Geologické ukladanie CO2

Geologické ukladanie oxidu uhličitého

Prijatím zákona č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006. Táto smernica je súčasťou širšieho globálneho úsilia o minimalizáciu negatívnych dôsledkov zmeny klímy.

Zákon určuje podmienky vydania povolenia na ukladanie oxidu uhličitého, podmienky kontroly žiadosti o povolenie na ukladanie a definuje podmienky zmeny, kontroly, aktualizácie a zrušenia povolenia na ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia. Zákon stanovuje kritériá, postup pri ukladaní a monitorovaní úložísk a súvisiacich povrchových a vtláčacích zariadení a úložného komplexu. Pri zistení úniku oxidu uhličitého alebo pri významnom nedostatku v rámci úložného komplexu sú v zákone definované nápravné a dodatočné nápravné opatrenia. Stanovený je tiež postup pri uzatváraní úložísk, ako aj podmienky prechodu zodpovednosti na príslušný orgán po ich uzavretí.

Podľa § 3 ods. 1 zákona úložiskom je vymedzená oblasť geologickej jednotky, v ktorej sa ukladá oxid uhličitý, kde sú vybudované súvisiace povrchové a vtláčacie zariadenia.
Za úložisko sa podľa § 3 ods. 3 zákona nepovažuje:

1. prírodná horninová štruktúra a podzemný priestor, ktorý je dôvodne uprednostnený na prieskum, ťažbu a skladovanie uhľovodíkov, na geotermálne využitie, ukladanie rádioaktívnych odpadov a iných odpadov v podzemných priestoroch alebo na akékoľvek iné možnosti využitia podzemia na energetické účely, vrátane možností, ktoré sú strategické pre bezpečnosť dodávok energie alebo rozvoja obnoviteľných zdrojov energie,
2. horninová štruktúra s významnými zásobami podzemných vôd vrátane prírodných liečivých a prírodných minerálnych zdrojov,
3. vodný útvar.

§ 3 ods. 3 zákona teda určuje oblasti, v ktorých nemožno vykonávať ložiskový geologický prieskum na zriaďovanie prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia (ďalej len „oblasti na účely ukladania“). Oblasti na účely ukladania nemôžu byť tiež na územiach chránených podľa osobitných predpisov: príloha č. 1, bod 1.3 (Územia chránené podľa osobitných predpisov) k zákonu, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“).

Oblasti, v ktorých možno, resp. nemožno vykonávať ložiskový geologický prieskum prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia určuje podľa § 24 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „geologický zákon“) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Určené oblasti zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle.

Aktualizácia určených oblastí, v ktorých možno vykonávať ložiskový geologický prieskum (text_pdf, 438,07 kB)

Mapa (pdf. 826,62 kB)