Instagram
Facebook
Vyhľadávanie
EnglishEurópska zelená dohoda
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Celý svet vrátane Európy sa bude musieť vysporiadať s čoraz častejšími a náročnejšími výzvami v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Práve Európska zelená dohoda by mala predstavovať nástroj ako čeliť daným výzvam a premeniť ich na príležitosti.
Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že do roku 2050 sa čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie budú rovnať nule. Dohoda si rovnako dáva za cieľ oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a zabezpečiť, že pripravované zmeny budú spravodlivé a inkluzívne, pričom sa nezabudne na žiadneho jednotlivca či región.
Dohoda v sebe zahŕňa viacero nosných prvkov. Medzi najdôležitejšie patria výrazné zvýšenie ambícií Európskej únie v oblasti klímy na roky 2030 a 2050. Rovnako zabezpečenie dodávky čistej a cenovo dostupnej energie pričom sústrediť sa bude na posilňovanie produkcie energie z obnoviteľných zdrojov, rozširovanie medzinárodnej spolupráce pri zlepšovaní energetickej infraštruktúry či na boj proti energetickej chudobe. Ďalej sa chce zamerať na rýchlejší a efektívnejší rozvoj obehového hospodárstva, predovšetkým v odvetviach náročných na zdroje (textilný priemysel, stavebníctvo, elektronika a plasty) a pozitívne vplývať na spotrebiteľské správanie (preferencia opätovne použiteľných trvácnych výrobkov). Riešiť bude aj energeticky náročné oblasti ako je výstavba a obnova budov alebo doprava, ktorých podiel na emisiách skleníkových plynov je mimoriadne vysoký. Vypracovanie a následná implementácia Stratégie z „Farmy na stôl“ má zase viesť k udržateľnejšej potravinovej politike zapojením všetkých fáz potravinového reťazca.
Naplnenie spomenutých ambicióznych cieľov bude finančne mimoriadne náročné, predovšetkým pre členské štáty, ktoré majú históriou určenú horšiu štartovaciu pozíciu súvisiacu s masívnym využívaním zastaraných a neekologických zdrojov energie a tepla. Pomôcť prekonávať podobné prekážky má Investičný plán pre udržateľnú Európu, ktorý by mal zmobilizovať investície zo zdrojov Európskej únie, pričom počíta aj s participáciou členských štátov a súkromného sektora. Celková výška naakumulovaných investícií by mala dosiahnuť minimálne hodnotu 1 bilión eur. Ďalšími európskymi finančnými nástrojmi pre zelenšiu budúcnosť sú Modernizačný fond na podporu investícií do modernizácie energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti či Inovačný fond na podporu inovatívnych riešení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, priemyslu, ukladania a využívania zachyteného uhlíka či uskladňovania energie.
Dohoda bola predstavená 11. decembra 2019 v Bruseli a je súčasťou stratégie pre naplnenie Agendy 2030 a prijatých záväzkov v rámci Parížskej dohody. Ciele Európskej zelenej dohody budú právne zakotvené prostredníctvom Európskeho právneho predpisu v oblasti klímy (Klimatický zákon), ktorý bol navrhnutý v marci 2020. Daný predpis ako súčasť Európskej zelenej dohody ukladá do právneho poriadku cieľ na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Európska komisia si na jeseň 2020 splnila svoju povinnosť a navrhla navýšenie spomenutého klimatického cieľa 2030, pričom zverejnila aj očakávanú dopadovú štúdiu. Konečné slovo v tomto procese mala Európska rada, ktorá na svojom summite 10. - 11. 12. 2020 prijala navýšenie európskeho cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na úroveň "minimálne -55 %" v porovnaní s rokom 1990. Tento nový cieľ sa následne uviedol aj do samotného predpisu. Právny predpis rovnako nastavuje trajektórie pre emisie skleníkových plynov po roku 2030 či definuje mechanizmus monitorovania členských štátov a ich pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality a adaptácie. Ďalším dôležitým míľnikom bolo zasadnutie Rady ministrov pre životné prostredie 17. 12. 2020, kedy ministri takmer jednohlasne prijali dohodu o všeobecnom smerovaní ku klimatickému zákonu. Tento krok môže naplno odštartovať sériou trialógov (medzi Európskym parlamentom a Radou), ktoré určia finálnu verziu predpisu.
Súčasťou dohody je tiež Európsky klimatický pakt, ktorý bude slúžiť ako platforma pre participáciu širokej verejnosti pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Pakt má vyvolať širšiu diskusiu o zmene klímy prostredníctvom rôznych aktivít a podujatí, naštartovať reálne projekty napríklad v oblasti obnovy budov, mobility, či výstavby stromov a spájať všetky zainteresované strany tak aby vzájomne zdieľali nadobudnuté skúsenosti a úspešné príklady z praxe. Cieľom Komisie je tiež vytvoriť sieť ambasádorov klimatického projektu, ktorí budú v členských krajinách predstavovať pozitívne príklady a budú mobilizovať svoje komunity v prospech ochrany klímy. Iniciatíva bola spustená 16. 12. 2020 virtuálnou konferenciou, za účasti výkonného podpredsedu EK Fransa Timmermansa.
Viac informácií o Európskej zelenej dohode nájdete na:
Chronologický prehľad doposiaľ uskutočnených krokov:
Na stiahnutie: