hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish
ZELENÁ LINKA: 0800 144 440 - pracovné dni od 8:00 do 18:00 |

Klimatická konferencia v Glasgowe je takmer na konci. Minister Budaj rokoval s poprednými lídrami OSN a EÚ

ilustračný obrázok

Zníženie emisií metánu, ktorý je nebezpečnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý, najmenej o 30 % do roku 2030, zastavenie odlesňovania planéty, ale aj potvrdenie európskej pozície ako svetovej jednotky v boji s klimatickou krízou. To sú najdôležitejšie závery klimatickej konferencie, ktorá sa končí v škótskom Glasgowe. Otvorené zostali otázky klimatického financovania, adaptácie alebo nahlasovania emisií skleníkových plynov vypustených do ovzdušia. Minister životného prostredia Ján Budaj sa na klimatickom samite zúčastnil dôležitých vyjednávaní. V tejto súvislosti absolvoval minister sériu bilaterálnych rokovaní s poprednými predstaviteľmi OSN a EÚ. Témou rokovaní bola klimatická kríza, zastavenie odlesňovania, znižovanie emisií skleníkových plynov a tiež prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Desiatky štátov, vrátane Slovenska, sa pripojili k iniciatíve prestať využívať uhlie. Pod iniciatívou však chýbajú podpisy najväčších znečisťovateľov ako Čína, India či USA. Slovensko plánuje ukončiť ťažbu uhlia do roku 2023. EÚ tiež nepovažuje plyn a jadro za „zelenú energiu“. S jej využívaním sa napriek tomu počíta za prísnych regulačných podmienok. Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja ide o prechodné riešenie na ceste k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. „Slovenská pozícia bola na klimatickej konferencii jasná. Urobíme všetko preto, aby sme klimatickú neutralitu dosiahli čím skôr. K tomuto cieľu môže prispieť každý z nás. Každý dobrý čin sa ráta,“ zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj.
Minister Budaj diskutoval s výkonnou tajomníčkou Dohovoru OSN pre zmenu klímy Patriciou Espinosa. Hlavnou témou rokovania bola klimatická politika Slovenska a dekarbonizácia slovenského priemyslu. Minister Budaj uistil výkonnú tajomníčku, že Slovensko chce byť súčasťou prvého klimaticky neutrálneho kontinentu, akým sa Európa do roku 2050 stane a bude pomáhať rozvojovým krajinám, aby dosiahli tento cieľ. „Tento záväzok berieme skutočne vážne a napriek tomu, že SR je jednou z najindustriálnejších krajín EÚ, od roku 1990 sme znížili emisie o 46% a už v súčasnosti vyrába 80 % elektriny nízkouhlíkovo. Od roku 2023 sa na Slovensku nebude používať uhlie na výrobu elektrickej energie,“ podčiarkol minister Ján Budaj. Ministri sa zhodli na tom, že OSN, ako nadnárodná autorita by mala zostaviť katalóg dôsledkov globálneho otepľovania, ktorý by uľahčil vyjednávanie o finančných kontribúciách k riešeniu problémov spojených s klimatickou krízou.
Témou rokovania ministra Budaja s podpredsedom Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Fransom Timmeransom bolo zastavenie odlesňovania a reforma národných parkov. Minister Budaj informoval podpredsedu Komisie o pripravených systémových zmenách v ochrane lesov a prírody na Slovensku. Podľa slov ministra Jána Budaja Slovensko zvádza vlastný boj, v ktorom presadzuje systémové zmeny v ochrane lesov a prírody. „Slovensko potrebuje fungujúce národné parky a tiež moderné poľnohospodárstvo, ktoré chráni prírodu a zabezpečí zdravé potraviny,“ zdôraznil minister Budaj.
Pre napĺňanie klimatických cieľov a zachovanie druhovej pestrosti je nevyhnutná tiež zmena poľnohospodárskej politiky štátu. Podľa vyjadrení ministra Budaja je dôležité prestať s používaním zbytočnej agrochémie a nebezpečných pesticídov. „Podporujeme modernú poľnohospodársku politiku, ktorá vytvára priestor pre zlepšenie biodiverzity, medonosné lúky, podporuje extenzívnu pastvu v chránených územiach a tiež častejšie striedanie vhodných plodín namiesto monokultúr,“ uzavrel minister Budaj.
Sériu bilaterálnych stretnutí minister uzavrel s poľskou ministerkou pre klímu a životné prostredie, Annou Moskwa. Ministri sa zaoberali aj s mimoriadne aktuálnou témou, úlohou uhlia v energetickom mixe jednotlivých krajín. Kým Slovensko od roku 2023 nebude používať uhlie na výrobu elektrickej energie, náš severný sused až 75 % energie vyrába z tejto suroviny. Poľská vláda sa síce vlani dohodla s odbormi na postupnom ukončovaní ťažby uhlia, posledné bane na ťažbu uhlia majú byť uzavreté až v roku 2049.
Ukončenie ťažby uhlia je kľúčové z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov, prioritou však naďalej zostáva transformácia regiónu Hornej Nitry po zastavení uholnej elektrárne v Novákoch. Aby tento proces bol úspešný, musíme správne nastaviť hlavne financovanie transformácie,“ priblížil minister Budaj.