Dôsledné triedenie a recyklácia odpadu znížia tlak na skládkovanie
Podporovať triedenie odpadu priamo pri zdroji, recyklovať odpady a výrazne znížiť skládkovanie odpadov je prioritou ministerstva životného prostredia. Slovensku pomôže éru skládkovania a poškodzovania životného prostredia ukončiť strategický dokument – Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 až 2025. V tejto súvislosti predstavil minister životného prostredia Ján Budaj kroky, ktoré posunú Slovensko k modernej a čistejšej krajine.
Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja má Slovensko cieľ do roku 2025 dosiahnuť 60 %-né triedenie a recyklovať aspoň 55 % všetkého komunálneho odpadu, pričom do roku 2035 nesmie na skládkach skončiť viac ako 10 % komunálneho odpadu. „Splniť tieto ambiciózne úlohy bude náročné, ale je povinnosťou štátu chrániť ľudí a prírodu pred zbytočným odpadom a skládkam,“ zdôraznil minister Ján Budaj.
Hlavným cieľom nového programu odpadového hospodárstva (POH) je posun od materiálového zhodnocovania k predchádzaniu vzniku odpadu. POH sa v tejto súvislosti prioritne zameriava na opätovné použitie, podporu triedenia odpadu pri zdroji a recyklácie, lepšie využívanie bioplastov a tiež zavedenie povinnosti triediť textilný odpad.
So znížením miery skládkovania pomôžu na Slovensku predovšetkým už existujúce zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov. MŽP sa v tomto smere spolieha najmä na cementárne, ktoré majú oproti iným zariadeniam na energetické zhodnocovanie odpadov výrazný benefit. „Vzniknutý popol, ktorý vzniká pri spaľovaní odpadov, sa stáva pevnou súčasťou zloženia cementu a neskončí na skládke,“ podčiarkol minister Budaj.
Zmeny sa dotknú aj recyklácie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, ktoré tvoria až 46 % zmesového komunálneho odpadu končiaceho na skládkach. Skládkovanie bioodpadu má výrazne negatívny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových a podzemných vôd, ale tiež pôdy a ovzdušia. MŽP v tejto súvislosti pripraví legislatívnu zmenu, ktorá nastaví pravidlá pre zariadenia na zhodnocovanie odpadov – predovšetkým pre kompostárne. Počíta sa aj so zavedením značky kvality pre kvalitný kompost, ktorý dodá pôde potrebnú biologickú výživu. „Samostatným zberom bioodpadu a jeho spracovaním v kompostárňach sa zmenší tlak na kapacitu skládok a pomôže sa aj slovenskej pôde, ktorej chýbajú živiny kvôli prechemizovanej poľnohospodárskej výrobe,“ uzavrel minister Budaj.
Celosvetovým problémom je textilný odpad. Občan EÚ vyprodukuje v priemere 4 kg textilného odpadu ročne. Najviac textilného odpadu vzniká v Luxembursku (19 kg/obyvateľ), Belgicku (15 kg/obyvateľ) a v Česku (10 kg/obyvateľ). V roku 2018 skončilo na slovenských skládkach 16 % textilných odpadov, pričom recyklácia textilných odpadov dosiahla 29 %. Nepotrebné oblečenie putuje priamo do čiernych nádob na zmesový komunálny odpad a skončí na skládke odpadov. Textilný odpad sa zbiera na Slovensku iba na dobrovoľnej báze väčšinou charitatívnymi organizáciami. MŽP vytvorí funkčný systém pre textil najneskôr do roku 2025.
Zmenou prejde aj nakladanie so stavebným odpadom. Práve upravený stavebný odpad má veľký potenciál nahradiť prírodné zdroje a chrániť životné prostredie. MŽP pripraví novelu zákona o odpadoch počas budúceho roka. Nová legislatíva zavedie povinnú selektívnu demoláciu vrátane systému kontroly, určí normy pre kvalitu recyklátu zo stavebných prác v štátnej správe. Zároveň tiež zjednoduší pravidlá pre využitie upravených stavebných a demolačných odpadov a recyklátu z týchto odpadov na spätné zasypávanie pri zachovaní vysokej miery ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.