Banské úrady podcenili svoju zákonnú povinnosť. Rieku Slaná znečistili práve banské vody

01.06.2022

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) sa ohradzuje voči zavádzajúcim tvrdeniam Ministerstva hospodárstva SR a štátneho podniku Rudné bane. Nielenže MŽP SR nemá zákonnú možnosť vstúpiť do banských priestorov, ale ani jeho podriadené organizácie nemajú vybavenie, oprávnenie, či odborníkov, ktorí by takúto aktivitu mohli vykonávať, alebo ju riadiť. Odborníci na dobývacie priestory a predchádzanie havarijných situácií v nich pôsobia v štátnej banskej správe, jeho záchranných zložkách a v štátnom podniku Rudné bane.

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) si musí uvedomiť zodpovednosť za znečistenie rieky Slaná. Banské úrady, ktoré riadi rezort hospodárstva, odignorovali základný fakt, že znečistenie pochádza zo zanedbaného banského priestoru. Príčina ekologickej katastrofy sa nachádza v stále určenom a registrovanom banskom priestore, tzv. dobývacom priestore.
Stav dobývacieho priestoru, ktorý spôsobil ekologickú katastrofu s medzinárodnou dohrou, je výsledkom pochybení a nekonania pôvodného prevádzkovateľa a banských úradov. Dobývací priestor nikdy nebol zrušený, napriek tomu, že činnosť bane bola zastavená už v roku 2011.

Naviac, banské úrady ani nepristúpili k súťaži na iného prevádzkovateľa bane, hoci im to zákon ukladá a povinnosťami na jej zabezpečenie zaťažili štátny podnik Rudné bane, a to dokonca viacerými rozhodnutiami (z roku 2012, 2016 a 2017). Rudné bane, š. p. majú realizáciu odvodňovacej štôlne, či priamo vypúšťanie banských vôd nariadené viacerými rozhodnutiami práve banských úradov. Dokonca v rozhodnutí z roku 2016 si samotný Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vymienil, že osobitným rozhodnutím nariadi ďalšie opatrenia, ktoré sa týkajú výtoku vôd z podzemia.
Ku kontaminácii dochádza banskými vodami. Nakladanie s nimi je osobitne upravené v banskej legislatíve. Vo vzťahu k nim má banská legislatíva aj prednosť pred zákonom o vodách.

Organizácie rezortu hospodárstva sa nemôžu vyhovárať, že nahlásili envirorezortu „vznik environmentálnej záťaže“. Práve charakter dobývacieho priestoru, t. j. priestoru stále určeného na ďalšiu banskú činnosť podľa banskej legislatívy, vyhlásenie environmentálnej záťaže vylučuje, o čom bol rezort hospodárstva informovaný už 17. 3. 2022 spolu so žiadosťou o urýchlené jednanie, ako aj s upozornením na jeho kompetencie v tejto oblasti. Toto upozornenie ostalo bez odpovede.

Envirorezort nekomentuje vnútorné rozpory medzi jednotlivými organizáciami v pôsobnosti rezortu hospodárstva. Rudné bane, š. p., považujú rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi z roku 2012 a ďalšie naň nadväzujúce rozhodnutia banskej štátnej správy o uložení povinností na zabezpečenie bane a prečisťovaniu vôd za vydané bez právneho základu. Jedná sa však o právoplatné rozhodnutia štátneho orgánu a organizácie envirorezortu, ako aj samotné Rudné bane, š. p., a štátna banská správa sa nimi musia riadiť. Na tieto vnútorné rozpory v rezorte hospodárstva však nemôže doplácať životné prostredie.

Monitoring stúpajúcej hladiny vody v bani niekoľko rokov indikoval rýchlejšie zatápanie bane ako sa predpokladalo. Banské úrady mali kontrolovať plnenie povinností, ktoré vyplývali z ich vlastných rozhodnutí, vďaka čomu už pred niekoľkými rokmi mohli identifikovať príčinu zrýchlenej akumulácie vôd v bani, potrebu urýchlenej prípravy technického riešenia filtrácie banských vôd a mohli predísť devastačným účinkom. Skutočnosť, že minimálne bývalé vedenie štátneho podniku Rudné bane situáciu podcenilo, konštatuje aj samotný rezort hospodárstva.
MŽP SR a ani Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) nemá žiadne informácie o krokoch, ktoré od zistenia nekontrolovaného výtoku znečistených vôd z bane vykonali orgány štátnej banskej správy, resp. či a ako kontrolovali realizáciu opatrení postupne nimi nariaďovaných od roku 2012 a stav dobývacieho priestoru. K zabezpečeniu zásahu banskej záchrannej služby, či už na základe zjednodušených procesov vo verejnom obstarávaní, alebo riešenia havarijnej situácie v bani, malo a mohlo dôjsť okamžite po zistení havarijnej situácie v bani v dobývacom priestore. Banská legislatíva v gescii ministerstva hospodárstva ustanovuje povinnosti banskej štátnej správy, postupy pri výkone dozoru ako aj nariaďovanie opatrení a záväzných príkazov dokonca v ústnej forme pri riešení havarijných situácií, čo bezpochyby situácia v Nižnej Slanej bola od začiatku.

Spôsobilosť odborne nariaďovať a riadiť opatrenia na odstránenie havarijnej situácie v nebezpečných priestoroch bane (pre ilustráciu približne 1,7 km v hĺbke štôlne) majú banské úrady, banská inšpekcia a banská záchranná služba, ktorá je dokonca zložkou integrovaného záchranného systému. Povinnosť banskej štátnej správy zabezpečiť ochranu životného prostredia v súvislosti s banskou činnosťou vyplýva priamo z banskej legislatívy. SIŽP a aj Okresný úrad Rožňava informovali banský úrad, Rudné bane, š. p., a aj políciu, že vodný tok je znečistený a že kontinuálne dochádza k zhoršovaniu jeho stavu. Okamžite po prvých hláseniach zvýšenej koncentrácie škodlivých látok v rieke Slaná mali a mohli konať aj banské úrady.

Posledný apel rezortu hospodárstva na opätovné šetrenie mimoriadneho zhoršenia vôd za účelom rýchlejšieho odstránenia príčiny znečistenia je v príkrom rozpore so skoršími požiadavkami a konaním jemu podriadených organizácií. SIŽP už v ten istý deň ako došlo k zisteniu znečistenia vodného toku (24. 2. 2022) v rámci riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd konala a žiadala o súčinnosť o. i. Rudné bane, š. p. Tie však v procese prejednávania šetrenia zhoršenia kvality vôd 4. 3. 2022 navrhovali odlišný postup, než po ktorom aktuálne volajú. Žiadali totiž, aby sa problém riešil nie ako mimoriadne zhoršenie vôd, ale v rámci komplexnej sanácie environmentálnej záťaže. Proces určenia povinnej osoby zodpovednej za sanáciu environmentálnej záťaže by jednak trval minimálne niekoľko mesiacov a najmä mu bránil status bane ako stále určeného a nezrušeného dobývacieho priestoru.
Rudné bane, š. p., sa napokon rozporovali opatrenia, ktoré SIŽP v procese prejednávania mimoriadneho zhoršenia vôd adresovala Rudným baniam, š. p., 11. 3. 2022 a 25. 3. 2022 so žiadosťou o súčinnosť.

Obvodný banský úrad v Košiciach, t. j. ďalšia organizácia rezortu hospodárstva, sa dokonca na zasadnutie pracovnej skupiny k riešeniu mimoriadneho zhoršenia vôd 25. 3. 2022 (t. j. viac ako mesiac po zistení znečistenia) ani len nedostavila a rovnako požadovala odlišný postup ako vydanie príkazov v rámci riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd, a to postúpenie veci Okresnému úradu Rožňava. Na druhej strane, organizácia envirorezortu, a to správca vodného toku - Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., požiadavky SIŽP vznesené v procese riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (úprava koryta toku na povrchu v k. ú. Kobeliarovo) bezodkladne splnil a ukončil ich už 7. 4. 2022.

MŽP SR víta snahu rezortu hospodárstva zmeniť banskú legislatívu zavedením povinnosti účelovej finančnej rezervy, ktorú budú tvoriť prevádzkovatelia baní, čím by sa zabezpečil dostatok financií na udržanie vyhovujúceho technického stavu aj po ukončení činnosti v baniach. Napokon samotný envirorezort to navrhol ministerstvu hospodárstva už 7. 4. 2022. Úhrada za nerasty vydobyté z výhradného ložiska je síce príjmom Environmentálneho fondu, tá však nie je účelovo viazaná na rekultiváciu baní. Financovanie takýchto činnosti je možné až na základe rozšírenej špecifikácie činností a s ohľadom na pravidlá poskytovania dotácií z Environmentálneho fondu by z časového hľadiska prakticky neumožnilo financovanie záchranných prác v bani Nižná Slaná.

MŽP SR a jeho organizácie sú pripravené aj naďalej poskytovať maximálnu súčinnosť pri náprave poškodeného životného prostredia a podporuje všetky iniciatívy na prešetrenie doterajšej činnosti štátnych orgánov.