Reakcia MŽP na vyjadrenia ZMOS v súvislosti s chýbajúcou vodárenskou infraštruktúrou v obciach

20.12.2021

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP)  súhlasí s vyjadreniami Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) o nevyhnutnosti rozširovať vodárenskú a kanalizačnú sieť, zvýšiť komfort obyvateľov miest a obcí a tiež zabrániť znečisťovaniu životného prostredia. MŽP však odmieta obvinenia z nečinnosti. Tempu rozvoja vodárenskej infraštruktúry v slovenských mestách a obciach pomôžu legislatívne zmeny a viac peňazí, ktoré presadzuje MŽP. 

Podľa slov štátneho tajomníka MŽP Juraja Smatanu Slovensko má v porovnaní so štátmi EÚ obrovské množstvo ľudí, ktorí nemajú prístup k riadnemu vodovodu a kanalizačnej sieti. Z celkového počtu 2890 obcí má vybudovanú kanalizáciu 1149 obcí a vodovod 2433 obcí. „Ľahostajnosť predchádzajúcich vládnych garnitúr spôsobila, že Slovensko je v odvádzaní odpadových vôd na chvoste EÚ a porovnáva sa so štátmi ako Rumunsko, Albánsko, Srbsko, či Bosna a Hercegovina. Práve systémové zmeny vo vodnom hospodárstve a moderná vodohospodárska politika štátu nás priblížia k vyspelým krajinám Európy,“ zdôraznil štátny tajomník Juraj Smatana.

​MŽP spolu s Environmentálnym fondom pripravilo viacero zmien, ktoré zrýchlia budovanie vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. V roku 2022 pôjde samosprávam v oblasti budovania vodovodov a kanalizácií vyše 61,5 mil. eur z prostriedkov Environmentálneho fondu.

Základom toho je nastaviť transparentné pravidlá a kontrolovať využívanie financií. V parlamente prešiel 1. decembra prvým čítaním návrh zákona, ktorým sa mení zákon o Environmentálnom fonde a tiež zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Prostriedky fondu pôjdu prioritne na ochranu a starostlivosť o životné prostredie v súlade s Envirostratégiou 2030. Zjednoduší sa aj podávanie žiadostí na poskytnutie podpory formou dotácie. Výsledkom bude jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania dotácie, resp. úveru žiadateľom. Dotácie pôjdu predovšetkým na dokončenie už začatých stavieb, aby sa zabezpečila funkčnosť celej vodárenskej siete, vrátane čistenia odpadových vôd.

Rozširovanie kapacít čistiarní odpadových vôd je a bude MŽP podporovať aj z európskych fondov, prioritne v chránených vodohospodárskych oblastiach (napr. CHVO Žitný ostrov), alebo ak sa zdroj znečistenia nachádza v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, respektíve v iných chránených oblastiach. 

MŽP presadzuje viac peňazí pre samosprávy na vodárenskú infraštruktúru aj v novom Programe Slovensko na obdobie rokov 2021 až 2027. MŽP nastolilo a opakovane zdôrazňovalo túto požiadavku na viacerých rokovania s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI), ktoré je riadiacim orgánom pre Program Slovensko. Návrh Programu Slovensko bol v decembri 2021 predložený na neformálne posúdenie Európskej komisii.

Na aktivity v pôsobnosti MŽP v oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd a zásobovania obyvateľstva pitnou vodou je v návrhu Programu Slovensko vyčlenených cca 600 miliónov eur zo zdrojov EÚ, ku ktorým ešte pribudne spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Ďalších zhruba 36 miliónov eur by malo ísť na komplexné a spoľahlivé monitorovanie a hodnotenie stavu povrchových a podzemných vôd.

V tzv. dobiehajúcich regiónoch Prešovského, Košického a Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorých podpora je prioritou z regionálneho hľadiska, sa budovanie vodovodov a kanalizácií podporí zo zdrojov EÚ v pôsobnosti MIRRI.