Ochrana prírody bola dominantnou témou ministrov V4, Bulharska, Chorvátska, Rumunska a Slovinska
Ministri krajín Vyšehradskej štvorky a Bulharska, Chorvátska, Rumunska a Slovinska diskutovali v rámci videokonferencie o ochrane lesov, podpore zachovania biodiverzity, ale tiež o lepšej ochrane včiel, či vytvorení novej spoločnej environmentálnej značky „Vyšehrad“. Slovenskú republiku zastupoval na rokovaní minister životného prostredia Ján Budaj.
Stretnutie sa uskutočnilo pri príležitosti medzinárodného podujatia Planet Budapest 2021 Sustainability Expo and Summit. Ide o najväčšiu medzinárodnú konferenciu a výstavu v strednej Európe venovanú udržateľnosti, ktorá sa koná v Budapešti od 29. novembra do 5. decembra.
Kľúčom k efektívnemu využívaniu funkčného potenciálu lesov je trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, ktoré prispieva k zachovaniu lesov a ochrane biodiverzity. Minister životného prostredia Ján Budaj v tejto súvislosti informoval o pripravovanej reforme ochrany prírody na Slovensku. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) presadzuje aktívne zlepšovanie stavu lesov, osobitne v národných parkoch a
iných chránených územiach. Podporuje aj udržateľný manažment, ktorý pomôže zmierniť negatívne dôsledky klimatickej krízy.
„Zdravé a odolné lesy výrazne prispievajú k zmierňovaniu klimatickej zmeny a tiež poskytujú mnohé ekosystémové služby – ukladajú uhlík, chránia pôdu pred eróziou, zadržiavajú vodu a tiež prispievajú k ochrane zdrojov podzemných vôd,“ zdôraznil minister Budaj.
Zachovaniu biologickej rozmanitosti pomáhajú projekty v rámci programu LIFE, financovaného Európskou komisiou. Zameriavajú sa na ochranu vzácnych druhov živočíchov, ako napríklad hlucháň hôrny, fúzač karpatský či korytnačka močiarna. Minister Budaj oboznámil respondentov s novým Integrovanom projektom LIFE Natura 2000. Projekt bude prebiehať v 5-tich pilotných lokalitách – rašeliniská severnej a strednej časti Slovenska, Muránska planina, Poľana, Záhorie a Latorica. Súčasťou projektu budú aj konkrétne ochranárske opatrenia ako obnova meandra rieky Moravy, manažment biotopov rašelinísk, obnova biotopov trávnatých porastov a mokradí a tiež zavádzanie agrolesníckych opatrení do krajiny.
Včely patria k najvýznamnejším opeľovačom a majú v prírode nezastupiteľné miesto nielen v rámci biodiverzity, ale aj v súvislosti s potravinami, zabezpečovaním živín. Dôležitosť ochrany opeľovačov si uvedomujú aj ministri krajín V4, Bulharska, Chorvátska, Rumunska a Slovinska. MŽP sa v posledných dvoch rokoch podieľala na príprave nového programového obdobia Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027. „Navrhli sme niekoľko opatrení a požiadaviek na ochranu opeľovačov, ktoré lepšie pomôžu aj ich budúcemu zvýšeniu. Zároveň presadzujeme výrazné obmedzenie používania pesticídov v poľnohospodárstve,“ podčiarkol minister Budaj.
Dôležitým nástrojom podpory obehového hospodárstva je environmentálne označovanie výrobkov. Rastúci dopyt o prírodné zdroje prispieva k zvýšeniu cien. Práve environmentálne označovanie môže viesť k úsporám nákladov a zvýšeniu konkurencieschopnosti domácej produkcie. Vytvorenie spoločnej environmentálne značky „Vyšehrad“ po vzore napríklad škandinávskych krajín, Slovensko neodmieta, ale najprv sa musí dohodnúť zhoda v kvalitatívnych kritériách, ktorá zatiaľ chýba.
Pokiaľ ide o zdravie a životné prostredie, severskí spotrebitelia sú považovaní za svetovo najuvedomelejších. „A to je dôvod, prečo je škandinávska environmentálna značka Nordic Swan (Severská labuť) jednou z najsilnejších a najviac uznávaných environmentálnych značiek. Prvoradá by mala byť transformácia správania u výrobcov a spotrebiteľov. O niečo podobné sa usilujeme aj my v rámci Vyšehradskej štvorky,“ uzavrel minister Budaj.