Biomasa

Biomasa je biologicky rozložiteľná zložka výrobku alebo zvyšku rastlinných a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva alebo biologicky rozložiteľná zložka priemyselného a komunálneho odpadu.

Biomasa v podobe rastlín je chemicky zakonzervovaná slnečná energia. Rastliny na svoj rast využívajú oxid uhličitý z atmosféry a vodu zo zeme, ktoré vďaka fotosyntéze pretvárajú na uhľovodíky – stavebné články biomasy. Slnečná energia, ktorá je hybnou silou fotosyntézy je v skutočnosti uskladnená v chemických väzbách tohto organického materiálu. Pri spaľovaní biomasy opätovne získavame energiu uskladnenú v chemických väzbách. Kyslík zo vzduchu sa spája s uhlíkom v rastline, pričom vzniká oxid uhličitý a voda. Tento proces je cyklicky uzatvorený, pretože vznikajúci oxid uhličitý je vstupnou látkou pre novú biomasu.

Rozdelenie biomasy podľa produkčného odvetvia

poľnohospodárska biomasa – obilná, repková, kukuričná slama. Konopa, živočíšne exkrementy, odpady zo sadov a vinohradov a účelovo pestované energetické plodiny (vŕba, topoľ, láskavec, štiavec...)
lesná biomasa – palivové drevo, konáre, pne, korene, kôra, štiepka, rýchlorastúce dreviny.
Odpady z drevospracujúceho priemyslu – odrezky, hobliny, piliny
komunálny odpad – tuhý spáliteľný odpad, biologicky rozložiteľný odpad, skládkový plyn, kalový plyn

Poľnohospodárska biomasa

Poľnohospodársku biomasu podľa v súčasnosti dostupných zdrojov možno rozdeliť do troch základných skupín:

biomasa vhodná na výrobu tepla spaľovaním:
- slama – obilná, repková, kukuričná, slnečnicová
- drevený odpad z: vinohradov, sadov, nálet z trvalých trávnych porastov
biomasa vhodná na výrobu bioplynu
- z exkrementov hospodárskych zvierat
- zo zelenej hmoty a siláže
- odpad z potravinárskych prevádzok
biomasa vhodná na výrobu tekutých biopalív
- na výrobu MERO (metylester repkového oleja)
- na výrobu bioetanolu (kukurica, obilie, cukrová repa)