Rada ministrov EÚ pre životné prostredie priniesla dohodu ku klimatickej legislatíve

29.06.2022

V Luxemburgu sa uskutočnilo tretie tohtoročné zasadnutie Rady ministrov Európskej únie (EÚ) pre životné prostredie k riešeniam. Ministri životného prostredia po dlhých a náročných rokovaniach prijali pozíciu Rady k bezprecedentnej a ambicióznej reforme klimatickej legislatívy (Fit for 55). Táto legislatíva spolu s energetickou legislatívou, kde sa prijala pozícia Rady v pondelok, zabezpečí budúce znižovanie emisií skleníkových plynov a transformáciu Slovenska na klimaticko-neutrálnu krajinu, ktorá bude minimálne závislá na fosílnych palivách. Slovenskú republiku na stretnutí zastupoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča.

Ministri schválili pozíciu k novému legislatívnemu balíku opatrení s názvom Fit for 55. Jeho úlohou je napomôcť znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a posunúť Európu a Slovensko na ceste ku klimatickej neutralite v roku 2050. Slovensko, a teda aj ministerstvo životného prostredia (MŽP) sa hlási k ambicióznym klimatickým cieľom EÚ, na druhej strane striktne presadzovalo aj národné záujmy. Konštruktívne prispelo počas celých náročných rokovaní, ktoré trvali až do neskorých ranných hodín, k úspešnej dohode. Viaceré návrhy Slovenska vo vyjednávaniach pomohli dosiahnuť finálny kompromis. Rokovania teraz vstupujú do ďalšej fázy a budú pokračovať s vyjednávaniami s Európskym parlamentom. Očakáva sa, že finálny balík bude prijatý už počas českého predsedníctva v Rade EÚ, ktoré bude prebiehať do konca tohto roka.

„Súčasná klimatická kríza a európska závislosť od ruských fosílnych zdrojov zdôrazňujú dôležitosť budovania odolnejšej a klimaticko-neutrálnej Európy“ uviedol Michal Kiča. Počas rokovaní bolo pre Slovensko kľúčové nájsť takú dohodu, ktorá zabezpečí znižovanie emisií vo všetkých sektoroch, urýchli transformáciu ekonomiky na nízkouhlíkovú a zároveň bude aj spravodlivá a neprehĺbi energetickú chudobu. “S novými klimatickými politikami budú zároveň zavedené aj opatrenia na zmiernenie sociálnych dopadov týchto opatrení. Sociálny klimatický fond zabezpečí pokračovanie financovania vlny renovácií domov. Ťažké rokovania sa vyplatili.“ zdôraznil štátny tajomník Kiča.

Na európskej úrovni sa pripravujú veľké zmeny v systéme obchodovania s emisiami (EU ETS). Revidovaný systém počíta s rozšírením systému aj na sektory budov a cestnej dopravy, ktoré tvoria významnú časť celkového množstva európskych emisií. Hlavne doprava je sektor, kde sa dlhodobo nedarí znižovať emisie, skôr naopak. Do roku 2030 sa na Slovensku očakáva nárast emisií z cestnej dopravy skoro o 130% v porovnaní s rokom 1990.

Systém preto počíta s finančnou podporou z nového Sociálno-klimatického fondu, ktorý pomôže financovať opatrenia smerujúce pomoc predovšetkým nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva. Podarilo sa nám presadiť odklad celého systému o jeden rok a v rokovaniach s Európskym parlamentom bude hlavným cieľom Slovenska presadiť ďalší odklad systému pre domácnosti. Práve tieto zraniteľné sektory by sa mali kompenzovať z  nového fondu, z ktorého sa podarilo získať 1,4 miliardy Eur pre Slovensko.

Väčšina členských štátov súhlasila, že od roku 2035 bude možné v rámci EÚ predávať už len nové osobné automobily s nulovými emisiami CO₂. Slovensko však presadilo, že tento návrh Európska komisia doplní o element tzv. technologickej neutrality. „V praxi by to znamenalo, že po roku 2035 by mohli byť registrované aj nové vozidlá, ktoré jazdia aj na uhlíkovo-neutrálne palivá, ako sú vodík, biopalivá a iné syntetické palivá“, dodal štátny tajomník Kiča.

Témou diskusie ministrov životného prostredia bolo aj odlesňovanie a degradácia lesov. V mnohých krajinách EÚ sú lesy súčasťou národnej identity a každodenného života. Zdravé a odolné lesy sú obzvlášť dôležité v čase klimatickej krízy. Nová európska stratégia pre lesy musí zabezpečiť ochranu najcennejších lesov, pralesov, starých lesov a lesných ekosystémov a zároveň musí presadzovať prírode blízke hospodárenie v lesoch.

Ministri tiež rokovali o prísnejších pravidlách na prepravu odpadu. Cieľom je tiež uľahčiť prepravu odpadu určeného na recykláciu a opätovné použitie v rámci EÚ a lepšie bojovať proti nezákonnej preprave odpadu.