Minister Budaj presadil dôležité zmeny, ktoré podporia triedenie a recykláciu odpadu a zároveň obmedzia skládkovanie

24.11.2021

Slovensko má cieľ do roku 2025 dosiahnuť 60 %-né triedenie a recyklovať aspoň 55 % všetkého komunálneho odpadu, pričom do roku 2035 nesmie na skládkach skončiť viac ako 10 % komunálneho odpadu. Splniť tieto ciele pomôžu jasné pravidlá v odpadovom hospodárstve. Vládny kabinet v tejto súvislosti schválil strategický dokument – Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 až 2025 z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý posunie Slovensko k modernej a čistejšej krajine.

Podpora triedenia odpadu priamo pri zdroji, recyklácia odpadov a výrazné zníženie skládkovania je prioritou ministerstva životného prostredia (MŽP) pod vedením Jána Budaja. „V nedávnych dňoch nám Európska komisia oznámila, že v dôsledku dlhodobého zanedbávania odpadového hospodárstva predchádzajúcimi vládami čelíme infringementu z Európskej komisie. Zo všetkých síl sa snažíme ochrániť ľudí a prírodu pred zbytočným odpadom a skládkam, ale dobiehanie zaostávania ide ťažko,“ zdôraznil minister Ján Budaj.

Program odpadového hospodárstva (POH) definuje hlavný cieľ odpadového hospodárstva, ktorým je posun od materiálového zhodnocovania k predchádzaniu vzniku odpadu. POH sa v tejto súvislosti zameriava aj na opätovné použitie, podporu triedenia odpadu pri zdroji a recyklácie, lepšie využívanie bioplastov a tiež zavedenie povinnosti triediť textilný odpad.

So znížením miery skládkovania pomôžu na Slovensku predovšetkým už existujúce zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov. MŽP sa v tomto smere spolieha najmä na cementárne, ktoré majú oproti iným zariadeniam na energetické zhodnocovanie odpadov výrazný benefit. „Vzniknutý popol, ktorý vzniká pri spaľovaní odpadov, sa stáva pevnou súčasťou zloženia cementu a neskončí na skládke,“ doplnil minister Budaj.

POH sa zameriava tiež na lepšiu recykláciu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Práve biologicky rozložiteľný odpad tvorí až 46 % zmesového komunálneho odpadu končiaceho na skládkach. Skládkovanie bioodpadu má výrazne negatívny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových a podzemných vôd, ale tiež pôdy a ovzdušia. MŽP v tejto súvislosti pripraví legislatívnu zmenu, ktorá nastaví pravidlá pre zariadenia na zhodnocovanie odpadov – predovšetkým pre kompostárne. Počíta sa aj so zavedením značky kvality pre kvalitný kompost.

Podľa slov ministra Jána Budaja je dôležité bioodpad premeniť na kompost, ktorý dodá pôde potrebnú biologickú výživu. „Samostatným zberom bioodpadu a jeho spracovaním v kompostárňach sa zmenší tlak na kapacitu skládok a pomôže sa aj slovenskej pôde, ktorej chýbajú živiny kvôli prechemizovanej poľnohospodárskej výrobe,“ uzavrel minister Budaj.

Preferovanou možnosťou náhrady tradičných plastov z pohľadu ich dopadu na životné prostredie a nakladanie s nimi sú bioplasty vyrobené z obnoviteľných zdrojov surovín. Ide o biologicky rozložiteľné plasty, ktoré nie sú recyklovateľné spolu s tradičnými syntetickými plastami. Bioplasty sa čoraz častejšie využívajú ako náhrada za jednorazové plasty na festivaloch, trhoch a rôznych verejných podujatiach. MŽP pripraví pravidlá pre triedený zber bioplastov na verejných podujatiach do roku 2025.

Celosvetovým problémom je aj textilný odpad. V roku 2018 skončilo na slovenských skládkach 16 % textilných odpadov, pričom recyklácia textilných odpadov dosiahla 29 %. Nepotrebné oblečenie putuje priamo do čiernych nádob na zmesový komunálny odpad a skončí na skládke odpadov. Textilný odpad sa zbiera na Slovensku iba na dobrovoľnej báze väčšinou charitatívnymi organizáciami. MŽP chce preto vytvoriť funkčný systém pre textil v zákone o odpadoch s účinnosťou od 1. januára 2025.