Rada ministrov EÚ pre životné prostredie: klimatická reforma nesmie viesť k energetickej chudobe
V Luxemburgu sa uskutočnilo zasadnutie Rady ministrov Európskej únie (EÚ) pre životné prostredie k zelenej transformácii, prvé počas slovinského predsedníctva. Ministri členských štátov EÚ podrobne diskutovali o reforme klimaticko-energetických právnych predpisoch (Fit for 55), znižovaní emisií skleníkových plynov a tiež o zvyšovaní odolnosti lesov a ochrane biodiverzity. Slovenskú republiku na stretnutí zastupoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia (MŽP) Michal Kiča na rokovaní zdôraznil, že Slovensko sa hlási k Európskej zelenej dohode (European Green Deal), podporuje ambiciózne klimatické ciele EÚ a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050. Prostriedkom, ktorý pomôže európskym krajinám dosiahnuť klimatické ciele, je reformný legislatívny balík opatrení Fit For 55. Podľa slov Michala Kiču je Slovensko pripravené pokračovať v budovaní odolnejšej a udržateľnejšej Európy. „Dôležité z pohľadu Slovenska je prijímať opatrenia, ktoré nebudú prehlbovať energetickú chudobu. Zameriavame sa na ochranu národných parkov a ekosystémových služieb, ktoré zabránia ďalšej strate biodiverzity, zároveň aj na sektor energetiky, zvyšovanie energetickej efektívnosti, predchádzanie vzniku odpadov a podporu obehového hospodárstva,“ podčiarkol Kiča.
Ministri zdôraznili, že aktuálna situácia ohľadom zvyšujúcich sa cien energií je skutočný problém, ktorý je potrebné okamžite riešiť. Na druhej strane upozornili, že súčasný nárast cien energií nemá priamy súvis s ambicióznou zelenou a klimatickou politikou EÚ, ale je tu viac iných faktorov, ktoré to spôsobili a očakávajú od Komisie riešenia, ktoré môžu zaviesť a ktoré by boli v súlade s platnou európskou legislatívou. „Prioritne sa bude potrebné zamerať na nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú naviac zasiahnuté rizikom energetickej chudoby,“ zdôraznil štátny tajomník Kiča.
MŽP pracuje na historicky prvom zákone o zmene klímy, ktorý pomôže Slovensku znížiť emisie, spôsobujúce globálne otepľovanie. Legislatíva vyznačí aj cesty, akou to dosiahnuť do roku 2050. Klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktoré už nastala, a bez ohľadu na prijaté opatrenia bude pokračovať ešte niekoľko desaťročí.
Témou diskusie ministrov životného prostredia bola aj nedávno zverejnená Stratégia EÚ pre lesy zo strany Európskej komisie. EK vníma, že v mnohých krajinách EÚ sú lesy súčasťou národnej identity a každodenného život. EK, rovnako ako viaceré členské štáty, vrátane Slovenska, privítali stratégiu a lesy vnímajú ako komplexný ekosystém, ktorý nám dáva omnoho širšie, hodnotnejšie a trvalejšie služby, ako len materiál - drevo.
Podľa slov Michala Kiču, ak sme kritickí voči intenzívnej, nelegálnej ťažbe alebo degradovaniu lesných ekosystémov inde vo svete, musíme byť predovšetkým kritickí voči tomu, ako s lesmi hospodárime v rámci EÚ. Náležitá ochrana pralesov, starých lesov a lesných ekosystémov doplnená prírode blízkym hospodárením v lesoch, musia byť v centre novej Stratégie EÚ pre lesy. „Iba tak môže Stratégia pre lesy svojím holistickým prístupom významne prispieť k dosiahnutiu viacerých cieľov EÚ v oblasti klímy, biodiverzity i obehového bio-hospodárstva a tiež k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody a klimatickej neutrality,“ uzavrel štátny tajomník Michal Kiča.