hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier má 30 rokov

ilustračný obrázok

Pred 30 rokmi krajiny Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov (EHK OSN) v Helsinkách prijali dohodu o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (Dohovor o vode), ktorý sa zaoberá komplexnými otázkami cezhraničného vodného hospodárstva. Dohovor bol podpísaný 17. marca 1992 a ku koncu roka 2021 k nemu pristúpilo 44 štátov sveta, medzi nimi v roku 1999 aj Slovenská republika.

Pri tejto príležitosti sa v uplynulých dňoch v Tallinne uskutočnilo stretnutie pracovných skupín pre integrovaný manažment, monitorovanie a hodnotenie vodných zdrojov pod záštitou Ministerstva životného prostredia Estónska a EHK OSN. Na podujatí bola uvedená nová publikácia „Dohovor o vode: 30 rokov vplyvu a úspechov v teréne“, ktorú definovala Olga Algayerová, výkonná tajomníčka EHK OSN, ako „zdroj usmernenia, inšpirácie a výzvu na zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce v oblasti vôd“.

Hlavným cieľom dohody je vytvoriť platformu a pravidlá pre spoločné využitie a ochranu hraničných tokov a medzinárodných jazier. Zmluvné strany sa zaviazali, že prijmú opatrenia na prevenciu, kontrolu a redukciu každého vplyvu presahujúceho hranice a zabezpečia znižovanie znečistenia vôd, ochranu vôd, a tam, kde je to potrebné, aj obnovenie ekosystémov závislých na vode. Pristúpenie k Dohovoru otvorilo možnosti spolupráce hlavne v technických oblastiach, ako je spoločný monitoring vôd, integrovaný manažment vodných zdrojov a spolupráca v oblasti ochrany ekosystémov závislých na vode.

Dnes, v čase meniacej sa klímy je tento záväzok ešte dôležitejší, väčšina krajín sveta už čelí problémom s kvantitou a kvalitou vody. Riešenie súčasnej vodnej krízy prostredníctvom kolektívnej dohody medzi štátmi môže z dlhodobého hľadiska priniesť omnoho nižšie náklady, ako v prípade snahy zo strany jedného štátu.

Dohovor obsahuje niekoľko zásad, ako je spravodlivé a rozumné využívanie vôd, povinnosť nespôsobiť značnú ujmu. Krajiny sa zaviazali k povinnosti spolupracovať, nastavili sa mechanizmy pre pravidelnú výmenu údajov a informácií. Pôvodne z regionálneho dohovoru v rámci Európy a strednej Ázie sa dohovor stal globálnym nástrojom spolupráce všetkých krajín sveta v oblasti vodného hospodárstva. K tomuto Dohovoru bol v Londýne 1999 ministrami zdravotníctva podpísaný Protokol o vode a zdraví.