Ochrana ovzdušia

Ochrana ovzdušia ako ochrana zložky životného prostredia je zakotvená v Ústave SR. Základ právnej úpravy ochrany ovzdušia tvorí zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší a jeho vykonávacie predpisy. Právna úprava ochrany ovzdušia je založená na:

• transpozícii smerníc Európskej únie
• harmonizácii s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho protokolmi: najmä Protokolom o ťažkých kovoch, Protokolom o POP´s a Protokolom o znížení acidifikácie, eutrofizácie a ich dodatkov
• národnej právnej úprave.

Ochrana ovzdušia je riešená vo viacerých líniách a to ustanovením:

• prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia (požiadavky na kvalitu ovzdušia)
• prípustnej miery znečisťovania (obmedzovaním emisií do ovzdušia priamo na zdrojoch znečisťovania, alebo stanovením hraničného obsahu znečisťujúcej látky v produkte)
• národných redukčných záväzkov znižovania emisií
• poplatkov za znečisťovanie ovzdušia.

Zníženie znečisťovania ovzdušia je podmieňované sprísňujúcou sa právnou úpravou ochrany ovzdušia. Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší  v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ovzduší“) definuje základné pojmy, upravuje povinnosti prevádzkovateľov, sankcie za ich porušenie, ustanovuje prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia aj prípustnú mieru znečisťovania ovzdušia.

Zákon o poplatkoch určuje poplatkovú povinnosť prevádzkovateľov zdrojov, sadzby za emisie vybraných znečisťujúcich látok a príslušný orgán.