MŽP SR: Dohoda o ochrane biodiverzity je jedinečnou šancou na ochranu a obnovu prírody a biodiverzity

20.12.2022

19. december 2022 sa stal historickým dňom, ktorý dáva ľudstvu šancu udržať modrú planétu obývateľnú aj pre ďalšie generácie. Do roku 2030 má byť totiž chránená takmer tretina všetkých suchozemských a morských oblastí, dôležitých pre zachovanie druhovej pestrosti všetkých foriem života. Vyplýva to z prelomovej politickej dohody, ku ktorej dospelo vyše 17 tisíc zástupcov viac ako 170 vlád krajín z celého sveta, vedcov, mládežníckych a neziskových organizácií počas konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale. Slovenskú delegáciu na rokovaniach viedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) Juraj Smatana.

Podľa štátneho tajomníka Juraja Smatanu dohoda z Montrealu je najvýznamnejším celosvetovým úsilím na ochranu planéty, svetových území a oceánov. Stanovuje priority v oblasti ochrany prírody a biodiverzity, straty druhov rastlín a živočíchov z voľnej prírody, obnovy ekosystémov, zníženia používania pesticídov, obmedzenia šírenia inváznych druhov či znižovania negatívnych vplyvov a dotácií vo vzťahu k biodiverzite. Zároveň nastavuje dôležité finančné mechanizmy. „V súčasnosti je svetovo chránených iba 17 % suchozemských a 10 % morských oblastí. Očakávania prelomovej dohody sú preto opodstatnené a veľké – zastaviť a zvrátiť súčasný trend, spočívajúci v alarmujúcom úbytku biodiverzity a podporiť opatrenia v prospech ochrany prírody, klímy, kvality života ľudí a udržateľného hospodárenia,“ zdôraznil Juraj Smatana.

Dohoda vychádza zo skúseností získaných zo Strategického plánu pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020 a jeho cieľov v oblasti biodiverzity z Aichi. Výzvou pre všetky krajiny bude zodpovedajúca finančná podpora, ale tiež dostatočné a správne implementované množstvo zdrojov a kapacít. Kvalita ľudských životov a prosperita je priamo závislá od zdravých a stabilných ekosystémov, čo je viac ako polovica svetového HDP. Mnoho ďalších ľudských činností, ale aj produkcia tovarov a služieb je závislá nepriamo. „Dôležité je mobilizovať zdroje vo verejnom a súkromnom sektore a v tomto kontexte je nevyhnutné ich vnímať ako investíciu do našej budúcnosti, prosperity a prežitia zdravého ľudstva ako neoddeliteľnej súčasti prírody, biodiverzity a ekosystémov,“ podčiarkol Juraj Smatana.

Dohoda požaduje získať 200 miliárd dolárov do roku 2030 na ochranu prírody a biodiverzity z rôznych zdrojov a spoluprácu na reforme a pretransformovaní dotácií, ktoré by mohli poskytnúť ďalších 500 miliárd dolárov pre prírodu a biodiverzitu. Zvýšiť by sa mal aj objem peňazí pre rozvojové krajiny na minimálne 20 miliárd dolárov ročne do roku 2025. Toto číslo by sa do roku 2030 každoročne zvýšilo na 30 miliárd dolárov.

Odborné rokovania prebiehali takmer štyri roky aj s aktívnou účasťou Slovenska. „Zástupcovia EÚ boli na konferencii hnacím motorom a prejavovali najvyššie štandardy ochrany biodiverzity.Toto je náš parížsky moment (Parížska klimatická dohoda z roku 2015) pre prírodu a biodiverzitu, ktorý nám dá šancu udržať náš svet zdravý a obývateľný pre ďalšie generácie,“ uzavrel Smatana.