Otvorený list predstaviteľom samospráv a občanom

Vážení spoluobčania,

Na Slovensku je postavených viac ako jeden milión rodinných domov a viac ako polovica obyvateľov žije práve v nich. Neistota a vývoj cien energií nás vedú k vykurovaniu prostredníctvom tuhých palív, ktorými sú najmä drevo, alebo uhlie. Sociálne, ekonomické a zdravotné dopady nesprávnych postupov pri vykurovaní, používanie zastaraných spaľovacích zariadení a nevhodných palív, alebo aj odpadov predstavujú najväčšie výzvy tejto vykurovacej sezóny.

Na Slovensku, žiaľ, máme mnoho domácností, ktoré si nemôžu dovoliť platiť účty za drahé energie, či v dostatočnom predstihu kupovať kvalitné vysušené palivové drevo. V domácnostiach sú často používané kotly, alebo pece s manuálnym prikladaním, v ktorých možno spáliť prakticky čokoľvek. Opotrebované alebo nevhodné spaľovacie zariadenia, spaľovanie nekvalitného paliva ako aj nevhodné spôsoby vykurovania prispievajú k zvýšenej tvorbe znečisťujúcich a škodlivých látok, ktoré dýchame. Z dlhodobého hľadiska sú najviac postihnutí samotní obyvatelia obce z dôvodu ohrozenia ich vlastného zdravia.

Podľa emisných inventúr Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa vykurovanie domácností v roku 2021 podieľalo na znečisťovaní ovzdušia prachovými časticami (PM_2,5) až v rozsahu 80 % a na znečisťovaní karcinogénnym benzo(a)pyrénom v rozsahu cca 70 %.

Vykurovanie tuhým palivom je závažným problémom, ktorý komplikujú nepriaznivé rozptylové podmienky počas teplotných inverzií v zimnom období, hlavne v horských dolinách a kotlinách. Obce situované v údoliach, s obmedzeným rozptylom emisií z nízkych komínov rodinných domov sú v dôsledku teplotnej inverzie vystavené lokálnym smogovým situáciám mnohokrát viditeľným aj voľným okom. Spaľovanie nevhodného tuhého paliva vrátane nevysušeného dreva, alebo odpadu v kotloch, krboch, kachliach a pieckach významne prispieva k produkcii emisií sadzí, vrátane jemných prachových častíc PM₁₀a PM_2,5, oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, karcinogénneho benzo(a)pyrénu, dioxínov a ďalších znečisťujúcich a škodlivých látok. Pri spaľovaní uhlia sa do ovzdušia dostávajú aj emisie oxidov síry.

Všetky spomínané látky majú najmä dráždivý efekt na dýchacie cesty a môžu na ne negatívne reagovať najmä alergici, astmatici, osoby s ochoreniami dýchacieho a srdcovocievneho aparátu, malé deti, tehotné ženy, seniori a chronicky chorí obyvatelia. Smog v ovzduší pôsobí škodlivo na ľudské zdravie a je príčinou respiračných ochorení, chronického zápalu priedušiek, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, a rovnako aj kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny a zníženej pôrodnej hmotnosti novorodencov.

SHMÚ vyhlasuje smogové situácie na základe meraní. V oblastiach, kde nie sú meracie stanice, nedá sa očakávať vyhlásenie smogovej situácie, avšak aj tam počas vykurovacej sezóny môže dochádzať k nadmernému znečisteniu ovzdušia.

Napriek tejto ťažkej dobe si nemôžeme z našich dedín vytvárať spaľovne odpadov. A to nielen preto, že spaľovanie odpadov je v domácnostiach zakázané, ale preto, že splodiny z neriadeného spaľovania odpadov najviac poškodzujú naše zdravie. Spaľovanie odpadu v malých pieckach a kotloch v domácnostiach je mnohonásobne škodlivejšie, ako emisie z klasickej spaľovne odpadov. V prípade spaľovania nevhodných palív a odpadu v domácnostiach sa jedná o nekontrolované emisie koncentrované v dýchacej zóne a vo veľkom rozsahu. Riadne povolené spaľovne odpadov musia spĺňať prísne podmienky prevádzkovania, ktoré domácnosti nedokážu zabezpečiť. Voľakedy sa hovorilo: „jedna dedina, jedna rodina“. Dnes nás rozdeľujú ploty a niekde aj susedské sváry, avšak všetci dýchame rovnaký vzduch. Je potrebné pomáhať aj sociálne slabším so zabezpečením kvalitnejšieho paliva pre čistejšie ovzdušie v obci.

Ekonomické a ekologické rady pre vykurovaciu sezónu:

Spaľujme suché drevo. Má vyššiu výhrevnosť, šetrí peňaženku, pri jeho spaľovaní sa uvoľňuje do ovzdušia relatívne najmenej karcinogénnych látok.
Sušme drevo 2 roky. Skladujme ho tak, aby bola zabezpečená dobrá cirkulácia vzduchu, buď vonku pod prístreškom, alebo v dobre prevetrávanom priestore.
Nespaľujme odpad. Ani starý nábytok, ani iné impregnované a natierané materiály na báze dreva (OSB dosky, drevotriesky, preglejky, okenné drevené rámy, drevené železničné podvaly a podobne). Vzniknuté splodiny sú toxické a poškodzujú naše zdravie.
Prevádzkujme spaľovacie zariadenia v dobrom technickom stave. Dajme si ho skontrolovať odborníkom a dymovod a komín kominárom.
Nechajme si urobiť odborné preskúšanie komína podľa zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
Pravidelne čistime komín, ideálne raz za 4 mesiace.
Riaďme sa pokynmi výrobcu v návode vykurovacieho zariadenia.
Osvojme si správne techniky rozkurovania a prikladania paliva do ohniska, čím pozitívne ovplyvníme spaľovací proces a horenie.
Používajme správne techniky rozkurovania, nedusme oheň a zabezpečme dostatočný prísun vzduchu. Pri rozkurovaní v piecke, či krbe drevo uložme tak, že na hrubšie kusy dreva uložíme tenšie kúsky. Na takto uložené palivové drevo uložme triesky (ideálne z mäkkého dreva), medzi ne umiestnime vhodný podpaľač. Drevo tak postupne prehára zhora nadol, horí dlhšie, čistejšie. Komín sa rýchlejšie zohreje, aby lepšie odvádzal vzniknuté emisie.
Tuhé palivo nikdy nezapaľujme pomocou horľavých kvapalín. Hrozí vznietenie horľavých pár, vystavenie sa škodlivým splodinám, či vážne poranenie.
Vyhnime sa inštalácii vykurovacieho zariadenia bez odbornej pomoci ,či následnej odbornej kontroly zariadenia.
Neupravujme spotrebič bez odborníka. Výrazne sa tým zvyšuje riziko vzniku požiaru, úniku škodlivých znečisťujúcich látok do okolitého ovzdušia, výbuchu, alebo iného nešťastia.
Nevykonávajme práce, ktoré sú spojené s výparmi organických rozpúšťadielpri otvorenom ohnisku. Ide o lepenie, o prácu s náterovými hmotami a podobne. Nevystavujme sa zbytočne zvýšeným koncentráciám škodlivých znečisťujúcich látok v dýchacej zóne.
Ak nám to okolnosti aspoň trochu dovoliav období zhoršených rozptylových podmienok a v čase inverzií, obmedzme vykurovanie tuhým palivom.
Pri správnom horení vysušeného dreva ostáva ohnisko po rozkúrení bez zápachu, unikajúci dym z komína nie je takmer vôbec vidieť. Toto je dobrý a jednoduchý ukazovateľ správneho kúrenia.
Šetrime teplom, vetrajme krátko, ale intenzívne. Dva - až trikrát denne otvorme okná dokorán, nie dlhšie ako na desať minút.
Odvzdušnime si radiátory.
Nesušme na nich odevy, ani ich nezakrývajme záclonami alebo závesmi – teplo tak nemôže dobre prúdiť do miestnosti, čo výrazne zvyšuje spotrebu aj náklady.
Neprekurujme svoje obydlia, ani kúrenie úplne nevypínajme, keď odchádzame z domu. Oba prípady zaťažujú naše peňaženky.
Zvýšme účinnosť radiátorov pripevnením reflexnej fólie na stenu za radiátorom. Teplo nebude unikať do stien, ale sa bude odrážať do miestnosti.
Aj znížením teploty o 1 stupeň Celzia ušetríme náklady na kúrenie.
Kúrme tak, ako chceme, aby kúril aj náš sused – čiže bez dymu, správnymi postupmi, vhodným palivom v skontrolovanom vykurovacom zariadení, vyčistenom dymovode a komíne.

Za optimálnu teplotu v obytnej miestnosti sa považuje 20 - 22 °C, v spálni postačuje 16 - 18 °C. V kúpeľni je na dosiahnutie príjemnej pohody potrebných až 24 °C, kým v predsieni celkom stačí 15 °C.

Povinnosťou obcí podľa § 4 ods. 3 písm. h) a písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je utvárať a chrániť zdravé podmienky, zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chrániť životné prostredie, ako aj zabezpečovať verejný poriadok v obci. Bez aktívnej spolupráce samospráv a zlepšenej informovanosti občanov pri riešení tohto problému bude takmer nemožné zlepšiť kvalitu ovzdušia v našich obciach. V tejto súvislosti si Vás dovoľujeme požiadať o informovanie občanov Vašej obce obvykle verejne dostupným spôsobom o tejto výzve na úradných tabuliach, webových stránkach obcí a prípadne aj v obecnom/mestskom rozhlase.

Bližšie informácie o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike, správnych technikách vykurovania a ďalšie užitočné informácie nájdete na aj nižšie uvedených odkazoch: