Z ochrany lesov na Spiši profitujú aj súkromní vlastníci
Fungujúce národné parky prinášajú prosperitu regiónom a zvyšujú kvalitu života ľudí na vidieku. Presviedčajú sa o tom aj súkromní vlastníci lesov pri Kežmarku a Spišskej Belej, ktorí využili možnosť čerpania finančnej podpory zo strany Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia. Ide o významný príklad spolupráce lesníkov a štátnych ochranárov, keď spoločne prispievajú k adaptácii lesných ekosystémov na zmenu klímy na územiach NATURA 2000.
V tejto súvislosti sa dnes uskutočnil terénny výjazd na území Tatranského národného parku za účasti štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kiču a štátnych ochranárov, ktorí si pozreli praktické ukážky prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. ŠOP SR vyplatila miestnym súkromným vlastníkom prostredníctvom 5-tich projektov so štátnou pomocou na podporu prírode blízkeho obhospodarovania lesa (PBOL) už vyše 2 mil. eur. Do konca roku 2023 preplatia štátni ochranári vyše 10 mil. eur v rámci celého Slovenska realizáciu takýchto opatrení na území takmer 22 tisíc hektárov.
Obhospodarovatelia môžu čerpať finančnú pomoc na zvýšené náklady, súvisiace s opatreniami PBOL v územiach NATURA 2000. Väčšinou ide o územia s 3. až 5. stupňom ochrany prírody. Medzi hlavné podporované opatrenia patrí obnova lesných porastov s cieľom dosiahnuť prirodzené drevinové zloženie, jemnejšie spôsoby obnovy porastov, ponechanie stromov na dožitie, ponechávanie hrubého mŕtveho dreva, a tiež výchovu mladých lesných porastov, premenu drevinového zloženia, nahradenie chemickej ochrany a zmenu štruktúry porastov v hlucháních lokalitách. Podporené je aj používanie konských záprahov na ekologické približovanie dreva.
Podľa slov štátneho tajomníka Michala Kiču je situácia v kežmarských lesoch názornou ukážkou, ako v lesoch národného parku, kde vládne príroda, profitujú aj súkromní vlastníci. „Ohľaduplné hospodárenie v lesoch, zážitkový a ekologický turizmus neodmysliteľne patria do národného parku. Prostredníctvom navrhovanej novely zákona o ochrane prírody, o ktorej budú v najbližších dňoch rozhodovať poslanci parlamentu, môže mať Slovensko fungujúce národné parky,“ zdôraznil štátny tajomník. Ministerstvo životného prostredia presadzuje reformu ochrany prírody, ktorá zabezpečí ochranu najcennejšieho prírodného bohatstva, ukrytého v národných parkoch, a zároveň prinesie sociálno-ekonomické pozdvihnutie života na vidieku.
Zmena klímy bezprostredne ovplyvňuje vývoj lesných ekosystémov. Má negatívny dopad na rast a na reprodukciu drevín a spôsobuje poškodzovanie lesných ekosystémov. Uvedomujú si to aj samotní lesní hospodári. Spoluprácu so štátnymi ochranármi ocenil šéf mestských lesov Kežmarok Juraj Kulík: „Prírode blízke obhospodarovanie lesa prináša komplikovanejší výberkový systém spracovania drevnej hmoty, avšak ponúka iný pohľad na les. Sadíme aj dreviny, ktoré nie sú pre našu spoločnosť ekonomicky zaujímavé, no z hľadiska ekológie sú nenahraditeľné. V komplexe týchto všetkých faktorov sa nám spolupráca so Štátnou ochranou prírody SR javí ako veľmi prospešná a tieto zvýšené úsilia stoja za to.“
Podporované opatrenia sú dôležité nielen z hľadiska ochrany prírody a zachovania vzácnych biotopov, ale aj z hľadiska zachovania životných funkcií, ktoré majú lesy pre samotné ľudstvo. Prírode blízke opatrenia výrazne podporujú vodozádržnú funkciu a ďalšie ekosystémové služby lesa.
Riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko uzatvoril stretnutie slovami: „Som rád, že v rámci Správy TANAPu existuje až 18 subjektov, zapojených do projektov PBOL. Je to príklad ukážkovej spolupráce ochranárov a lesníkov na jednom území a verím, že je to spôsob, ako dosiahnuť cieľ a spokojnosť všetkých strán.“
MŽP a ŠOP podporia projekty vlastníkov lesných pozemkov v chránených územiach aj v budúcom programovom období. Z celkovej alokácie 280 mil. eur bude nezanedbateľná časť určená práve na takéto opatrenia.