Envirorezort: Výsledná podoba zákonov o územnom plánovaní a výstavbe nevzdáva ochranu verejných záujmov

28.04.2022

Minister životného prostredia Ján Budaj a rezort životného prostredia boli v prípravnom procese kritikmi pôvodného návrhu stavebnej legislatívy – zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) pripravilo počas posledného pol roka v spolupráci s nezávislými expertami a najmä s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňujúce návrhy, ktoré prispeli k zlepšeniu zákonov. Spoločným cieľom bolo, aby sa neoslabila obhajoba verejného záujmu. Ku tomu majú slúžiť aj nové kompetencie, ktoré získal envirorezort, resp. okresné úrady životného prostredia. Kľúčovým bodom bude, či sa podarí naplniť prísľuby, že popri novej špecializovanej štátnej správe zameranej na výstavbu vznikne aj špecializovaná štátna správa ochrany životného prostredia.

Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja správne fungujúca súhra stavebných zákonov a zákona o krajinnom plánovaní a tiež zákona o EIA, pomôže Slovensku zdynamizovať regulačné a povoľovacie procesy, ale súčasne pomôže aj v boji s klimatickou krízou a škodcami životného prostredia.

„Podporujeme zefektívnenie povoľovacích procesov, ale nie na úkor životného prostredia a ochrany práv občanov. V tejto legislatíve sme vykročili, aj vďaka osobnej angažovanosti premiéra E. Hegera, dopredu, ale nie sme ešte v cieli,“ zdôraznil minister Budaj.

Zákon o územnom plánovaní pamätá na chránené záujmy štátu v procese tvorby územnoplánovacej dokumentácie. Konečne sa pre tvorbu územných plánov stanú záväznými aj krajinný plán, mapa povodňového rizika, či zásady ochrany pamiatkového územia. Na ich využívanie dohliadnu špecializované úrady v gescii MŽP. Kľúčovú úlohu v implementácii bude mať zákon o krajinnom plánovaní, ktorý MŽP predloží do NR SR ešte v tomto polroku.

Úrad v pôsobnosti MŽP bude povoľovať stavby, ktoré vyžadujú posúdenie vplyvov na životné prostredie, taktiež stavby v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia (režim IPKZ – napríklad skládky odpadov) a tiež vodné stavby. Tieto stavby bude aj overovať a kolaudovať.

Zákon o výstavbe zabezpečuje účasť dotknutej verejnosti, ak sa stavebný zámer týka aj chránenej časti prírody. Uľahčuje aj povolenia a realizácie vodozádržných opatrení. Zjednodušuje sa proces odstraňovania čiernych stavieb.

Zdĺhavosť posudzovania stavebných projektov sa nebude riešiť na úkor posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie. To bude vďaka novej legislatíve povinné. „Ďakujem zaangažovanej verejnosti ako aj odborníkom za silný verejný tlak na zlepšenie navrhnutej legislatívy. Takúto podporu budeme potrebovať aj pri novom zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pri zákone o krajinnom plánovaní,“ uzavrel minister Budaj.