Vláda schválila súbor opatrení, ktoré zvýšia pripravenosť Slovenska na dôsledky zmeny klímy

31.08.2021

Vládny kabinet dnes schválil dokument - Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy (NAP), dlho očakávanú zbierku špecifických adaptačných opatrení a úloh, ktoré majú zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Akčný plán má prispieť k lepšiemu premietnutiu adaptačných opatrení do sektorových politík dotknutých rezortov. Zároveň obsahuje návrh systému monitorovania zraniteľnosti, návrh systému strednodobého hodnotenia adaptačného procesu v podmienkach Slovenska, vrátane sledovania väzieb medzi nákladmi a prínosmi.
Implementačný dokument národnej adaptačnej stratégie má tiež identifikovať prístupy, ktoré pomáhajú adaptácii na prebiehajúce, alebo očakávané zmeny, zvyšujú odolnosť systémov. A kde je to možné, využívajú pozitívne účinky zmeny klímy. Jeho jadrom je 7 špecifických oblastí, ako ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, adaptované sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Súčasťou dokumentu sú aj opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii pôdnej erózie v lesoch, zníženiu citlivosti lesov na sucho, ako aj k zníženiu rizika lesných požiarov. Plán identifikuje 45 špecifických opatrení a v rámci nich 169 úloh pre obdobie platnosti dokumentu do roku 2027.
V oblasti ochrany, manažmentu a využívania vôd ide napríklad o znižovanie podielu nepriepustných povrchov v obciach a mestách. Je potrebné podporovať možnosti zachytávania dažďových vôd a ich využívanie na úžitkové účely. Prírode blízka protipovodňová ochrana je dôležitým opatrením na zníženie maximálneho prietoku povodne. Kľúčovou úlohou je výstavba, rekonštrukcia, údržba a oprava vodných stavieb a poldrov, ale pozornosť treba v budúcnosti venovať aj dielam, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú prechod veľkých vôd a chránia územie pred nekontrolovanými záplavami, obzvlášť v prípade, ak sa objekty diela z technického a bezpečnostného hľadiska blížia ku koncu životnosti.
Zadržiavanie vody v krajine je mimoriadne dôležité aj z hľadiska zachovania rozmanitosti prírody, pričom ochrana, obnova a manažment mokradí, inundačných území je zásadnou podmienkou pre biodiverzitu. Nemenej dôležitou úlohou je zachovanie biodiverzity a zvýšenie adaptačnej schopnosti poľnohospodárskej krajiny.
Lesné hospodárstvo je tiež potrebné pripraviť na zmeny klímy. Je nevyhnutná úprava drevinového zloženia, rekonštrukcia lesných porastov poškodených rôznymi činiteľmi ako aj podpora druhovej a genetickej diverzity lesných porastov.
Zmena klímy znamená výzvu aj pre podnikateľské prostredie, ktoré čelí hrozbám, ako je nedostatok vody, alebo vplyvom mimoriadnych udalostí na činnosť podnikateľov. Adaptácia na zmenu klímy nie sú len náklady, ale aj možnosť, ako podporiť ekonomiku efektívnejšie využívajúcu zdroje a zároveň aj podporiť rozvoj domáceho podnikateľského sektora, hlavne v oblasti malého a stredného podnikania.
Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja je adaptácia, ktorou sa spoločnosť prispôsobuje dôsledkom zmeny klímy, rozumnou investíciou: „Prispôsobenie sa nevyhnutným následkom zmeny podnebia je dlhodobý proces a vyžaduje si zmenu spôsobu fungovania našej ekonomiky a prehodnotenie našich investičných priorít. Majme však na zreteli, že osvojením si zelených hodnôt a nových vzorcov správania sa, uvedomelým znižovaním neudržateľnej spotreby spoločnosti a zmenou životného štýlu sa môžeme všetci spolupodieľať na zvládnutí výziev, ktoré priniesla zmena klímy,“ zdôraznil minister.