Reakcia MŽP na vyjadrenia Klubu 500 k novele zákona o environmentálnych záťažiach
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) presadzuje systémové zmeny a spravodlivosť pri odstraňovaní environmentálnych záťaží. Z pohľadu MŽP je kľúčové, aby sa majitelia toxických skládok, brownfieldov a ďalších znečistených území nemohli ďalej zbavovať svojej zodpovednosti. Minister životného prostredia Ján Budaj je presvedčený, že poslanci parlamentu prelomia veto prezidentky SR pri novele zákona o environmentálnych záťažiach. Schváliť novelu odporúčal poslancom NR SR aj Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pri opakovanom schválení zákona sa „za“ vyjadrilo 89 poslancov.
Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja je novela zákona účinným nástrojom, ako vie Slovensko získať aspoň časť peňazí na odstraňovanie envirozáťaží. „Na najbližšie plánovacie obdobie MŽP počíta so sumou 280 miliónov eur na životné prostredie. Len vyčistenie jednej lokality Istrochemu je však odhadované na 350 miliónov eur,“ zdôraznil minister Budaj.
Súčasná legislatíva je na strane vlastníkov pozemkov s envirozáťažou a obsahuje veľa, tzv. liberačných dôvodov, ktoré umožňujú majiteľa záťaží vyviniť sa zo zodpovednosti za ich sanáciu a tieto náklady preniesť na štát. Chýbajú účinné mechanizmy, ako vymôcť náklady, ak štát sanoval záťaž namiesto nečinnej právnickej osoby. V mnohých prípadoch ide o lukratívne pozemky, ktoré štát predal v rámci privatizácie, avšak rôznymi machináciami a právnymi kľučkami zostali na ťarchu štátu iba záťaže.
„Tie sú často v majetku podnikov v konkurze, prepísané na tzv. biele kone, teda zahraničné nekontaktné osoby. Podnikateľom ostali lukratívne nehnuteľnosti a financie štátu, iba platiť za environmentálnu záťaž. S týmto modelom, ktorý poškodzoval verejný záujem, nesúhlasíme,“ podčiarkol minister Budaj.
MŽP presadzuje legislatívu, ktorá zastaví doterajšiu prax, keď má štát, čiže daňovníci, platiť odstraňovanie envirozáťaží zo súkromných pozemkov bohatých firiem.