hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Oblasti pôsobenia - Zmena klímy - Globálna politika zmeny klímy - Financovanie politiky zmeny klímy

Financovanie politiky zmeny klímy

The Global Environment Facility - GEF

  1. predstavuje globálne spoločenstvo 182[1] krajín, medzinárodných inštitúcií, mimovládnych organizácií a privátneho sektora;
  2. je zameraný na globálne environmentálne problémy prostredníctvom podpory iniciatív pre národný udržateľný rozvoj;
  3. poskytuje granty pre projekty v nasledujúcich hlavných oblastiach
    • biodiverzita,
    • zmena klímy,
    • medzinárodné vody,
    • degradácia krajiny,
    • ozónová vrstva,
    • perzistentné organické znečisťujúce látky;
  4. predstavuje finančný mechanizmus pre multilaterálne dohody a konvencie;
  5. pomáha krajinám pri dodržiavaní záväzkov, ktoré ratifikovali.

 

Financovanie GEF

V súčasnosti predstavuje GEF najväčšieho donora projektov na zlepšenie globálneho životného prostredia. Má dlhodobé skúsenosti zo spolupráce s rozvojovými krajinami a s krajinami s tranzitívnou ekonomikou, ktorým poskytol spolu 8,6 miliárd USD prostredníctvom grantov a 36,1 miliárd USD formou spolufinancovania pre viac ako 2400 projektov, vo viac ako 165 krajinách.
Zdroje GEF sú tvorené z príspevkov donorských krajín. V roku 2002 sa zaviazalo 32 krajín financovať operácie do roku 2006 sumou 3 miliárd USD. Na 4. Valnom zhromaždení GEF v roku 2006 sa krajiny zaviazali poskytnúť ďalších 3,13 miliárd USD.

História GEF

GEF bol založený v roku 1991 (október) ako pilotný program Svetovej banky na pomoc pri ochrane globálneho životného prostredia a podporu trvalo udržateľného rozvoja. Poskytuje nové a dodatočné granty ako aj zvýhodnené financovanie na pokrytie čiastkových a dodatočných nákladov spojených s realizovaním národných cieľov na podporu globálneho environmentálneho cieľa. V roku 1994 prešiel GEF reorganizáciou na summite v Rio de Janeiro, kde sa odčlenil od Svetovej banky. Od tohto roku predstavuje stálu samostatnú inštitúciu. Okrem toho boli do rozhodovacieho procesu a implementácie projektov vo väčšej miere zapojené rozvojové krajiny. Svetová banka naďalej predstavuje správcu trustového fondu GEF a poskytuje administratívne služby. Na základe reorganizácie sa GEF stal finančným mechanizmom pre CBD[2] a UNFCCC[3]. GEF začal financovať projekty, ktoré Rusku, krajinám východnej Európy a strednej Ázie postupne pomáhajú dosiahnuť stav minimálnej spotreby chemických látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Taktiež slúži ako finančný mechanizmus pre ďalšie dohovory:

Partneri GEF

Organizačná štruktúra

Členskými krajinami sú rozvojové, vyspelé a krajiny s tranzitívnou ekonomikou[4]. Každá krajina má zástupcu, ktorý sa nazýva focal point.
Organizačná štruktúra sa skladá z nasledujúcich 9 orgánov[5]:

  1. GEF Council (GEF Rada)
  2. GEF Assembly (GEF Valné zhromaždenie)
  3. GEF Secretariat (Sekretariát GEF)
  4. GEF CEO (výkonný riaditeľ)
  5. GEF Agencies (GEF agentúry)
  6. The Scientific and Technical Advisoring Panel - STAP (Vedecká a technická poradná skupina)
  7. Evaluation Office
  8. GEF Focal Points
  9. Project partners

Členenie GEF z hľadiska politiky zmeny klímy a adaptácie

  1. GEF hlavná priorita – adaptácia
  2. LDCF pilotný operačný prístup k adaptácii
  3. SCCF pomoc smerovaná na adaptáciu


    (zdroj: Biagini a kol., 2007)

Special Climate Change Fund - SCCF

založený na siedmom stretnutí zmluvných strán UNFCCC v Marakéši (okt. – nov. 2001).

Účel

  1. financovanie aktivít programov a opatrení súvisiacich so zmenou klímy, ktoré sú komplementárne k zdrojom alokovaných do hlavných oblastí Zmeny klímy GEF a inými bilaterálnymi zdrojmi v nasledovných oblastiach:
  2. Adaptácia;
  3. Transfer technológií;
  4. Energia, transport, priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo, odpadový manažment;
  5. Aktivity na pomoc rozvojovým krajinám, (ktorých ekonomika je vysoko závislá na príjme, ktorý je tvorený z produkcie, spracovania, exportu alebo spotreby fosílnych palív a asociovaný s energeticky náročnými statkami).

Hlavná priorita

  1. implementácia dlhodobej adaptácie na klimatické zmeny; - slúži ako katalyzátor na využitie dodatočných prostriedkov z bilaterálnych a iných multilaterálnych zdrojov. Prioritné oblasti pre adaptačné aktivity SCCF: - Manažment vodných zdrojov; - Manažment krajiny; - Poľnohospodárstvo; - Zdravie; - Rozvoj infraštruktúry; - Ohrozené (citlivé) ekosystémy; - Integrovaný manažment pobrežných oblastí.
  2. V rámci týchto oblastí musia podporované činnosti zahŕňať najmenej dve z nasledujúcich aktivít:
  3. Integrácia politík, praktík a stratégií, ktoré vedú k znižovaniu rizík klimatických zmien;
  4. Implementácia opatrení adaptácie;
  5. Tvorba kapacít a zvyšovanie povedomia.

Aktivity SCCF

  1. Podporuje budovanie kapacít pre preventívne opatrenia, plánovanie, pripravenosť a zvládnutie katastrof;
  2. Zahŕňa zlepšenie monitorovania chorôb, kontroly a prevencie chorôb, predpovedí a včasného varovania;
  3. Posilňuje a vytvára národné a regionálne centrá pre rýchlu reakciu na extrémne javy počasia;
  4. Zvažuje vhodné technologické možnosti pri stanovení dopadu opatrenia v súlade s národnými prioritami a vnútornými zdrojmi.
  5. SCCF adaptačný program zahŕňa projekty, ktoré financujú adaptačné opatrenia v nasledujúcich sektoroch:
  6. Poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť – zabezpečiť rovnaký výstup v potravinárskom sektore aj napriek klimatickým zmenám (climate stress) (napr. Čína, Mongolsko, Mozambik);
  7. Vodné zdroje – zabezpečenie dodávok vody na poľnohospodárske a domáce účely (napr. Mexiko, Ekvádor);
  8. Infraštruktúra, manažment pobrežných oblastí a pripravenosť na katastrofy (napr. Guyana, Egypt).
  9. V súčasnosti sa 13 krajín[6] zaviazalo prispievať do tohto fondu. Celková suma predstavuje 121,07 mil. USD k 7. máju 2009. Splatených k tomuto dátumu je 100,53 mil. USD[7]. Donorské krajiny prispievajú na dobrovoľnej báze. K 3. novembru 2009 bola vyplatená suma v hodnote 91,2 mil. USD na 24 schválených projektov. (Global Environment Facility, 2007).

Least Developed Countries Fund – LDCF

  1. založený na siedmom stretnutí zmluvných strán UNFCCC v Marakéši (10. – 11. 2001);
  2. riadený prostredníctvom GEF;
  3. slúži na špeciálne potreby 48 najmenej rozvinutých krajín, ktoré sú výrazne ohrozené negatívnym dopadom klimatických zmien;
  4. k 7. máju 2009 získal tento fond príspevky v hodnote 135,45 mil. USD, v nasledujúcich štyroch rokoch chce fond dosiahnuť hranicu 500 mil. USD; upísaných je 176,47 mil. USD.
  5. v súčasnosti prispieva 19 donorských krajín[8] na dobrovoľnej báze.

Účel

príprava a implementácia NAPAs na identifikáciu naliehavých potrieb pre najzaostalejšie rozvojové krajiny.Odôvodnenie pre jeho rozvoj spočíva vo vysokej zraniteľnosti a nízkej adaptívnej kapacite v najmenej rozvinutých krajinách (najchudobnejších vo svete). To si vyžaduje okamžitú podporu pre projekty na adaptáciu nepriaznivých vplyvov klimatických zmien. Oddialenie aktivít navrhovaných prostredníctvom NAPAs do neskoršieho obdobia, môže zvýšiť zraniteľnosť krajín a viesť k zvýšeným nákladom v budúcnosti. Z toho dôvodu je NAPAs zameraný na identifikovanie týchto prioritných aktivít.
Doteraz GEF podporil prípravu NAPAs v 48 krajinách[9]. 28 krajín už podalo návrh na implementáciu NAPA a 23 z nich bolo schválených. Celková autorizovaná suma dosiahla hodnotu 64 mil. USD.

Na základe spätnej väzby rozvojových krajín a konzultácií vytvoril GEF úsporný projektový cyklus a zjednodušil procedurálne pravidlá, aby rozvojové krajiny mohli ľahšie získať zdroje z LDCF. GEF zmobilizoval zdroje vo výške 172 mil. USD na implementáciu NAPA monitorovacích projektov a odozva najmenej rozvinutých krajín bola mimoriadna. Do jesene 2008 oficiálne predložilo 24 krajín ich NAPA implementačné projekty. 19[10] z nich už bolo schválených ako zhodné s kritériami LDCF a bolo pre nich autorizovaných 57 mil. $ pre konkrétne aktivity. Výsledky z týchto krajín sú povzbudzujúce, nakoľko dokazujú, že najmenej rozvinuté krajiny sú najviac pokročilé v aktivitách zameraných na znižovanie zraniteľnosti a zvyšovaní adaptívnej kapacity voči nepriaznivým dopadom klimatických zmien. Toto prvenstvo si udržujú aj napriek obmedzenej inštitucionálnej a technickej kapacite.

Trust Fund (GEF Trust Fund)

  1. predstavuje spoločný zdroj financovania GEF;
  2. zmena klímy je jednou zo šiestich oblastí, ktorú tento fond podporuje;
  3. v oblasti zmeny klímy fond podporuje týchto šesť aktivít: obnoviteľné zdroje energie, energetická účinnosť, nízko uhlíkové technológie v energetike, udržateľná doprava, adaptácia a aktivity, národné komunikácie pod UNFCCC;
  4. cieľom fondu v oblasti zmeny klímy je pomoc rozvojovým krajinám a tranzitívnym ekonomikám, aby tieto prispievali k celkovému cieľu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) (mitigácia + adaptácia);
  5. navrhovaný dátum vzniku bol rok 1991, vykonávať začal svoju činnosť v roku 1994 ako nástupca pilotnej fázy - Global Environment Trust Fund (GET);
  6. donorské krajiny sa každé 4 roky zaväzujú prispievať do fondu (GEF replenishment), doposiaľ boli 4 doplnenia zdrojov:
    1994– 2 mld. USD, 34 krajín
    1998 – 2,75 mld. USD, 36 krajín
    2002 - 3 mld. USD, 32 krajín
    2006 – 3,13 mld. USD, 32 krajín
  7. v rámci oblasti zmeny klímy bolo do 3. novembra 2009 schválených 633 projektov vo výške 2,55 mld. USD.

Adaptation Fund – AF

  1. bol založený za účelom financovania konkrétnych adaptačných projektov v rozvojových krajinách, ktoré sú zmluvnými krajinami Kjótskeho protokolu;
  2. založený na siedmom stretnutí zmluvných strán UNFCCC v Marakéši (10. – 11. 2001);
  3. do 29. júla 2009 sa krajiny[11] a UNEP zaviazali prispieť do fondu sumu 3 186 875 dolárov určené na administratívne výdavky Rady a Sekretariátu adaptačného fondu (táto suma obsahuje aj pôžičku 700 tis. USD od LDCF.

Financovanie fondu

  1. fond je financovaný z podielu príjmov z projektovej činnosti CDM[12] a z iných zdrojov. Znamená to, že 2% z celkových výnosov CERs (certifikovaná emisná redukcia) ako výsledok projektovej činnosti podľa CDM slúži na financovanie fondu
  2. k 16. septembru 2009 správca fondu predal 1,13 mil. CERs, čo predstavuje príjem vo výške približne 18,7 mil. USD; - nárok na financovanie prostredníctvom Adaptačného fondu majú rozvojové krajiny, ktoré sú stranami Kjótskeho protokolu.

Podporované aktivity

  1. adaptačné aktivity pri ktorých sú dostupné dostatočné informácie, ktoré zabezpečia ich účinnosť v oblasti manažmentu vodných zdrojov, pôdny manažment, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, rozvoj infraštruktúry, zraniteľné ekosystémy vrátane horských, integrovaný manažment pobrežných zón,
  2. zlepšenie monitorovania chorôb a bacilonosičov ovplyvnených zmenou klímy, predpovede a systémy skorého varovania a zlepšenie kontroly a prevencie, · podpora budovania kapacít, vrátane inštitucionálnych kapacít, na preventívne opatrenia, plánovanie, pripravenosť a riadenie katastrof súvisiacich so zmenou klímy, vrátane plánovania, najmä pre obdobie sucha a záplav v oblastiach ohrozených voči extrémnym poveternostným javom,
  3. posilnenie existujúcich, v prípade potreby, zriadenie nových národných a regionálnych centier a informačných sietí pre rýchlu reakciu na extrémne klimatické javy s využitím informačných technológií,

Rada Adaptačného fondu (The Adaptation Fund Board)

  1. dohliada a riadi Adaptačný fond, pod dohľadom a pod vedením Konferencie zmluvných strán slúžiacej ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu;
  2. má 16 členov reprezentujúcich zmluvné strany Kjótskeho protokolu: 1. dvaja zástupcovia z každej z piatich regionálnych skupín OSN 2. jeden zástupca malých ostrovných rozvojových štátov 3. jeden zástupca z najmenej rozvinutých krajín 4. dvaja zástupcovia zmluvných strán uvedených v Prílohe I Dohovoru 5. dvaja zástupcovia neuvedený v Prílohe I Dohovoru
  3. rozhodnutia sa prijímajú konsenzom, pričom každý zástupca má jeden hlas.

Linky na stránky fondov:


Použité skratky: