Juraj Smatana: Karpatský dohovor podporuje zelenú a udržateľnú budúcnosť Európy

23.11.2022

Zachovanie biologickej rozmanitosti života v Karpatoch, rozvoj udržateľného cestovného ruchu, ale aj vplyv vojny na Ukrajine na prírodné prostredie. To boli hlavné témy ministerskej konferencie Karpatského dohovoru v poľskom Rzeszówe. Slovenskú delegáciu na podujatí viedol Juraj Smatana, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR.

Podľa štátneho tajomníka Juraja Smatanu je Karpatský región unikátnym rezervoárom biodiverzity v Európe. „Zveľaďovanie chránených území, zmeny v riadení národných parkov Slovenska, ale aj účinnejšia poľnohospodárska politika štátu, či ochrana farmárov, vlastníkov lesov a pasienkov a v neposlednom ochrana veľkých šeliem, ktorá dotvárajú jedinečný charakter karpatskej divočiny, pomôžu rozvoju regiónov, udržateľného turizmu a zároveň podporia splnenie ambicióznych európskych klimatických cieľov,“ zdôraznil štátny tajomník Smatana.

Štátny tajomník Smatana absolvoval bilaterálne rokovania a stretol sa tiež so zástupcami Sekretariátu Karpatského dohovoru. Sekretariát podporil iniciatívu Slovenska otvoriť Kanceláriu pre udržateľný cestovný ruch a regionálny rozvoj v Karpatskom regióne. Štátny tajomník Smatana informoval partnerov o reforme ochrany prírody, ktorú spustilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Deväť národných parkov získalo od 1. apríla 2022  právnu subjektivitu s vyššími právomocami. Úlohou správ národných parkov je nielen zachovanie prírodného dedičstva a jeho ochrana, ale aj socioekonomický rozvoj regiónov najmä prostredníctvom mäkkých foriem turizmu. Ochrane životného prostredia a rozvoju regiónov v dotyku s národnými parkami pomáhajú tiež peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR. MŽP SR začiatkom novembra podporilo v rámci vyhlásených výziev celkovo 28 projektov za vyše 17 miliónov eur. Rozvojové projekty národných parkov prinesú viac peňazí a pracovných príležitostí do regiónov, ktoré bojujú s vysokou nezamestnanosťou a úbytkom obyvateľstva, a zároveň pomôžu zmierniť klimatickú krízu a chrániť ich prírodné bohatstvo.

Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) bol prijatý na 5. ministerskej konferencii EHK OSN „Životné prostredie pre Európu“ v Kyjeve v máji 2003. Karpatský dohovor posilňuje regionálnu spoluprácu medzi piatimi členskými štátmi EÚ a zároveň uľahčuje integračný proces strategických krajín mimo EÚ, akými sú Ukrajina a Srbsko.

Karpatský dohovor podpísalo všetkých sedem štátov karpatského regiónu, ktoré sú aj jeho zmluvnými stranami - Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenská republika, Srbsko a Ukrajina. Dohovor je založený na spolupráci jednotlivých zmluvných strán pri ochrane a udržateľnom rozvoji Karpát s cieľom

zlepšiť kvalitu života, posilniť miestne ekonomiky a komunity a chrániť prírodné hodnoty a kultúrne dedičstvo. Ďalšia konferencia zmluvných strán Karpatského dohovoru sa uskutoční na jeseň 2023 v Srbsku, ktoré zároveň prevezme na 3 roky predsedníctvo v rámci Karpatského dohovoru od Poľskej republiky.