hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Ministerstvo - Strategické dokumenty - Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky

( schválená uznesením vlády Slovenskej republiky zo 7. septembra 1993 číslo 619 a uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 1993 číslo 339)

ORIENTÁCIA A PRIORITY ŠTÁTNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY

V uznesení vlády Slovenskej republiky č. 718/1992 k informácii o priebehu a výsledkoch Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji bolo ministrovi životného prostredia uložené analyzovať výsledky konferencie a princípy prijatých dokumentov aplikovať v environmentálnej politike vlády Slovenskej republiky; ministrom a vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR využiť výsledky konferencie a zapracovať ich do environmentálnych programov nimi riadených rezortov. V intenciách dokumentov z konferencie, zameraných najmä na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, sa začala pripravovať STRATÉGIA ŠTÁTNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY. V súlade s nimi boli formulované Aktualizované úlohy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ku ktorým v uznesení č. 202/1993 Národná rada SR odporučila vláde Slovenskej republiky predložiť do 30. júna 1993 zásady environmentálnej politiky.

Návrh prvej slovenskej Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky schválila vláda SR 7. septembra 1993 uznesením č. 619 a Národná rada Slovenskej republiky všetkými hlasmi 18. novembra 1993 uznesením č. 339. Stratégia vychádza zo zhodnotenia súčasnej environmentálnej situácie v Slovenskej republike a vo svete, teda z učitých vnútorných a vonkajších podmienok, objektivizovaných v medzirezortnom pripomienkovom konaní, odborníkmi, miestnymi orgánmi štátnej správy, inštitúciami a združeniami občanov.

Pod VNÚTORNÝMI PODMIENKAMI išlo o celkový zhoršený stav životného prostredia SR a jeho nežiadúci vplyv, najmä na vek a zdravie ľudí, ako výsledku:

Pod VONKAJŠÍMI PODMIENKAMI sa chápal stav životného prostredia v Európe i v globálnom meradle, vývoj starostlivosti o životné prostredie v okolitých štátoch, na úrovni európskych i svetových integračných zoskupení, hlavne v rámci OSN a Európskej únie. Schválená Stratégia environmentálnej politiky SR sa preto opiera najmä o dokumenty Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992), osobitne Agendu 21. Ďalej vychádza z Environmentálneho akčného programu pre Strednú a Východnú Európu (Luzern 1993) a Stratégie trvale udržateľného života, vypracovanej IUCN. Rešpektuje a uplatňuje pritom záväzky vyplývajúce pre SR z medzinárodných dohovorov s environmentálnym zameraním, ako aj z dohôd širšieho zamerania, ku ktorým pristúpila. Ide napríklad o Listinu základných práv a slobôd (čl. 35), premietnutú aj do Ústavy SR, alebo Európsku dohodu o pridružení SR k Európskej únii (čl. 81). Stratégia štátnej environmentálnej politiky pritom nenahrádza Stratégiu trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike, ktorá by mala vzniknúť previazaním a zosúladením troch stratégií - hospodárskej, sociálnej a environmentálnej; teda troch zastrešujúcich a prierezových odvetví určujúcich úroveň a spôsob života v každom štáte.

Podľa Stratégie štátnej environmentálnej politiky rozvoj starostlivosti o životné prostredie v SR, ako neoddeliteľnej súčasti celkového rozvoja spoločnosti, jej ekonomických a sociálnych potrieb, závisí od:

Predchádzanie vzniku hlavných príčin, ako aj odstraňovanie týchto príčin a negatívnych dôsledkov poškodzovania životného prostredia sa predovšetkým viaže na:

Zhruba na základe takejto ORIENTÁCIE STRATÉGIE ŠTÁTNEJ ENVIRON- MENTÁLNEJ POLITIKY bolo formulovaných jej 70 krátkodobých cieľov do roku 1996, ďalej 59 strednodobých cieľov do rokov 2000 až 2010 a 33 všeobecných a parciálnych dlhodobých cieľov do roku 2030 i dlhšie.

Krátkodobé ciele sa zameriavajú na vytvorenie a zavedenie systémov a opatrení umožňujúcich realizáciu strednodobých cieľov a na eliminovanie rizík bezprostredne ohrozujúcich zdravie ľudí. Strednodobé ciele sa orientujú na spomalenie degradačných procesov a zastavenie nepriaznivých dopadov poškodeného životného prostredia na zdravie ľudí, odvrátenie činností, ktoré by zvýšili jeho zaťaženosť oproti súčasnému stavu. Dlhodobé ciele vedú k zásadným pozitívnym zmenám v celom životnom prostredí a k dosiahnutiu trvale udržateľného rozvoja.

Preferenciu dostávajú také aktivity, ktorými možno dosiahnuť najväčší a najrýchlejší efekt v zlepšení stavu životného prostredia a znížení jeho nepriaznivého dopadu na vek a zdravie obyvateľstva, ostatné organizmy, rozvoj a globálnu environmentálnu bezpečnosť. Podľa tohto kritéria a východiskovej situácie sa štátna environmentálna politika orientuje najmä na odstránenie príčin znečisťovania ovzdušia, vôd a pôdy. Kvalita týchto zložiek životného prostredia najvýraznejšie ovplyvňuje ostatné zložky životného prostredia a determinuje jeho stav s priamym alebo sekundárnym dopadom na všetky prejavy života. S tým priamo súvisí napríklad ovplyvňovanie úrovne používaných technológií v záujme minimalizovania ich negatívnych vplyvov na životné prostredie a produkcie odpadov, zachytávanie znečisťujúcich látok a využívanie odpadov už priamo vo výrobe a podobne.

Stratégiu určuje nasledovných 5 odvetvovo orientovaných priorít na celé obdobie jej platnosti:

  1. ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a globálna environmentálna bezpečnosť;
  2. zabezpečenie dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia ostatných vôd pod prípustnú mieru;
  3. ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a ostatných výrobkov;
  4. minimalizácia vzniku, využívanie a správne zneškodňovanie odpadov;
  5. zachovanie biologickej rôznorodosti, ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov a optimalizácia priestorovej štruktúry a využívania krajiny.

Uvedené priority sú porovnateľné s prioritami štátov, s ktorými má Slovenská republika najdlhšie hranice, teda s piatimi prioritami environmentálnej politiky v Maďarsku a s prioritami environmentálnej politiky v Poľsku, kde sa priority členia na dlhodobé až krátkodobé a stotožňujú so strategickými až krátkodobými cieľmi. Taktiež vo vyspelých krajinách určujú maximálne 5 až 7 priorít. Napríklad v Kanade, obdobne ako u nás, s orientáciou najmä na čistotu ovzdušia, vôd a krajiny a globálnu environmentálnu bezpečnosť.

 

ZÁSADY ŠTÁTNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY

Realizáciu Stratégie štátnej environmentálnej politiky súhrnne podmieňuje uplatňovanie a dodržiavanie týchto DESAŤ ZÁSAD ŠTÁTNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY, ktoré by mali tvoriť základ aj environmentálnej výchovy:

  1. preferovanie preventívnych opatrení nad nápravnými, prenesenie ťažiska z odstraňovania následkov poškodzovania životného prostredia na odstraňovanie jeho príčin, čo si vyžiada zmenu prístupov vo všetkých odvetviach i zaužívaného spôsobu života spoločnosti;
  2. uplatňovanie štátnej environmentálnej politiky vo všetkých odvetviach hospodárstva i v zainteresovanej terciálnej sfére a zavedenie starostlivosti o životné prostredie ako samozrejmej súčasti ich koncepcií, postupov a opatrení; štátna environmentálna politika má prierezový charakter a nemôže ostať úlohou jedného rezortu;
  3. chápanie riešenia environmentálnych problémov ako riešenia ekonomických problémov spoločnosti; stav životného prostredia je odrazom ekonomiky a opačne;
  4. uvedomenie, že zodpovednosť voči budúcim generáciám za životné prostredie nesie terajšia spoločnosť a neprenášanie zodpovednosti za nepriaznivý stav životného prostredia a jeho nežiadúce vplyvy len na predchádzajúce generácie; nie je len dedičstvom z dávnej alebo nedávnej minulosti, ale i prejavom súčasnosti;
  5. riešenie problémov životného prostredia komplexne pri systémovom odstraňovaní synergického pôsobenia vzniknutých i vznikajúcich znečis- ťujúcich látok a ostatných negatívnych faktorov; napriek potrebám parciálneho riešenia problémov životného prostredia uvedomenie si ich prepojenia a závislosti v priestore a v čase, ich miesta v mozaike vytvárajúcej celkový obraz životného prostredia Slovenskej republiky;
  6. uhrádzanie výdavkov spojených s odstraňovaním znečistenia alebo poškodenia životného prostredia jeho znečisťovateľom alebo poškodzovateľom;
  7. pri zásahoch do životného prostredia posudzovanie ich vplyvov a dopadov na zdravie ľudí, krajinu, zložky životného prostredia a ohrozenosť organizmov, zvažovanie neoceniteľnosti hodnôt prírodného a kultúrneho dedičstva a jeho nenahraditeľnosti, vyčerpateľnosti neobnoviteľných a racionálnejšieho využívania obnoviteľných prírodných zdrojov; momentálny zisk nesmie viesť k niekoľkonásobne vyšším výdavkom v blízkej budúcnosti alebo k nenávratným stratám;
  8. považovanie starostlivosti o životné prostredie za jednu zo základných podmienok zastavenia nepriaznivého trendu vývoja zdravotného stavu obyvateľstva; dôslednou prevenciou znižovanie nárokov na terapiu;
  9. zavedenie prístupu k lesom ako k hlavnému ekostabilizačnému faktoru v krajine a k pôde ako k zložke životného prostredia, podmieňujúcej biologickú rôznorodosť, výživu a existenciu života; presunutie ťažiska z ochrany výmery pôdneho fondu na ochranu kvality pôdy a lesa, pričom produkčnú funkciu pôdy a lesa chápať ako súčasť ich environmentálnej funkcie;
  10. uplatnenie úcty k životu, ku všetkým jeho formám a ku všetkým prírodným a kultúrnym hodnotám; ani vlastnícke právo neoprávňuje vlastníka na poškodzovanie a ničenie týchto hodnôt a na znečisťovanie životného prostredia nad mieru ustanovenú zákonmi, po stáročia nemalo a nemôže mať prioritu pred verejným právom - životné prostredie jednotlivca je súčasťou životného prostredia všetkých.


CIELE ŠTÁTNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY

Celkove 162 cieľov Stratégie štátnej environmentálnej politiky (viacerých odstupňovaných v príslušnej problematike) a na ne nadväzujúcich programov, projektov a opatrení environmentálnej politiky SR možno zhrnúť do 4 blokov:

  1. blok - environmentálna politika v ochrane ovzdušia, vôd a pred rizikovými faktormi, v jadrovej bezpečnosti a odpadovom hospodárstve (environmentálnej bezpečnosti),
  2. blok - environmentálna politika v ochrane prírody a krajiny, územnom rozvoji, ochrane a využívaní horninového prostredia, pôdy a lesa,
  3. blok - environmentálna politika v ekonomike,
  4. blok - environmentálna politika vo výchove, vzdelávaní, verejnej informovanosti, organizácii, riadení a koordinácii starostlivosti o životné prostredie.

Pre prehľadnosť, možnosť zvýšenej kontroly a lepšiu aplikáciu vo vzťahu k existujúcim štruktúram sa ciele v skompresovanej podobe začleňujú do 10 sektorov:

 

SEKTOR A - OCHRANA OVZDUŠIA A OZÓNOVEJ VRSTVY

  1. Zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie (SO2, NOx, CO, CxHy, tuhých emisií), prchavých organických zlúčenín (VOCs) perzistentných organických látok (POPs), ťažkých kovov, CO2 a ostatných emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt na stav v súlade s medzinárodnými dohovormi.
  2. Vylúčenie používania plnohalogénovaných uhľovodíkov a halónov, tetrachlórmetánu (CCI4), 1,1,1 - trichlóretánu a bromovaných neplnohaloge- novaných uhľovodíkov, znižovanie spotreby ostatných neplnohalogénovaných uhľovodíkov a metylbromidu, uplatnenie, dodržiavanie a kontrola výroby a používania látok narušujúcich ozónovú vrstvu.
  3. Vypracovanie a realizácia národných programov zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého a ostatných plynov vyvolávajúcich zvýšenie skleníkového efektu, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach narušujúcich ozónovú vrstvu, vrátane minimalizovania spaľovania uhlia a jeho racionálnejšieho zhodnotenia, ako aj používanie vozidiel s benzínovým motorom vybaveným trojcestným katalyzátorom.
  4. Zavedenie smogových varovných a regulačných systémov a jednotného havarijného systému, zabránenie vzniku smogových situácií.
  5. Dotvorenie uceleného systému právnych predpisov o ochrane ovzdušia a ozónovej vrstve, zosúladeného s právom EÚ, ktoré nepripustia nad prípustnú mieru činnosti ohrozujúce a poškodzujúce životné prostredie znečisťovaním ovzdušia, narúšaním ozónovej vrstvy a zmenami klímy.
  6. Širšie uplatnenie pohonných látok a druhov dopravy neznečisťujúcich životné prostredie (napr. plyn, elektrina, bezolovnatý benzín).
  7. Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR - ovzdušie.

 

SEKTOR B - OCHRANA A RACIONÁLNE VYUŽÍVANIE VÔD

  1. Zníženie množstva znečisťujúcich látok vo vypúšťaných vodách až na prípustnú, limitovanými hodnotami určenú mieru budovaním ČOV, vrátane malých ČOV, kanalizácií, zvýšenie vysokoefektívnych metód čistenia (biologické, chemické) pri preferovaní rozostavaných ČOV resp. tam, kde nie je možné odstrániť enormné znečistenie vôd pri ich vzniku (napr. komunálna sféra), zníženie rozdielu medzi množstvom odoberanej a vypúšťanej vyčistenej vody na minimum.
  2. Minimalizovanie až zákaz používania podzemných vôd na hospodárske účely tam, kde odbery podzemných vôd môžu byť nahradené odbermi povrchovej vody s výnimkou potravinárskeho a farmaceutického priemyslu, napájania hospodárskych zvierat a využívania geotermálnych vôd.
  3. Zavedenie opatrení (zalesňovaním a inými pozemkovými úpravami, zdržami, rybníkmi ...) na podporu zadržiavania vody a spomalenie odtoku najmä z povodí deficitných oblastí.
  4. Zvedenie opatrení a zníženie spotreby pitnej vody na úroveň priemeru štátov EÚ, najmä zavedením jej merania, minimalizovaním strát vody vo vodovodnej sieti a racionálnejším hospodárením u spotrebiteľov, sprísnenou kontrolou potenciálnych príčin havárií a ďalšími preventívnymi opatreniami zameranými na výrazné zníženie havárií.
  5. Zavedenie opatrení na zníženie znečistenosti vodných tokov v IV. - V. triede čistoty, vytvorenie podmienok a zavedenie systému na ich revitalizáciu, celkové zníženie znečistenia vodných tokov aj v II. - III. triede čistoty o jednu tretinu (okrem ČOV a kanalizácií).
  6. Realizácia environmentálneho programu v povodí Dunaja.
  7. Dotvorenie uceleného moderného systému právnych predpisov o ochrane a racionálnom využívaní vôd porovnateľného a harmonizovaného s právom štátov EÚ a ich zavedenie do praxe.
  8. Vyšpecifikovanie a eliminovanie príčin znižovania kvality podzemných vôd s vybudovaním indikačných systémov, efektívnejšie využívanie spolupôsobenia zdrojov podzemných a povrchových vôd.
  9. Zmenšenie množstva a druhov karcinogénnych, teratogénnych, mutagénnych a ďalších škodlivých látok vo vode (polychlórované bifenyly, dusičnany, dusitany, ťažké kovy, polyaromatické uhľovodíky), na vopred stanovenú prípustnú mieru.
  10. Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému SR - ČMS Voda.
  11. Uplatňovanie zvýšenej ochrany a racionálneho využívania vodných zdrojov oceňovaných aj podľa ich environmentálnej hodnoty a verejnoprospešnej funkcie.

 

SEKTOR C - ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO

  1. Zníženie produkovaného množstva nebezpečných odpadov a zneškodňovanie nevhodne skladovaných nebezpečných odpadov, vybudovanie systému kontajnerizácie a siete recyklačných stredísk nebezpečných odpadov.
  2. Zvýhodnením a zavedením separovaného zberu druhotných surovín, s predpokladom zníženia množstva komunálnych odpadov, minimalizovanie negatívneho vplyvu odpadov a zabezpečenie ich maximálneho zhodnotenia vo forme druhotných surovín.
  3. Zavedenie separovaného zberu problémových látok, vybudovanie dotrieďovacích zariadení odpadov slúžiacich na separáciu druhotných surovín, vytvorenie sústavy riadených skládok odpadov a spaľovní na zneškodňovanie nevyužiteľných odpadov.
  4. Zneškodňovanie komunálnych odpadov na skládkach, ktoré vyhovujú technickým podmienkam a neohrozujú životné prostredie.
  5. Zabránenie dovozu nebezpečných odpadov, uplatnenie právnych nástrojov, ktoré budú pôsobiť preventívne a nepripustia nad prípustnú mieru činnosti ohrozujúce a poškodzujúce odpadmi životné prostredie.
  6. Budovanie siete regionálnych zneškodňovacích zariadení pre odpady zo zdravotníctva a ich zneškodňovanie.
  7. Systematická sanácia a rekultivácia priestorov skládok odpadov ohrozujúcich životné prostredie a zníženie znečistenia životného prostredia na prí- pustnú mieru v regiónoch a postupne v celej SR.
  8. Vytipovanie geologicky vhodných miest na budovanie riadených skládok odpadov.
  9. Vypracovanie a realizovanie Programov odpadového hospodárstva na všetkých úrovniach a zhodnotenie ich účinnosti.
  10. Spracovávanie a využívanie biologických odpadov na organické hnojivá.
  11. Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia - ČMS odpady.

 

SEKTOR D - RIZIKOVÉ FAKTORY A JADROVÁ BEZPEČNOSŤ

 

  1. Vydanie zoznamu chemických látok, zavedenie manažmentu chemických látok a prípravkov a systému evidencie, kontroly regulácie a hodnotenia rizík na životné prostredie.
  2. Dotvorenie uceleného moderného systému právnych predpisov, ekonomických a etických bariér v ochrane pred rizikovými faktormi a o jadrovej bezpečnosti.
  3. Zníženie vplyvu hluku, zdraviu škodlivých žiarení, vibrácií, elektromagnetického poľa a tepelného znečistenia na ľudí na prípustnú mieru.
  4. Vytvorenie systému hodnotenia environmentálnych rizík, posudzovanie a označovanie environmentálnej vhodnosti technológii a produktov.
  5. Zmenšenie množstva a druhov karcinogénnych, teratogénnych, mutagénnych a ďalších škodlivých látok v životnom prostredí s osobitným zreteľom na ich odstránenie, resp. zníženie na vopred stanovenú prípustnú mieru v potravinovom reťazci a vode.
  6. Zvýšenie jadrovej a radiačnej bezpečnosti jadrových zariadení a pracovísk s rádioaktívnymi látkami.
  7. Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému ŽP SR - žiarenie a iné fyzikálne polia, záťaž obyvateľstva faktormi životného prostredia.

 

ORIENTÁCIA, ZÁSADY, PRIORITY A CIELE STRATÉGIE ŠTÁTNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY

  1. Na základe Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR dobudovanie sústavy národných parkov a chránených krajinných oblastí, zabezpečenie ochrany nadregionálnych biocentier, podľa zákonom stanovených stupňov ochrany, vytvorenie podmienok na obnovu zaniknutých a prerušených trás nadregionálnych biokoridorov; realizácia akčných plánov pre biosférické rezervácie, dotvorenie sústavy bilaterálnych a trilaterálnych chránených území, územného systému ekologickej stability nížin a kotlín, vrátane zabezpečenia II. a III. stupňa ochrany ekologicky významných celkov a oblastí.
  2. Revitalizácia narušeného prostredia, najmä odstránenie silnej až extrémnej narušenosti prostredia zdravotne závadných a ohrozených oblastí, zabránenie zvyšovania stupňa narušenosti iných oblasti.
  3. Vytvorenie a uplatnenie revitalizačných programov a projektov extrémne narušených území a pre zhodnotenie environmentálnej únosnosti.
  4. Zvýšenie kvality životného prostredia mestskej a vidieckej krajiny, realizácia kultúrno-spoločenských a environmentálnych hľadísk tvorby prostredia pri preferovaní zvýšenej pozornosti záchrane schátralých nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
  5. Dopracovanie a aktualizácia územnoplánovacej dokumentácie veľkých územných celkov, vychádzajúc z potrieb optimalizácie využívania krajiny a do- siahnutia územného systému ekologickej stability s prednostnou orientáciou na oblasti so silne až extrémne narušeným prostredím.
  6. Vypracovanie a uplatnenie Koncepcie územného rozvoja SR a pokračovanie v Programe obnovy dediny.
  7. Zastavenie procesu znižovania biologickej rôznorodosti, vypracovanie a realizácia záchranných programov vybraných ohrozených druhov fauny a flóry; vypracovanie Národnej stratégie ochrany biodiverzity, udržanie a zlepšenie stavu osobitne chránených území.
  8. Dotvorenie systému právnych predpisov o ochrane prírody a krajiny a územnom rozvoji v súlade s právom EÚ; vytvorenie etických, ekonomických a riadiacich bariér a systémov.
  9. Vypracovanie a realizácia programov starostlivosti o lokality zo SR zahrnuté do Svetového dedičstva, vypracovanie projektov pre lokality uvedené v Predbežnom zozname na zaradenie do Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva.
  10. Zníženie znečisťovania životného prostredia na prípustnú mieru v jednotlivých regiónoch a na území SR; realizácia programov ozeleňovania sídiel a výrobných objektov.
  11. Uplatňovanie zvýšenej ochrany a racionálneho využívania prírodných zdrojov oceňovaných podľa ich environmentálnej hodnoty a verejnoprospešnej funkcie; orientovanie vedy a techniky na riešenie environmentálnych problémov, najmä v orientácii na netradičné zdroje energie.
  12. Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému ÎP SR - biota, využitie územia, osídlenie.

 

SEKTOR F - OCHRANA A RACIONÁLNE VYUŽÍVANIE HORNINOVÉHO PROSTREDIA, PÔDY A LESA

  1. Zníženie výmery silne až veľmi silne ohrozených pôd (eróziou) pozemkovými úpravami, revitalizácia životného prostredia narušeného poľnohospo- dárskou a lesohospodárskou výrobou a vytvorenie optimálnej štruktúry pôdneho fondu a krajiny.
  2. Realizácia zásad štátnej lesníckej politiky a Stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva na Slovensku, dopracovanie lesných hospodárskych plánov schválených v rokoch 1992-1993 podľa nich; optimalizovanie ťažby dreva a hustoty lesnej dopravnej siete, využívanie jemnejších ťažbových postupov.
  3. Dotvorenie uceleného systému právnych predpisov o ochrane horninového prostredia, pôdy a lesa, racionálnom využívaní týchto zdrojov podľa ich environmentálnej a verejnoprospešnej funkcie.
  4. Vypracovanie a realizácia Koncepcie rudného a nerudného baníctva SR a vytvorenie systému ochrany horninového prostredia, racionálneho využívania anorganických prírodných zdrojov.
  5. Vyhodnotenie geotermálnych oblastí z hľadiska ekonomicky efektívneho využívania geotermálnej energie.
  6. Zosúladenie ekonomických a environmentálnych hľadísk poľnohospodárskej výroby, zníženie intenzity produkčného využívania poľnohospodárskych pôd v najnákladnejších výrobných podmienkach, dosiahnutie environmentálne priaznivejšej štruktúry poľnohospodárstva a celoplošného územného systému ekologickej stability.
  7. Vytváranie podmienok pre zastavenie procesu znižovania biodiverzity, zatrávnenie svahovitých a eróziou ohrozených orných pôd (150-180 tis.ha), zalesnenie náletom znehodnotených najmenej výnosných lúk a pasienkov (60-80 tis.ha), využívanie pasienkov (cca 300 tis.ha) v prirodzenej podobe len na extenzívne spásanie.
  8. Dekontaminácia najviac znehodnotených pôd; využívanie pôd poškodených imisiami (80-100 tis.ha) na nepotravinárske účely.
  9. Znižovanie znečistenia pôdy a lesa na prípustnú mieru, minimalizácia chemizácie, zavedenie biotechnológie a alternatívneho spôsobu hospodárenia na poľnohospodárskej pôde; zmenšenie množstva a druhov karcinogénnych a ďalších škodlivých látok, predovšetkým v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov minerálnych vôd stolových.
  10. Vytváranie podmienok pre zastavenie procesu zmenšovania biodiverzity, podpora aktivít zameraných na plnenie krajinotvorných funkcií poľno- hospodárstva a lesného hospodárstva.
  11. Vybudovanie podmienok pre zníženie spotreby elektrickej energie vo výrobe na úroveň štátov EÚ.
  12. Dobudovanie Komplexného monitorovacieho a informačného systému ÎP SR - pôda, les, cudzorodé látky v požívatinách, horninách, geologické faktory.

  

SEKTOR G - EKONOMIKA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 

  1. Vyšpecifikovanie ukazovateľov súboru využívaných a využiteľných ekonomických nástrojov pri riešení environmentálnych problémov SR, ich pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti.
  2. Vypracovanie koncepcie finančnej politiky v oblasti životného prostredia, splynutie sociálno-ekonomických a environmentálnych záujmov, uplatnenie filozofie trvalo udržateľného rozvoja.
  3. Zavedenie environmentálnych parametrov do daňovej sústavy a koefi- cientu environmentálnych vplyvov do systému národných účtov.
  4. Dotvorenie systému právnych predpisov, zosúladeného a porovnateľného s právom štátov EÚ.
  5. Riešenie environmentálnej zadĺženosti organizácií, najmä podnikov v útlme a likvidácii a jej kvantifikácia v rámci privatizácie.
  6. Dosiahnutie environmentálne priaznivejšej štruktúry hospodárstva, vytvorenie a zavedenie environmentálneho auditu podnikov a ďalších ekonomických bariér a systémov.
  7. Uplatnenie harmonizovaného systému tvorby a využívania prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky; uplatnenie návratnosti finančných prostriedkov (otočný fond), iniciovanie vytvárania obecných fondov ŽP a rezervných fondov životného prostredia podnikov.
  8. Zavedenie a uplatňovanie ochrany a racionálneho využívania prírodných zdrojov oceňovaných aj podľa ich environmentálnej hodnoty a verejno-prospešnej funkcie.
  9. Vypracovanie a zavedenie systému technickej organizácie cenotvorby a zvýhodnenia výrobcov environmentálnych výrobkov.
  10. Preferovanie projektov a investícií zameraných na úsporu a racionálne využitie energie a surovín, zníženie mernej spotreby elektrickej energie vo výrobe na úroveň priemeru štátov EÚ a rozšírenie výroby environmentálne prijateľnej formy energie.

 

SEKTOR H - ENVIRONMENTÁLNA INFORMATIKA A MONITORING 

  1. Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR; doplňovanie základne reprezentatívnych údajov porovnateľných so zahraničím, ročné vyhodnocovanie stavu životného prostredia.
  2. Vypracovanie a uplatnenie návrhu zákona NR SR o poskytovaní informácií o životnom prostredí; vytvorenie zásad mechanizmu informácií o stave a ochrane životného prostredia.

  

SEKTOR I - ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA, VZDELÁVANIE A PROPAGÁCIA 

Vytvorenie uceleného školského a mimoškolského systému environmentálnej výchovy a vzdelávania, environmentálnej propagácie, etických bariér a systémov.

 

SEKTOR J - ORGANIZÁCIA A RIADENIE STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 

  1. Zvýšenie kvality výkonu štátnej správy pre životné prostredie a kontrolného systému, osobitne Slovenskej inšpekcie životného prostredia s pôsobnosťou rozšírenou o ochranu prírody a krajiny.
  2. Zabezpečenie oficiálnej notifikácie medzinárodných dohovorov predstavujúcich záväzky medzinárodného environmentálneho práva; dôsledné zabezpečovanie záväzkov a pristúpenie k Dohovoru občianskej zodpovednosti za škody spôsobené činnosťou nebezpečnou pre životné prostredie.
  3. Dobudovanie právnych riadiacich bariér a systémov s environmentálnym až fyziotaktickým zameraním, porovnateľným s EÚ.
  4. Obsah a časové limity jednotlivých cieľov v rozpísanej forme (krátkodobých, strednodobých, dlhodobých) sa určili nadväzne na Agendu 21, medzinárodné dohovory, predpisy Európskej únie, odporúčania organizačných zložiek systému OSN, OECD a OBSE, ako aj na platné zákony v Slovenskej republike a právne predpisy vydané na ich vykonanie.
  5. Na realizáciu cieľov, ktoré zohľadňujú odvetvový i regionálny prístup, je v prvom rade v celej spoločnosti potrebné:
  6. formulovať a realizovať z pozície hospodárskych rezortov, regionálnych štruktúr, obcí a podnikov environmentálne prijateľné investičné, technické a iné zámery; stratégia environmentálnej politiky SR by sa mala premietnuť do environmentálnych koncepcií alebo environmentálnych akčných programov príslušných hospodárskych odvetví, regiónov, obcí i podnikov;
  7. vytvoriť lepšie spoločenské a organizačné podmienky a dostatočné podnikateľské i štátne finančné zdroje s využitím aj zahraničnej pomoci; zavádzať aj nízkonákladové možnosti ich dosiahnutia;
  8. podstatne zvýšiť environmentálne vedomie všetkých skupín obyvateľstva a ich angažovanosť za lepšie životné prostredie; zaviesť do praxe a verejného života také nástroje, ktoré by napomohli urýchleniu procesu transformácie, prepojene v ekonomickej, environmentálnej a sociálnej oblasti.