hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

MŽP: Slovensko na ceste k energetickej nezávislosti

ilustračný obrázok

Na Bratislavskom hrade pokračuje stála konferencia Energeticky nezávislé Slovensko. Konferencia je iniciatívou ministra životného prostredia Jána Budaja na krvavú vojnovú agresiu Ruska voči Ukrajine, čo  znásobilo potrebu okamžite riešiť energetickú nezávislosť Slovenska od dodávok ropy a plynu z Ruskej federácie. Druhé zasadnutie stálej konferencie otvoril štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana.

Podľa štátneho tajomníka Juraja Smatanu je energetika používaná ako otvorená zbraň a v tejto súvislosti ide o neobíditeľnú otázku pre rezort životného prostredia. „Akákoľvek zmena sa deje v oblasti energetiky, okamžite ju pociťujeme v oblasti životného prostredia,“ zdôraznil Smatana.

Prínos stálej konferencie vyzdvihol predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. „Potrebujeme jasný plán ako znížiť spotrebu energie a nahradiť fosílne palivá alternatívnymi zelenými zdrojmi energie s cieľom znížiť závislosť Slovenska od ruských zdrojov energií,“ doplnil Kremský.

Energetickú krízu silno pociťuje aj susedné Rakúsko. Podľa poradcu generálneho riaditeľa pre klimatické zmeny a energetiku Rakúska Michaela Steurera ide o bolestivú záležitosť, a preto sa Rakúsko snaží prejsť od fosílnych palív k zelenším riešeniam. „Každé nové tepelné čerpadlo, každý nový solárny panel na streche je znakom nadchádzajúcich zmien. Pripravili sme tiež vodíkovú stratégiu a vodík chceme využívať predovšetkým v priemysle,“ uviedol Steurer.

Hoci podiel energetiky a priemyslu na celkových emisiách klesá, v doprave stále rastie, aj keď počas pandémie COVID-19 sa zaznamenal  krátky pokles. Európska komisia v legislatívnom balíku Fit for 55 predstavila opatrenia, ktoré znižujú emisie z cestnej dopravy. Z návrhu vyplýva, že od roku 2035 bude možné v rámci EÚ predávať už len nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá s nulovými lokálnymi emisiami CO2.

MŽP presadzuje kroky, ktoré čo najjednoduchšie a najrýchlejšie obmedzia spotrebu palív v doprave a zároveň ušetria spotrebiteľom peniaze. Inštitút environmentálnej politiky v tejto súvislosti navrhol zásahy, ktoré znížia spotrebu ropy. Ide o zníženie rýchlosti na diaľniciach aspoň o 10 KM/h, zavedenie aspoň 3 dni práce z domu počas týždňa všade tam, kde to je možné, vylúčenie áut z premávky v mestách počas nedieľ, cenové zvýhodnenie verejnej dopravy, podporu pre mikromobilitu, pešiu chôdzu a cyklistiku, či rozšírenie zdieľania áut a šetrnejšej jazdy.

Slovensko je pevnou súčasťou Európskej únie, ktorá pripravila balík dokumentov s názvom REpowerEU ako odpoveď európskej dvadsaťsedmičky na aktuálnu geopolitickú situáciu a energetickú krízu. Cieľom je čo najskoršie ukončenie závislosti od dovozu ruských fosílnych palív, predovšetkým ropy a zemného plynu. Podľa štátneho tajomníka MŽP Michala Kiču cielenou technológiou sa stane najmä solárna energia a zdvojnásobenie tempa inštalácie tepelných čerpadiel. Dôležité tiež bude naštartovať využívanie geotermálneho potenciálu. „Proces diverzifikácie energetických zdrojov bude na Slovensku mimoriadne náročný, avšak nie nemožný. Alternatívou využívania zemného plynu je rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti a transformácia využívania plynárenskej infraštruktúry,“ podčiarkol štátny tajomník Kiča.

MŽP sa zameriava na zvyšovanie energetickej účinnosti budov, ktorá je míľnikom Plánu obnovy a odolnosti SR. Komplexnou obnovou 30 tisíc rodinných domov, vrátane zlepšenia tepelnoizolačných vlastností, zateplenia striech, výmeny okien, je možné dosiahnuť úsporu na úrovni 40 %. Budovy v Európe sú zodpovedné za dve pätiny celkovej spotreby energie a tým pádom významne prispievajú k tvorbe emisií skleníkových plynov. „Aj preto je dôležité zabezpečiť financovanie zvyšovania energetickej efektívnosti domov aj po ukončení plánu obnovy. Do úvahy prichádza po vzore Českej republiky využitie príjmov z predaja emisných kvót,“ uzavrel Kiča.

Účastníkmi stálej konferencie sú politici, zahraniční experti, environmentálni aktivisti, odborníci na energetiku, udržateľné a obnoviteľné zdroje energie, ale tiež zástupcovia biznisu či mimovládnych organizácií. Na konferencii dominujú témy ako diverzifikácia dodávok ropy a plynu, znižovanie energetickej náročnosti výroby a spotreby dovážaných energií, ale tiež zvyšovanie podielu výroby s vysokou pridanou hodnotou.

Stála konferencia je podporným nástrojom Rady vlády SR pre Európsku zelenú dohodu. Zároveň ponúka priestor na diskusiu a pomáha tak pripraviť konkrétne kroky a návrhy na riešenie zložitej energetickej situácie, v ktorej sa Slovenská republika ocitla po začiatku surového vojenského konfliktu na Ukrajine.