plastu

Od januára sa preto na Slovensku začala končiť tzv. doba plastová. Nadobúda platnosť zákon, ktorý zakazuje jednorazové plasty na verejných podujatiach a v reštauráciách. Ide o jednorazové plastové príbory, taniere, slamky, paličky na balóny, či nádoby na potraviny z expandovaného polystyrénu. Takýto plastový odpad je pôvodcom až polovice plastikového znečistenia morí a oceánov. Jeho zákaz platí už vo viacerých krajinách EÚ a naším rozhodnutím sa k nim pripájame. Doterajšie plasty sa už v týchto dňoch nahrádzajú rozložiteľnými materiálmi (ako napr. celulóza), resp. rozložiteľnými plastami.

Jediné spojenie plastu a potraviny tak u nás ostane pri využívaní praktických plastových fliaš na nápoje. Ako každý z nás vie – PET fľaše (po minerálkach) a hliníkové obaly (napr. po pive) sú v slovenskej prírode pohromou. Preto nás od januára 2022 čaká novinka. Plastové fľaše na nápoje a tiež hliníkové plechovky od nápojov sú od 1. januára 2022 zálohované sumou 15 eurocentov. To znamená, že pri nákupe zákazník zaplatí 15 centový záloh, ktorý sa mu vráti v ktorejkoľvek predajni pri odovzdaní prázdnej fľaše či plechovky.

Systém zálohovania obsluhuje nezávislý Správca zálohového systému, ktorý je povinný vybudovať masívnu sieť automatov a odberných miest. Cieľom envirorezortu je dosiahnuť do piatich rokov stav, kedy bude recyklovaných najmenej 90 percent PET fliaš a plechoviek. Rieky, jazerá a lesy Slovenska sa očistia a možno práve tí, čo dodnes obalmi bezohľadne znečisťovali svoje okolie, ich budú zbierať a nosiť do automatov na preplatenie.

Na Slovensko už nikto nebude smieť dovážať rádioaktívny odpad

MŽP od nástupu nového ministra na ne upozorňuje a vytrvalo sa stará o nezvyšovanie zaťaženia životného prostredia, o to viac, ak išlo o záťaž z cudzieho rádioaktívneho odpadu. Preto minister situáciu zverejnil a inicioval novelu, ktorej schválením je toto nebezpečenstvo (predbežne) zažehnané. Pokiaľ bude platiť súčasný právny stav, Slovensku už nehrozí, že sa stane „európskou jamou na spracovanie jadrového odpadu“.

V roku 2022 bude MŽP presadzovať v oblasti jadrovej výroby ďalší rast transparentnosti. Bude tiež iniciovať sieť monitorovacích staníc, zameraných na rádionuklidy v ovzduší, v pôde a vodách. Jadrové zariadenia sú na Slovensku zatiaľ potrební, ale mimoriadne rizikoví spolubývajúci. Envirorezort preto bude stáť aj v roku 2022 na strane ľudí, ktorých zdravie a životné prostredie musia byť na prvom mieste aj v takej oblasti, akou je jadrová energetika.

Svoju prírodu si uchránime

Máme byť na čo hrdí, keďže k divokej prírode na Slovensku patria aj všetky tri šelmy, žijúce od nepamäti v Karpatoch. Po ochrane rysa a medveďa, ktorá u nás platí už dlho, sa v roku 2021 envirorezortu podarilo uskutočniť dlhoročný sen mnohých tunajších milovníkov divokej prírody – ochranu vlka. Podarilo sa to opäť preto, že MŽP sa mohlo oprieť o  podporu zapálených aktivistov, medzi ktorými je najznámejšie Lesoochranárske zoskupenie VLK. Odstrel vlka je od leta 2021 možný iba výnimočne, a to so súhlasom MŽP. Ochranu však v roku 2021 nezískali iba vlci, ale aj nelegálne chované (a transportované) exotické zvieratá. Vďaka schváleniu novelizácie zákona CITES sa na našom území zakazuje ďalšie množenie exotických zvierat a ich chov v nelegálnych podmienkach.

Mimoriadne manažérske výzvy sú pred MŽP v roku 2022 z hľadiska reformy ich dvoch štátnych podnikov (Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik (SVP) a Vodohospodárska výstavba, štátny podnik (VV)) a to najmä z hľadiska Plánu obnovy a odolnosti SR. V rámci tohto plánu začne Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) od začiatku 2022 akvizíciu záujemcov o Zelenú obnovu rodinných domov. Začnú tiež vznikať kancelárie priameho styku a tímy expertov, ktorých prostredníctvom bude MŽP riadiť a dohliadať na implementáciu komponentu obnovy rodinných domov. S ohľadom na zlú energetickú situáciu mnohých domov na vidieku, a zároveň aj vzhľadom na požiadavky iniciatívy Fit for 55, bude envirorezort presadzovať zdroje z rozpočtu SR, cez ktoré sa zo schémy pomoci v rámci Plánu obnovy a odolnosti stane trvalý podporný program bývania na Slovensku, vďaka čomu sa ročne zrekonštruuje prinajmenej toľko rodinných domov, ako sa plánuje z jednorazových zdrojov EÚ v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR.

Ministerstvo životného prostredia SR hodnotí rok 2021 pozitívne. A to napriek faktu, že minister a jeho tím (prvý štátny tajomník Juraj Smatana, druhý štátny tajomník Michal Kiča), spolu s kolegami z envirorezortu, spolupracovníkmi zo ŠOP SR a ďalších inštitúcií MŽP, čelili v roku 2021 takým formám a množstvu útokov, pre aké niet v slovenskej politike analógie. Všimli si to aj novinári pri hodnoteniach roka 2021. Podľa redakcie Denníka N patrí k najvýraznejším udalostiam roka 2021 to, že sa na Slovensku sformovalo hnutie odporcov ochrany prírody. Komentátor konštatuje: „Nikdy doteraz nevenovali konšpirátori u nás životnému prostrediu toľko pozornosti, ako v prípade reformy národných parkov. Proti záujmom prírody sa postavili aj ľudia, ktorí protestovali proti pandémii a spochybňujú očkovanie. Pomáhajú si klamstvami, nepodloženými tvrdeniami, ktoré prezentujú ako vedu, a prekrúcaním faktov“. (Zdroj: DenníkN, Zelený newsfilter)

Predstavitelia MŽP sa v roku 2021 stali terčom nielen verbálnych, ale aj fyzických útokov, a to priamo pri výkone svojej verejnej služby. „Odzrkadľuje to ťažkú dobu, v ktorej sa v rámci pandemickej frustrácie darilo rozoštvávať a dezorientovať verejnosť ešte aj v oblasti zdravia a ochrany života. Aj útoky na reformy z envirorezortu majú svoj hlavný pôvod v zúfalej sebaobrane bývalej garnitúry. Horšie ale je, že táto garnitúra sa neštítila spojiť svoju opozičnú agendu s rétorikou a cieľmi antisystému a hybridnej vojny, ktorá u nás už viac rokov sleduje oslabenie, resp. rozvrat demokracie a oddelenie Slovenska od západných krajín, tzn. od NATO a EÚ. Klamstvá a útoky prichádzali v poslednom roku aj zo záujmového prostredia, od  drevobiznisových a poľovníckych kruhov. Títo sa obávajú straty vplyvu na štátny podnik Lesy SR. Napriek tomu, že sa naše priority stali terčom útokov opozície, neofašistov aj antisystému regrutovaného hybridnou vojnou, a ešte aj terčom kšeftárov s drevom sa ministerstvu v roku 2021 podarilo presadiť také zmeny a systémové reformy, ktoré dostali ochranu životného prostredia na trajektóriu 21 storočia,“ skonštatoval minister Ján Budaj. Ten ďalej pokračoval: „Verím, že úspechy roku 2021 pozdvihnú aj sebadôveru občanov, obhajcov ochrany životného prostredia a verejného záujmu. Sily minulosti sú na Slovensku stále silné, ale v oblasti boja o právo na zdravé životné prostredie bude rok 2021 patriť medzi najúspešnejšie. Najcennejšie je to, že to boli hlavne občania, ktorí pomohli úspechu dobrých zámerov v NR SR - na pomoc prírode aj verejnému záujmu.“

MŽP si do roku 2022 dáva za cieľ nestratiť dôveru a podporu verejnosti, ale naopak – prehĺbiť ich. Práca na ministerstve bude v roku 2022 v znamení pokračovania začatých projektov. Navyše bude pokračovať aj práca na systémovej legislatíve, týkajúcej sa cirkulárneho hospodárstva, transformácie národných parkov, zákona o ovzduší a mnohých ďalších. Prezentovať sa bude nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) k posudzovaniu environmentálnych dopadov investícií, aj zákon o krajinnom plánovaní. Významný bude zákon o klíme, ktorého ašpiráciou je koordinácia s „cestovným poriadkom“ Rady vlády pre Európsku zelenú dohodu, sledujúcim splnenie našich klimatických cieľov 2030 a 2050.
Ministerstvo životného prostredia SR ďakuje za podporu v roku 2021 a do roku 2022 praje minister aj pracovníci MŽP každému občanovi Slovenska veľa zdravia, optimizmu a tiež dostatok imunity (všestrannej). Nech sa vízie a nádeje občanov Slovenska v roku 2022 splnia vo väčšej miere, než sa to podarilo v tom minulom.
PF 2022.