Simulované záplavy aj tento rok pomáhajú v boji s klimatickými zmenami

20.04.2021

Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, pripravila na základe požiadavky Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky jarnú a letnú simulovanú záplavu v ľavostrannej ramennej sústave Dunaja.

Jarné zvýšené prietoky a záplavy v unikátnej vnútrozemskej delte Dunaja sa začali 8. apríla a potrvajú 34 dní. Prietok vody cez odberný objekt pri Malej vodnej elektrárni Dobrohošť dosahoval úroveň do 90 m³/s.

Minister životného prostredia Ján Budaj zdôraznil, že nielen na Slovensku, ale v celej Európe pociťujeme dôsledky klimatickej zmeny. „Pre dunajskú prírodu sú zvýšené prietoky mimoriadne prospešné. Ide o lokalitu európskeho významu s lužnými lesmi a mokraďami, ktorá je známa výskytom vzácnych druhov vtákov, rozmanitosťou rýb, mäkkýšov či obojživelníkov a svoje hniezda v nej má aj kráľ dunajského lužného lesa - orliak morský,“ uviedol minister Budaj.

Obnovu biotopov vyzdvihla i generálna riaditeľka Výskumného ústavu vodného hospodárstva Katarína Holubová „Súčasné prietoky sú správny krok na začiatku cesty k periodicky opakovaným simulovaným záplavám územia, ktoré umožnia ekologickú obnovu lužných lesov a biotopov, typických pre toto vzácne chránené územie," doplnila

Po jarnej simulovanej záplave príde na rad letná, ktorá sa začne 21. mája a bude trvať do 4. júna, pričom prietok môže dosiahnuť až 120 m³/s. Dve simulované záplavy počas jedného roka realizujú vodohospodári po prvýkrát od vybudovania vodného diela Gabčíkovo. Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, počas maximálnych prietokov realizoval i špecializované merania vibrácií konštrukcií Odberného objektu v Dobrohošti. Ich účelom je preveriť možnosť prepúšťania aj vyšších prietokov bez ohrozenia bezpečnosti konštrukcií. Ďalšie merania vibrácií sú naplánované aj počas letných záplav pri prietokoch od 90 do 120 m3/s. „Voda je v prírode nenahraditeľná a jej príspevok k ekosystémovým službám budeme odteraz považovať za súčasť prínosov prevádzky Vodného diela Gabčíkovo,“ uviedol generálny riaditeľ štátneho podniku Vladimír Kollár.

Vyššie prietoky žiadajú aj zástupcovia Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, ktorí ocenili aktivity envirorezortu. "Po odovzdaní petície Za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, do rúk ministra, nasledovala séria rokovaní. Výsledkom boli viaceré pozitívne zmeny v režime simulovaných záplav, ktoré sme v petícii žiadali a ktorými sa problematika ochrany tohto cenného územia posúva vpred," hovorí predseda združenia Tomáš Kušík s tým, že kľúčový je prietok 120 m3/sec, ktorý by sa mal využívať väčší počet dní. „Pre túto sezónu sme akceptovali dohodnutý kompromis, ktorý už prináša určité zlepšenia. Oceňujeme ústretovosť vodohospodárov, a veríme ich prísľubom, že sa podarí takéto prietoky schváliť v Manipulačnom poriadku a v budúcnosti pravidelne do tohto územia vpúšťať,“ ukončil Kušík.

V ľavostrannej ramennej sústave možno nájsť významné vŕbovo-topol'ové lužné lesy, dubovo-brestovo-jaseňové lesy i prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a ponorených cievnatých rastlín. Bohatá je aj fauna - od rôznorodých druhov rýb, ako napríklad hlaváč bieloplutvý, holeň dravý, hrebenačka vysoká, hlavátka podunajská, plotica lesklá, cez európsky významného obojživelníka - mloka dunajského, hraboša severského panónskeho, vydru riečnu, až po volavku striebristú, bociana čierneho, rybárika riečneho a v neposlednom rade orliaka morského, ktorý obýva predovšetkým morské pobrežia.

Zdroj - foto: Vodohospodárska výstavba š.p.