Čas na záchranu našej planéty sa kráti

01.03.2022

Svet musí zintenzívniť boj s klimatickou krízou. Ľudstvo je čoraz častejšie vystavené záplavám, suchu, lesným požiarom, vlnám horúčav, ale tiež stúpajúcej hladine morí. Klimatické hrozby je možné zmierniť uvážlivým hospodárením a riešeniami, založenými na ochrane prírody. Tieto zistenia prináša Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), ktorý zverejnil druhú časť šiestej hodnotiacej správy IPCC. Tím svetových vedcov predstavuje v správe najnovšie vedecké hodnotenia svetovým vládam. Ide o doteraz najkomplexnejšie hodnotenie dôsledkov klimatickej zmeny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) sa stotožňuje s publikovanými vedeckými poznatkami o nespochybniteľnom vplyve človeka na ekosystémy a globálne otepľovanie.

V pracovnej skupine IPCC hodnotil tím expertov vplyvy zmeny klímy na ekosystémy a biodiverzitu, ale tiež na ľudí a ich rozmanité spoločnosti, kultúry a sídla. Odborníci posudzovali ich zraniteľnosť, schopnosti a limity prírodných a ľudských systémov prispôsobiť sa zmene klímy, a tým znížiť riziká, súvisiace s klimatickou krízou.

Dôležité informácie zo správy IPCC

• Kľúčové je rýchle a výrazné zníženie emisií skleníkových plynov.
• Extrémy klímy a počasia vystavili milióny ľudí akútnej potravinovej neistote a zníženej dostupnosti vody, a to aj napriek zvýšenému úsiliu o adaptáciu.
• Globálne oteplenie o 1,5 °C povedie k nezvratným vplyvom, vrátane straty biodiverzity.
• Riziká, súvisiace so zmenou klímy pre ekosystémy a ľudí, sú zosilnené ďalšími ľudskými faktormi, akými je neudržateľný rozvoj, znečistenie ovzdušia a vody, ako aj degradácia biotopov.
• Súčasné modely socio-ekonomického rozvoja a voľby pri navrhovaní a implementácii politík a opatrení často prispeli k zvýšenej zraniteľnosti ekosystémov a spoločností voči zmene klímy.
• Zlepšená adaptácia spolu so zlepšenou ochranou ekosystémov môže znížiť riziká, vyplývajúce zo zmeny klímy pre biodiverzitu a ľudí vo všetkých regiónoch.
• S pokračujúcim globálnym otepľovaním sa zvýšia mnohé riziká vo všetkých oblastiach ľudského života či ekosystémoch. Riziká môžu byť mnohonásobne závažnejšie ako tie, ktoré boli pozorované doteraz.
• S narastajúcou zmenou klímy neúmerne rastú náklady, súvisiace s vplyvom zmeny klímy a na adaptáciu.
• Adaptácia musí prejsť k plánovaným a systémovým prístupom, ktoré riešia viaceré riziká zmeny klímy.
• Globálne financovanie klímy vykazuje stúpajúci trend. Napriek tomu sú súčasné globálne finančné toky na adaptáciu nedostatočné, najmä v krajinách s nízkymi príjmami.
• Rozvoj na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si budú vyžadovať výrazné zmeny v modeloch sociálno-ekonomického rozvoja, podporované rýchlym a hlbokým zmierňovaním emisií skleníkových plynov a adaptáciou.
• Integrované, spravodlivé, flexibilné a na právach založené prístupy, vrátane účinných systémov riadenia, vytvárajú synergie medzi adaptáciou, zmierňovaním, trvalo udržateľným rozvojom a ochranou biodiverzity a zvyšujú účinnosť opatrení v oblasti klímy.

Aktivity Slovenska pri dosahovaní klimatických cieľov

• MŽP presadzuje viaceré opatrenia, ktoré prispejú k riešeniu zmeny klímy a adaptácii Slovenska na túto výzvu. Dôležitým dokumentom je akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP), ako aj historický prvý zákon o klíme či nízkouhlíková transformácia.
• V Pláne obnovy a odolnosti SR je 43 % financií vyčlenených na zelené klimatické opatrenia. Prioritou je podpora obnoviteľných zdrojov energie, „zelená obnova budov“, modernizácia železníc, dekarbonizácia priemyslu, ale aj podpora alternatívnych palív a adaptačné opatrenia. Z pohľadu MŽP kľúčovým je projekt obnovy budov, prostredníctvom ktorej prejde renováciou 30 tisíc rodinných domov s očakávanou energetickou úsporou na úrovni 30 %.
• MŽP pripravilo Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Jeho jadrom je 7 špecifických oblastí, ako ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, adaptované sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Súčasťou dokumentu sú aj opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii pôdnej erózie v lesoch, zníženiu citlivosti lesov na sucho, ako aj k zníženiu rizika lesných požiarov.
• MŽP podporuje ambiciózne klimatické ciele a Európsku zelenú dohodu (EGD), ktorá pomôže premeniť Európu na prvý klimaticky neutrálny kontinent v roku 2050. MŽP tiež podporuje klimatický balík EÚ s názvom Fit for 55. Z iniciatívy ministra životného prostredia Jána Budaja sa zriadila Rada vlády pre EZD s cieľom nájsť prospešnú cestu pre celé Slovensko.
• Slovensko premietne opatrenia klimatického balíka do národnej legislatívy prostredníctvom nového zákona o klíme. Úlohou zákona bude napríklad presne určiť, ktoré štátne orgány a inštitúcie budú zodpovedné za napĺňanie jednotlivých klimatických cieľov. Klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktoré už nastalo, a bez ohľadu na prijaté opatrenia bude pokračovať ešte niekoľko desaťročí. MŽP chce v klimatickom zákone vytvoriť niečo ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostávajúceho, postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a zdravým životným prostredím.
• MŽP podporuje investície z Modernizačného fondu, ktoré pomôžu dekarbonizovať energetiku a priemysel, znížiť emisie skleníkových plynov a zabezpečiť postupný prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Envirorezort v súčasnosti dolaďuje podmienky vyhlásenia výzvy pre oblasť teplárenstva. Výzva bude vyhlásená v najbližších týždňoch.
• Parlament koncom minulého roka schválil reformu národných parkov, vďaka čomu národné parky získajú právnu subjektivitu a skutočnú ochranu po vzore vyspelých krajín sveta. Zdravé lesy tiež viažu uhlík, zadržiavajú vodu, chránia pred suchom, či eróziou pôdy. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že fungujúce národné parky prinášajú rozvoj a prosperitu regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú a pritom zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie.
• MŽP pripravilo kľúčové strategické dokumenty vo vodnom hospodárstve – Vodný plán Slovenska a Koncepciu vodnej politiky. Súčasťou týchto dokumentov sú opatrenia, ktoré prispejú k zdokonaleniu manažmentu vody, zmenšeniu odtoku vody a eliminácii pôdnej erózie vo voľnej krajine. Taktiež pomôžu oslobodiť slovenské rieky a tiež ich ochránia pred priečnymi stavbami na vodných tokoch – predovšetkým takých malých vodných elektrární, ktoré by poškodzovali vodný ekosystém a životné prostredie.
• MŽP sa chce zamerať aj na územné plánovanie, ktoré zlepší kvalitu života ľudí a životného prostredia. Správne fungujúce územné plánovanie zvýši klimatickú odolnosť krajiny a zlepší jej schopnosť adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy ako sú prívalové dažde, alebo suchá.