Zonácia národných parkov predstavuje príležitosti ekonomického rastu pre regióny
Zonácia národných parkov je absolútnou nevyhnutnosťou pre určenie jasných pravidiel v najvzácnejších oblastiach Slovenska. Dobre fungujúce národné parky sú dnes pilierom rozvoja regiónov v zahraničí aj na Slovensku. Generujú nové pracovné miesta, efektívnejšie chránia prírodné dedičstvo krajiny a predovšetkým, vyhlásením zonácie, končia dlhoročné spory o správu územia.
Ministerstvo životného prostredia považuje zonácie národných parkov za prioritu pri ochrane najvzácnejších lokalít Slovenska. Okrem environmentálneho hľadiska fungujúce národné parky ponúkajú príležitosti pre lokálnu ekonomiku, prinášajú nové pracovné miesta s pridanou hodnotou do regiónov a predstavujú základný pilier spolupráce medzi všetkými dotknutými aktérmi.
Postupným ukončením zonácií sa definujú jasné, predvídateľné a transparentné pravidlá pre ochranu, rozvoj či podnikateľské aktivity v území. Potenciálni investori vedia, kde môžu investovať. Hospodári majú jasnú predstavu, kde a ako môžu ťažiť. Ochranári a vedci majú presne stanovené, kde môžu nerušene sledovať prírodné procesy.
Pre obyvateľov, obce, mestá a celé regióny národných parkov je prínosom diverzifikácia a nárast pracovných príležitostí. Neraz ide o regióny, ktoré dlhodobo trpia odlivom mladých ľudí hľadajúcich prácu s pridanou hodnotou.
Výhody zonácie potvrdzujú príklady zo Slovenska. Pri národných parkoch, ktoré už prešli zonáciou (PIENAP, NP Slovenský raj a NP Muránska planina) skončili dlhoročné spory a naštartovala sa spolupráca subjektov pri rozvoji nielen národného parku, ale celého regiónu.
Ilustračným príkladom je NP Slovenský raj, ktorý sa stal súčasťou oblastnej organizácie cestovného ruchu a predstavuje atraktívnu turistickú destináciu aj pre zahraničných turistov. Vytvoril nové pracovné miesta v súvislosti so zavedením ekoturistických aktivít ako je splav Hornádu či ferrata Kyseľ.
Najaktuálnejší príklad pozitívnych prínosov zonácie je NP Muránska planina. Zonácia začala platiť v októbri 2022. Všetci vlastníci, správcovia, užívatelia, návštevníci a podnikatelia získali po takmer dvadsiatich rokoch právnu istotu a jasnú koncepciu ako sa bude národný park využívať. Rovnako sa vytratila nedávna polarizácia spoločnosti, ktorá vyhláseniu zonácie predchádzala.
Nepotvrdili sa ani medializované obavy z masívnych strát pracovných príležitostí v lesnom hospodárstve. Práve naopak, aktuálne sa nad rámec delimitovaných zamestnancov vytvorilo ďalších 20 pracovných miest s pridanou hodnotou. A mnoho pracovných miest v regióne môže vznikať nepriamo - napríklad v cestovnom ruchu.
O rozvojovom potenciáli fungujúcich národných parkov hovoria aj zahraničné skúsenosti. V roku 2020 realizovala Vysoká škola poľnohospodárska vo Viedni (Universität für Bodenkultur Wien) v NP Šumava štúdiu dopadov na región. Podľa výsledkov národný park len v roku 2019 priniesol do regiónu takmer 32 miliónov eur do odvetví ubytovania, stravovania, dopravy, maloobchodu a ďalších sektorov.
Ministerstvo životného prostredia je presvedčené, že národné parky môžu byť jedným z pilierov rozvoja regiónov. Na rozdiel od výrobného podniku nehrozí ani presťahovanie výroby do iného štátu alebo zatvorenie prevádzky. O národné parky sa môže Slovensko pripraviť len samo.