Koncepcia vodnej politiky reaguje na výzvy vodného hospodárstva

01.06.2022

Po Vodnom pláne Slovenska na roky 2022 až 2027 vláda dnes schválila aj Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Ide o druhý kľúčový dokument v oblasti starostlivosti o vodu, ktorej vypracovanie vyplynulo z programového vyhlásenia vlády. Materiál je výsledkom 1,5 ročnej práce Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) spolu s odborníkmi z dotknutých rezortov, zástupcov vedecko-výskumných pracovísk, zástupcov priemyslu, energetiky, poľnohospodárstva, samospráv a mimovládnych organizácií.

Hlavným poslaním koncepcie je zabezpečiť postupné obnovenie poškodených vodných útvarov, zastavenie znečisťovania vôd a poklesu množstva podzemných vôd, ako aj zabezpečenie dostatku pitnej vody v regiónoch. Definuje desať prioritných, na seba nadväzujúcich oblastí, ku každej priraďuje ciele, opatrenia a časový rámec ich plnenia. Opatrenia sa zameriavajú na ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, mokradí, ochranu pred povodňami, ako aj ochranu prirodzených, voľne tečúcich úsekov vodných tokov a revitalizáciu regulovaných úsekov tokov všade tam, kde je to možné, najmä v extraviláne.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kiču koncepcia reaguje na súčasné výzvy vodného hospodárstva napr. v oblasti čistenia komunálnych odpadových vôd, či výstavby malých vodných elektrárni. Jej prijatie zároveň podmieňuje aj čerpanie eurofondov z Programu Slovensko. „Voda je obeťou aj riešením zmeny klímy. Zlepšením hospodárenia s touto strategickou surovinou urobíme významný krok k zmierneniu negatívnych účinkov zmeny klímy,“ podčiarkol štátny tajomník Kiča.
Koncepcia sa podrobnejšie zameriava na Dunaj, na náš a európsky veľtok, pričom spoločným menovateľom opatrení je udržateľné, vyvážené a koordinované využívanie Dunaja a jeho okolia bez toho, aby niektorá funkcia či nárok potláčala, respektíve ohrozovala iné funkcie a nároky.

Pri realizácii opatrení a financovaní konkrétnych investícií sa bude uplatňovať princíp „do no significant harm“ (výrazne nezhoršovať) vo vzťahu ku stavu vodných útvarov. Každý projekt bude musieť zlepšovať stav vôd, alebo aspoň nezhoršiť. Preferované budú riešenia, ktoré majú pozitívny vplyv nielen na stav vôd, ale aj na priaznivý stav rastlinných a živočíšnych druhov. Zároveň sa budú uprednostňovať preventívne opatrenia pred opatreniami na odstraňovanie následkov.