Ozónová vrstva

Ozón je vo vzdušnom obale Zeme veľmi nerovnomerne rozložený. V stratosfére (vo výške 10 až 50 km) sa nachádza hlavný podiel ozónu. Je to v dôsledku energeticky bohatého UV žiarenia, ktoré z kyslíka tvorí ozónovú vrstvu. Ak by sme ozón v nej maximálne skoncentrovali, vytvoril by asi trojmilimetrovú vrstvičku. A od tých troch milimetrov závisí náš život na Zemi.

Ozónová vrstva funguje ako filter, zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a prepúšťa Zemi životodárne svetlo a teplo. Úplne absorbuje UV-C žiarenie, so smrtiacimi účinkami pre živé organizmy a čiastočne absorbuje UV-B žiarenie, ktoré je schopné vyvolať celý rad nepriaznivých efektov. Pri zvýšenom prieniku UV-B žiarenia cez ozónovú vrstvu sa zvyšuje riziko výskytu kožnej rakoviny, očné zákaly, znížený rast zelených rastlín, narušenie potravinového reťazca v oceánoch a pod.

Ozón vo vysokých vrstvách atmosféry je nestály, väzby v molekule ozónu sú podstatne slabšie ako v prípade molekuly kyslíka. Pôsobením slnečného svetla sa opäť rozkladá, pričom absorbuje slnečné žiarenie. Za milióny rokov od vzniku života na Zemi sa ustálila určitá rovnovážna koncentrácia ozónu - ozón existoval v stratosfére v rovnováhe medzi svojim vytváraním a jeho deštrukciou. Prirodzený proces deštrukcie ozónu v stratosfére však zrýchlila a spomínanú dynamickú rovnováhu narušila prítomnosť reaktívnych chemikálií, vyprodukovaných ľudskou činnosťou. Negatívne pôsobenie na ozónovú vrstvu sa pripisuje predovšetkým freónom (chlórfluórované uhľovodíky), halónom, tetrachlórmetánu, 1,1,1-trichlóretánu a iným zlúčeninám chlóru, fluóru a brómu (tzv. látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme). Tieto látky sa dlhé roky považovali za veľmi užitočné chemické látky vďaka svojej inertnosti v troposfére, širokému použitiu, ako aj pomerne ľahkej produkcii. Samotné tieto látky môžu v atmosfére existovať desiatky rokov, v niektorých prípadoch dokonca viac ako stovky rokov. Rozklad ozonosféry ich pôsobením je dnes rýchlejší ako proces jej obnovovania, pričom proces rozkladu ozónu vplyvom týchto látok je veľmi zložitý dej (dnes je známych viac ako 200 chemických reakcií procesu rozkladu ozónu).

V súvislosti s úbytkom stratosferického ozónu je významné monitorovanie jeho množstva. Určuje sa na základe absorpcie ultrafialového žiarenia. vyjadruje sa v tzv. Dobsonových jednotkách (DU). Dobsonova jednotka zodpovedá pri normálnom tlaku 1013 hPa a teplote 150C vrstve čistého ozónu hrubej 0,01 mm (táto miera hovorí len o celkovom množstve ozónu nad určitým miestom na Zemi).

Medzinárodné záväzky v oblasti ochrany ozónovej vrstvy Zeme.

Medzinárodné spoločenstvo zmluvne pristúpilo na pôde OSN k určitým spoločným krokom, ktoré by viedli k eliminácii deštrukcie stratosferického ozónu a odvráteniu hroziacej ekologickej katastrofy.

Na stretnutí vo Viedni bol prijatý 22. marca 1985 Viedenský Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý bol východiskovým dokumentom pri ďalšom riešení tohto globálneho problému. Nadväzne naň bol 16. septembra 1987 prijatý prvý vykonávací protokol Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu. Tento dokument ustanovuje podmienky a regulačné opatrenia vedúce k postupnému obmedzovaniu výroby a spotreby freónov (Slovenská republika je sukcesorom Viedenského dohovoru a Montrealského protokolu od 28. mája 1993). Druhé rokovanie strán Montrealského protokolu, ktoré sa konalo v roku 1990 v Londýne - bol prijatý tzv. Londýnsky dodatok k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu (Slovenská republika pristúpila k Londýnskemu dodatku 15.4.1994 a pre SR nadobudol platnosť 14.6.1994), štvrté stretnutie v roku 1992 v Kodani - tzv. Kodanský dodatok k Montrealskému protokolu (Slovenská republika pristúpila ku Kodanskému dodatku 7.1.1998 a pre SR nadobudol platnosť 7.4.1998) a siedme stretnutie v decembri 1995 vo Viedni prijali ďalšie sprísňujúce opatrenia na reguláciu výroby a spotreby kontrolovaných látok, ktorými sa rozšíril ich počet a skrátili termíny obmedzenia až postupného ukončenia používania týchto látok. Na deviatom stretnutí strán Montrealského protokolu v roku 1998 v Montreale boli prijaté opäť úpravy aj zmeny. Tento dodatok ukladá stranám, aby zakázali dovoz a vývoz metylbromidu z a do štátov, ktoré nie sú stranami protokolu. Okrem toho ukladá povinnosť stranám protokolu zaviesť licenčný systém na dovoz a vývoz kontrolovaných látok do 1. januára 2000.

Účinné plnenie všetkých povinností vyplývajúcich z Montrealského protokolu a jeho dodatkov si vyžadovalo prijať v našom právnom poriadku potrebné legislatívne predpisy. 1. apríla 1998 nadobudol platnosť zákon č. 76/1998 o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon ustanovuje podmienky výroby, dovozu, vývozu, uvádzania do obehu a skladovania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a výrobkov s obsahom týchto látok. Upravuje práva a povinnosti orgánov, ktoré budú vykonávať štátnu správu v tejto oblasti. Zároveň určuje termíny konečného zákazu výroby, uvádzania do obehu, dovozu a vývozu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a výrobkov s obsahom týchto látok. Zákon ustanovuje podmienky nakladania s látkami a výrobkami, nakladať s nimi môžu len osoby, ktoré budú mať oprávnenie podľa osobitných predpisov (odborná spôsobilosť je osobitnou podmienkou prevádzkovania vymedzených živností). Na vykonávanie tohto zákona nadobudla 1. októbra 1998 platnosť vyhláška MŽP SR č. 283/1998, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane ozónovej vrstvy Zeme.