hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Oblasti pôsobenia - Geológia a environmentálne záťaže - Informácie - Žiarska kotlina a nové suroviny

Žiarska kotlina a nové suroviny

Informácia

o výsledkoch riešenia geologickej úlohy „Regionálne hydrogeotermálne zhodnotenie Žiarskej kotliny„

Ministerstvo životného prostredia SR (obstarávateľ, ďalej len MŽP SR) zabezpečilo riešenie geologickej úlohy „Regionálne hydrogeotermálne zhodnotenie Žiarskej kotliny„ v súlade so zákonom č. 120/1996 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon NR SR č. 263/1993 Z.z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác. Výber uchádzača (vykonávateľa geologických prác) bol uskutočnený verejnou súťažou. Ako najlepší bol v súťaži vyhodnotený súťažný návrh predložený Geologickou službou SR (od 1. 6. 2000 Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, ďalej len ŠGÚDŠ), ktorý bol prijatý. Zmluva o geologických prácach medzi obstarávateľom a vykonávateľom bola uzatvorená 1. 7. 1998, vrátane ceny 1,568.242 Sk.

Cieľom geologickej úlohy bolo preskúmanie hydrogeotermálnych pomerov Žiarskej kotliny, zhodnotenie množstiev geotermálnych vôd a tepelnej energie tohoto regiónu, vypracovanie návrhu lokalizácie a hĺbky geotermálneho vrtu, určenie jeho ceny s prihliadnutím na možné konflikty záujmov. Vlastné riešenie úlohy prebiehalo v rokoch 1999 a 2000. Výsledky realizovaných geologických prác sú prezentované v záverečnej správe úlohy.

V záverečnej správe je interpretovaná geologicko-tektonická a morfoštruktúrna stavba kotliny. Podané je hodnotenie geotermických pomerov (tepelného a teplotného poľa), hydrogeologických pomerov (výskytu a rozšírenia geotermálnych vôd, hydraulických vlastností kolektorov, vymedzenia hydrogeotermálnych štruktúr). Uvedené sú v  nej množstvá geotermálnych vôd a geotermálnej energie, zhodnotené je chemické zloženie a akosť vôd. Správa obsahuje tiež návrh na ďalšie geologické práce, hlavne geofyzikálne merania a vrty.

Významným výsledkom geologicko-geofyzikálnej interpretácie územia sú najmä morfotektonická a geologická schéma predterciérneho podložia so znázornením priebehu tepelného a teplotného poľa, mapy povrchu a hrúbky triasových karbonátov hronika a série Veľkého boku, resp. krížňanského príkrovu s vyjadrením priebehu teplotného poľa a geologicko-hydrogeotermické rezy územia.

Žiarska kotlina je súčasťou vymedzenej hydrogeotermálnej oblasti stredoslovenských neovulkanitov – severozápadná časť. Kotlina predstavuje vnútrokarpatskú depresiu v rámci stredoslovenských neovulkanitov, situovanú medzi pohorím Štiavnických vrchov, Kremnických vrchov a Vtáčnikom, kde maximálna hĺbka predterciérneho podložia (oblasť medzi Žiarom n/H a Lovčou) dosahuje až okolo 3500 m pod úrovňou mora. Výplň kotliny tvoria produkty najmä andezitového a ryolitového vulkanizmu (báden-sarmat) a sedimenty panonu až kvartéru. Predterciérne podložie je budované hronikom, a to v juhovýchodnej a severozápadnej časti územia triasovými karbonátmi a v  strednej časti územia ipoltickou skupinou (melafýrová séria – bridlice, pieskovce). V hlbšej stavbe, pod hronikom, ležia mezozoické horniny (trias-krieda) série Veľkého boku, resp. krížňanského príkrovu. Dominantnými morfotektonickými štruktúrami územia sú severná časť hodrušsko-štiavnickej hraste (mezozoický ostrov) a výrazná tektonicky rozčlenená žiarska depresia, zaberajúca hlavnú časť územia s hĺbkou predterciérneho podložia až 3500 m (čiastková depresia medzi Lovčou a Žiarom n/H).

Z geotermického hľadiska možno Žiarsku kotlinu charakterizovať ako geotermicky vysoko aktívnu oblasť. Teploty v hĺbke 1000 m dosahujú 55-60 °C, hustota tepelného toku sa pohybuje od 80 do 100 mW/m2s charakteristickou hodnotou 95 mW/m2. Značná časť predterciérneho podložia kotliny je charakterizovaná teplotami 100 °C a vyššími v hĺbke pod 2100 m a hlbšie. Najvyššie teploty sú v strednej časti kotliny v čiastkovej depresii medzi Lovčou a Žiarom n/H, kde v hĺbke 3400 až 3500 m je teplota okolo 130 °C. Od stredu smerom k okrajom kotliny teplota na predterciérnom podloží klesá, čo súvisí so zmenšovaním sa hĺbky predterciérneho podložia.

Geotermálne vody v predmetnom území sú známe z prameňov i vrtov, a to iba v juhovýchodnej častiv oblasti Sklených Teplíc. V  Sklených Tepliciach sa nachádza 13 zdrojov minerálnych (termálnych) vôd (11 prameňov a dva vrty) s výdatnosťou 0,1-22,3 l.s-1, teplotou vody 24-53 °C, Ca-Mg-SO4 typu s mineralizáciou 2,4-2,6 g/l. Rovnakého chemického zloženia sú aj vody z vrtu ST-4 západne od Sklených Teplíc (výdatnosť 16, 13 l.s-1, teplota 57 °C) a ST-5 východne od Sklených Teplíc (výdatnosť 4,4 l.s-1, teplota 46,3 °C).

Geotermálne vody v  Žiarskej kotline sa nachádzajú v predterciérnom podloží a sú viazané na triasové karbonáty (dolomity, vápence) hronika a série Veľkého boku, resp. krížňanského príkrovu. Rozloženie hydrogeotermálnych štruktúr sa kryje s  rozšírením triasových karbonátov týchto tektonických jednotiek, ale aj s rozložením morfoštruktúr podložia, ktorými sú poklesávajúci svah hodrušsko-štiavnickej hraste a žiarska depresia.

Triasové karbonáty hronika v predmetnom území budujú vrchné hydrogeotermálne štruktúry (vrchnú sklenoteplickú a vrchnú žiarsku štruktúru), kde v hĺbkach 200 m až 4100 m sú predpokladané geotermálne vody s  rezervoárovou teplotou v rozsahu 20-150 °C. V prevažnej časti kotliny je v  hĺbkach 2200 až 4100 m teplota 100-150 °C.

Triasové karbonáty série Veľkého boku, resp. krížňanského príkrovu budujú spodné hydrogeotermálne štruktúry (spodnú sklenoteplickú a spodnú žiarsku štruktúru), kde v hĺbkach okolo 200 m až cca 5000 m sa uvažuje s  geotermálnymi vodami s rezervoárovou teplotou v rozsahu 30-160 °C.

Chemické zloženie geotermálnych vôd v Žiarskej kotline pravdepodobne reprezentuje Ca-Mg-SO4, resp. Ca-Mg-SO4-HCO3 typ s mineralizáciou 2-4 g/l a obsahom CO2, príp. H2S.

Prírodné množstvo geotermálnych vôd (prírodné zdroje) s  teplotou vody 60 °C (sklenoteplická štruktúra) a 110 °C (žiarska štruktúra) predstavuje 65,3 l.s-1. Tomuto množstvu geotermálnych vôd odpovedá prognózne množstvo geotermálnej energie prírodných zdrojov 22,296 MWt.

Merný tepelno-energetický potenciál prírodného množstva geotermálnej vody pre triasové karbonáty hronika predstavuje 0,091-6,307 GJ/m2 (priemerná hodnota 3,251 GJ/m2) a pre triasové karbonáty série Veľkého boku, resp. krížňanského príkrovu 0, 329-3,658 GJ/m2 (priemerná hodnota 2,357 GJ/m2).

Geotermálne vody po ich tepelnom využití sú vodami odpadovými. Ich zneškodnenie je možné riedením, vypúšťaním do povrchových tokov a reinjektážou. Vhodným povrchovým tokom pre vypúšťanie geotermálnych vôd v skúmanom regióne je Hron (pre geotermálne vrty vo vzdialenosti 3-5 km od neho) a dolné toky jeho prítokov (Rudnica, Lutilský potok, Kopernica, Slaský potok, Istebný potok, Zákruty, Teplá a Prochotský potok).

V návrhu na realizáciu ďalších prác je odporúčané priame overenie a zachytenie geotermálnych vôd, zistenie ich kvalitatívno-kvantitatívnych parametrov vrátane vlastností horninového prostredia pomocou vrtov. Vrty sú situované na takých miestach, aby boli získané základné informácie v rámci celého územia,rešpektujú ekonomické hľadisko (minimálna hĺbka vrtov, maximálna teplota a množstvo vôd, minimálna vzdialenosť vrtu k využitiu) a možnosti budúceho využívania geotermálnych vôd.

V predmetnom území sú navrhované tri oblasti, resp. lokality na overenie geotermálnych vôd pomocou geotermálnych vrtov. Je to oblasť elevácie medzi Lutilou a Lovčicou, oblasť Horná Ždaňa – Dolná Ždaňa – Hliník n/H a oblasť Slaskej. Navrhovaná hĺbka vrtov je 2700-3500 m, predpokladaná rezervoárová teplota geotermálnych vôd je 100-120 °C (i vyššia), cena vrtov je cca 57-80 mil. Sk. Týka sa to geotermálnych vôd viazaných na triasové karbonáty hronika. Pre overenie geotermálnych vôd viazaných na triasové karbonáty série Veľkého boku, resp. krížňanského príkrovu, ktoré ležia pod hronikom je navrhovaná hĺbka vrtov 3200 - 4300 m, predpokladaná rezervoárová teplota vôd 110-145 °C, predpokladaná cena vrtov je 71-104 mil. Sk.

Pri vyhľadávaní geotermálnych vôd treba mať na zreteli geologické riziko, ktoré súvisí so zložitosťou geologickej stavby územia (redukcia vrstevných sledov, absencia kolektorov geotermálnych vôd, prítomnosť hlbinných intruzívnych telies v spodnej vulkanickej stavbe, či v predterciérnom podloží a i.), a hlavne s nedostatkom priamych geologických a hydrogeologických údajov z  územia kotliny. Za účelom zníženia geologického rizika neúspešnosti vrtu je treba pred každou realizáciou vrtu venovať maximálnu pozornosť komplexnému geofyzikálnemu prieskumu s dôrazom na seizmické meranie. Za účelnú považujeme realizáciu seizmických meraní v celej kotline (profily alebo 3D verzia).

Pri realizácii navrhovaných geologických prác sa predpokladá možnosť stretu záujmov len pri vyhľadávaní geotermálnych vôd v  sklenoteplickej hydrogeotermálnej štruktúre (ovplyvnenie prírodných liečivých zdrojov v kúpeľoch Sklené Teplice, príp. geotermálnych vôd vo Vyhniach – mimo územia).

Uvedené výsledky geologickej úlohy „Regionálne hydrogeotermálne zhodnotenie Žiarskej kotliny„ dokladujú splnenie cieľov úlohy, preukazujú účelnosť realizovaných geologických prác a opodstatnenosť použitia príslušných finančných prostriedkov. Posudzovanie a schvaľovanie záverečnej správy bude ukončené do konca roku 2000, následne bude správa sprístupnená v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MŽP SR č. 141/2000 Z. z. ktorou sa vykonáva geologický zákon.

Spoločnosť ZSNP Geothermal s.r.o. v Žiari nad Hronom v roku 1998 pristúpila k realizácii geotermálneho vrtu RGŽ – 2 medzi Žiarom nad Hronom a Ladomierskou Vieskou (Na Vartičke). S  jeho hĺbením sa začalo v roku 1999 a pokračovalo aj v roku 2000. Realizované práce nesplnili očakávanie. Zistené boli odlišné geologické pomery než boli predpokladané. Vŕtanie bolo prerušené v hĺbke 2 500 m bez zistenia významného prítoku geotermálnej vody. Na základe výsledkov doplňujúcich geofyzikálnych meraní sa s prehĺbením vrtu neuvažuje. Realizátor vrtu mal v tomto prípade azda počkať práve na vyhodnotenie výsledkov predmetnej geologickej úlohy. Na ich základe je navrhovaná realizácia nového vrtu na inej lokalite (v  súlade so závermi geologickej úlohy „Regionálne hydrogeotermálne zhodnotenie Žiarskej kotliny„).

Číslo: 1/2000-3.w

Nerudné nerastné suroviny Slovenska tvoria významný surovinový potenciál umožňujúci výrazný rozvoj spracovateľského priemyslu od výroby žiaruvzdorných materiálov cez chemický priemysel, farmáciu, stavebné materiály až po výrobu sorbentov, plnív, izolátorov a pod. Možnosti ďalšieho uplatnenia sú v oblasti ochrany životného prostredia, v poľnohospodárstve a inde. Napriek tomu tento surovinový potenciál nie je dostatočne využívaný. Dôležitou úlohou geologických prác je preto okrem získania poznatkov o genetickej väzbe nerudnej suroviny na určitý litologický komplex, resp. sedimentárny vývoj aj riešenie otázok technológie a úpravy týchto surovín do produktov prakticky a efektívne využiteľných.

V uplynulých rokoch sa v rámci SR realizovalo niekoľko výskumných a prieskumných geologických úloh zameraných na zabezpečenie zásob žiaruvzdorných ílov, ílov pre výrobu kameniny, pre výrobu póroviny, prídavných surovín do pracovných keramických hmôt, kaolínu, živcových surovín a sklárskych pieskov. Požiadavkou bolo nájsť hlavne svetlo sa vypaľujúce keramické a žiaruvzdorné suroviny, ktoré by bolo možné použiť pre výrobu v organizáciach: Žiaromat a.s. Kalinovo, Novoker a.s. Lučenec, Kerko a.s. Michalovce a pod.

Situáciu v zabezpečení domácich zdrojov nerudných nerastných surovín, ako náhrady za dovážané suroviny, ovplyvňovala dlhé roky výhodná a bezproblémov možnosť dovozu týchto surovín najmä z Českej republiky. Týkalo sa to najmä sklárskych pieskov, živcových surovín, ale aj kaolínu a žiaruvzdorných surovín.

Z domácich zdrojov sa využívali len prírodné suroviny, ako sú kaolinické suroviny, prevažne na báze rozložených porfyroidov a fylitov z Hornej Prievrany, keramické a žiaruvzdorné íly z Točnice, keramické íly z Gregorovej Viesky, čiastočne kaolinicko – ílitická surovina z Rudníka, íly z Tepličian–Viničného, Pozdišoviec, kaolinizované kremence zo Zlámanca a biely bentonit z Kuzmíc, prevažne v neupravenom stave.

V poslednej dobe však boli zaznamenané v zabezpečovaní niektorých dovozových komodít, najmä sklárskych pieskov a živcových surovín určité problémy, súvisiace jednak s postupným vyčerpávaním kvalitných zásob týchto surovín na ložiskách v Českej republike, ale aj s enormným nárastom dovozných cien v závislosti od rastu cien na svetovom trhu, ako aj veľkým nárastom prepravných nákladov.

Preto sa čoraz viac prejavuje potreba zabezpečovania týchto surovín z domácich zdrojov. Potreba rozvoja domácej surovinovej základne, postupné minimalizovanie dovozu, by malo byť jednou z hlavných priorít surovinovej politiky štátu.

Vyhľadávanie nerastných surovín pre keramický a sklársky priemysel, s cieľom minimalizovania ich dovozu, bolo realizované v rámci riešenia významných geologických úloh vyhľadávacieho prieskumu,v prevažnej miere zameraných na kaolín, živcové suroviny a sklárske piesky.

V súčasnej dobe sa kaolín ťaží prakticky iba na ložisku Horná Prievrana. Surovina z ložiska sa využíva pri výrobe keramických obkladačiek a dlaždíc bez úpravy v prírodnom stave. Overená hrúbka kaolínu bola 1,5-24 m. Obsah kaolínu v porfyroidoch je v priemere 24 %, vo fylitoch 18 %. Prímesi sú muskovit, sericit, illit, motmorillonit. Kaolín typu Horná Prievrana je menej vhodný na úpravu plavením (okrem kaolínu sa nedá získaťaj kvalitnejší piesok), preto sa používa len v prírodnom stave. Škodlivinou v kaolíne je jemný sericit a oxidy Fe–Ti. Ložisko Horná Prievrana dobýva Novoker a.s. Lučenec. Spotreba kaolínu je na Slovensku krytá v podstatnej miere dovozom z ČR a z Ukrajiny.

Živce resp. živcové suroviny sa na Slovensku neťažia a sú v plnej miere dovážané vo forme koncentrátov alebo hotových zmesí.

Sklárske piesky sú podstatnou zložkou sklárskeho kmeňa pri výrobe skla, kde je ich spotreba najväčšia. Celková ročná spotreba sklárskych pieskov na Slovensku je okolo 68 500 ton, z  toho pre ploché a obalové sklo asi 37 000 ton sklárskeho piesku kvality TS-30 až TS-40. Veľká spotreba tejto suroviny je aj pri výrobeúžitkového farebného skla a pre výrobu skleného vlákno. Domáca spotreba je krytá z dovozu. Z tohotohľadiska je veľmi významnou skutočnosť overenia ložiska kvalitných sklárskych pieskov na ložisku Hrabovo v regióne Lučenec - Poltár.

Kremenné piesky na Slovensku sa donedávna využívali hlavne ako zlievarenské piesky a tiež ako aurovina pre výrobu stavebných látok a materiálov. Ide o kvalitné viate piesky, ktoré sa ťažia hlavne na Záhorí. Okrem spomínaného využitia sa významná časť vyťažených pieskov používa aj pri výrobe farebného skla.

Sekcia geológie a prírodných zdrojov Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“) v súlade so strednedobou koncepciou geologického výskumu a prieskumu riešila v uplynulých rokoch niekoľko geologických úloh, ktoré boli zamerané predovšetkým na kvalitnejšie zhodnotenie domácej surovinovej základne a zároveň na nahradenie dovážaných nerudných nerastných surovín  surovinami z domácich zdrojov.

Sú to geologické úlohy, riešenie ktorých bolo zadávané v súlade so zákonom č. 263/1993 Zb. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (zákon o verejnom obstarávaní):

 

V rámci úlohy bolo vypočítaných 54 233 tis. ton zásob kaolínu v kategóriách Z-2 +

Z-3 na ložiskách Nováčany I, Nováčany II, Rudník II.

Korekčná surovina pre výrobu bieleho cementu bola vypočítaná v množstve 1 736 tis. ton v kategóriách Z-3 a Z-2 na ložisku Cinobaňa.

Na ložiskách Rudník I, Nováčany a Slavošovce bolo spolu vypočítaných 5 756 tis. ton bilančných zásob živcových surovín pre keramický priemysel.

V rámci tejto úlohy boli vypočítané bilančné zásoby živcov pre keramický priemysel v množstve 1 863 tis. ton v kategóriách Z-2 a Z-3 na ložiskách Brehov a Rudník.

V rámci tejto úlohy boli vyčíslené prognózne zdroje keramických surovín a zároveň bol vypracovaný geologický informačný systém prác realizovaných v Lučenskej kotline.

výrobu minerálnych kompozitov – eko materiálov„

Na ložisku Gregorovce boli vypočítané bilančné zásoby expandovateľných ílov v množstve 1 331 tis. ton v kategóriách Z-2 a Z-3.

obkladačiek, dlaždíc apod. „

V rámci úlohy boli vypočítané bilančné zásoby keramických ílov v kategóriách Z-2 a Z-3 sú 5 949 tis. ton na ložiskách Očová II, Sampor, Kopernica II, Lutila I.

Na ložisku Žiar nad Hronom boli vypočítané nebilančné zásoby kaolínov.

Na ložisku Hrabovo bolo vypočítaných 47 892 tis. ton sklárskych pieskov ako bilančné zásoby voľnékategórie Z-3 (s predpokladanou výťažnosťou až 30 %).

Hlavný dôraz bol kladený na úlohu „Vyhľadávanie sklárskych pieskov, ktoré po úprave dosiahnu kvalitu pre výrobu krištáľového skla„ nakoľko na Slovensku nebolo dovtedy evidované žiadne ložisko ekonomicky využiteľných sklárskych pieskov.

Tieto geologické úlohy boli ukončené záverečnými správami a výsledky geologických prác s výpočtom zásob nerastných surovín boli posúdené v Komisii pre klasifikáciu zásob výhradných ložísk ( KKZ ) a schválené ministrom životného prostredia. Výsledkom týchto prác sú novoobjavené ložiská:

Väčšina z  týchto výsledkov prieskumných prác za posledné obdobie - vypočítané zásoby - už sú evidované v „BILANCII ZÁSOB VÝHRADNÝCH LOŽÍSK SLOVENSKEJ REPUBLIKY , so stavom k 1.januáru 2000“, zostavovanie ktorej každoročne zabezpečuje MŽP SR, prostredníctvom Štátnej geologickej služby DionýzaŠtúra v Bratislave (ďalej len ŠGÚDŠ).

Väčšina nerudných nerastných surovín tohoto druhu sa v SR využíva buď v surovom neupravenom stave, alebo len s minimálnym stupňom úpravy. Ich použitie je predovšetkým tam, kde sa nevyžaduje vyššia kvalita. Tým sa ale veľa surovín často znehodnocuje, mnohé, najmä netradičné sa nevyužívajú vôbec. Kvalitné suroviny pre využitie v hospodárstve SR sa väčšinou dovážajú (sklárske piesky, kvalitný kaolín, sľuda, živce, vysokožiaruvzdorné materiály, a iné). Príčinou sú neexistujúce alebo len veľmi obmedzené a zastaralé úpravárenske kapacity pre komplexné spracovanie a zhodnotenie nerudných nerastných surovín. Je potrebné konštatovať, že vysokokvalitné suroviny dovážané zo zahraničia v drvivej väčšine sú produktamizložitej, ale komplexnej a tým aj ekonomicky efektívnej úpravy, pre ktorú na Slovensku žiaľ nie sú zatiaľ vybudované adekvátne úpravárenské kapacity.

Nové výsledky z  riešenia vyššie uvedených geologických úloh (záverečné správy s výpočtom zásob) súv súlade so zákonom č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) sprístupnené pre verejnosť v Odbore informatiky ŠGÚDŠ (Geofond), pravidelne (každoročne) sú zapracovávané do ročenky „Nerastné suroviny Slovenskej republiky“, prezentované sú tiež na odborných seminároch (v roku 2000 napr. „Silikátová zóna Lučenec 13-14.4.2000“, „INTERSTONE Trenčín 2000 24.8.2000“, „Herľany – Vyhľadávanie nerastných surovín v Západných Karpatoch 4-6.9.2000“).

Informácia o výsledkoch riešenia geologických úloh zameraných na vyhľadávanie surovín pre keramický a sklársky priemysel s cieľom minimalizovania ich dovozu.