Program záchrany pre kriticky ohrozeného motýľa pokračuje
Zabrániť vyhynutiu žltáčika zanoväťového, dosiahnuť zvyšovanie počtu tohto druhu motýľa a získať stabilné životaschopné populácie. To je hlavným cieľom Programu záchrany žltáčika zanoväťového na obdobie 2021-2025 z dielne envirorezortu, ktorý nadobudol platnosť 15. apríla 2021.
Dôvodom pokračovania programu záchrany tohto kriticky ohrozeného motýľa je znižovanie stavov jeho populácií v celej Európe. Slovensko s Poľskom a Rumunskom patrí medzi posledné krajiny EÚ, kde sa výskyt tohto vzácneho druhu ešte zaznamenáva . Dnešné veľkoplošné intenzívne kosenie, viazané na termíny kvôli dotáciám, sceľovanie pozemkov, či likvidácia ovocných sadov a hatí s porastom živnej rastliny zanoväte pôsobia ako negatívne činitele na biotopy viacerých druhov opeľovačov, vrátane žltáčika zaňoväťového. V minulosti sa vyskytoval práve v oblastiach tradičnej extenzívnej pastvy a mozaikového kosenia.
Programy záchrany sa vyhotovujú na päťročné obdobie, čo je veľmi krátke obdobie na záchranu žltáčika. Minister životného prostredia Ján Budaj preto apeloval, aby sa v záujme záchrany žltáčika správne nastavila poľnohospodárska politika:
„Musíme zaviesť prírode blízke hospodárenie na našich poliach, aby aj také drobné živočíchy ako žltáčik mali vhodné podmienky na život,“ zdôraznil minister Budaj.
Na základe vyhodnotenia programu záchrany z predchádzajúceho obdobia je možné konštatovať, že cieľ sa podarilo čiastočne naplniť, keďže prítomnosť žltáčika sa potvrdila v Bielych Karpatoch aj Považskom Inovci, no k obnove metapopulácií nedošlo. Preto je potrebné pokračovať realizovať opatrenia pre zabezpečenie nárastu populácie žltáčika, stabilizáciu a následnú obnovu metapopulácií druhu.
„Často nás obviňujú, že MŽP SR sa nečinne pozerá na úbytok biodiverzity. Pravdou však je, že ak chránime jednotlivé zložky životného prostredia, tak robíme maximum pre záchranu každého biotopu na Slovensku,“ podčiarkol minister Budaj.
Žltáčik zanoväťový nachádza optimálne podmienky na veľkom území, kde sú jednotlivé hustejšie osídlené lokality navzájom prepojené biokoridormi - sieťou vhodných biotopov (tzv. nášľapné kamene). Jednou z podmienok je aj dostatok kvitnúcich bylín, ktoré produkujú nektár. Ten je totiž zdrojom potravy pre dospelé motýle.