hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Zonácia Národného parku Veľká Fatra predstavuje príležitosť pre región

ilustračný obrázok

Vyše 40 percent národného parku bude tvoriť územie s prísnou ochranou

Správa Národného parku Veľká Fatra dnes predstavila verejnosti návrh zonácie národného parku, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podľa riaditeľa národného parku stanovenie jasných pravidiel v jednom z najvzácnejších území Slovenska ukončí dvadsaťročné obdobie sporov medzi výstavbou, lesníkmi a ochranármi. Rovnako pomôže aktívnejšie zasiahnuť voči negatívnym javom, ktoré komplikujú život chráneným druhom, návštevníkom aj miestnym obyvateľom. Do tretice, zonácia umožní okolitému regiónu postaviť svoj ekonomický rast na udržateľných a predvídateľných základoch.

„Národný park nie je fabrika, ktorá raz môže odísť alebo ukončiť výrobu. Národný park regiónu nikto nezoberie, môžeme sa o neho len pripraviť sami. Máme príklady zo Slovenska aj zo zahraničia, že dobre fungujúci park generuje nové pracovné príležitosti v oblasti gastra, ubytovania, maloobchodu a ďalších oblastiach,“ povedal Eduard Apfel, riaditeľ Správy Národného parku Veľká Fatra.

Národný park je prírodným unikátom aj z medzinárodného hľadiska. Tvorí nezvyčajnú kombináciu skalných a lesných biotopov, mokradí, slatín či pramenísk. Celkovo sa tu nachádza vyše 530 jaskýň a 220 druhov vtáctva. V parku sa nachádzajú vzácne javorové a jarabinové smrečiny pralesovitého charakteru, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, javorovo-bukové horské lesy či lipovo-javorové sutinové lesy.
„Národný park má všetky predpoklady, aby sa stal atraktívnou destináciou a pilierom rozvoja celého regiónu. Pre zachovanie a rozvoj lokality je nevyhnutné dokončiť zonáciu, vytvoriť z národného parku funkčný celok, ktorý konečne zosúladí často protichodné záujmy. Umožní štátnym ochranárom aj aktívnejšie zasahovať voči negatívnym javom, ktoré ohrozujú chránené druhy a komplikujú život aj miestnym ľuďom,“ pokračuje Eduard Apfel.

Pri návrhu zonácie boli rešpektované postoje neštátnych vlastníkov a obcí, preto aj pri najchránenejšej zóne rezort hľadal konštruktívnu dohodu. Hlavná váha ochrany územia v najvyššom stupni tak stojí na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Vďaka tomu bude územie s prísnou ochranou predstavovať viac ako 40 % územia, čím sa v porovnaní so súčasným stavom zdvojnásobí. Celková výmera národného parku bude po zonácii takmer 41 tisíc hektárov.

Necelá polovica územia národného parku je navrhnutá do zóny, v ktorej sa bude uplatňovať prírode blízky spôsob obhospodarovania v lesných ekosystémoch na nelesných pozemkoch, teda na lúkach a pasienkoch, sa bude preferovať bežné obhospodarovanie s uplatňovaním tradičných spôsobov hospodárenia.

Jasné a predvídateľné pravidlá fungovania národného parku prispejú k rozvoju regiónu a zároveň posunú ochranu a využívanie tohto vzácneho územia pre obyvateľov a návštevníkov na európsku úroveň. Mäkký turizmus, rekreácia a oddych majú byť založené predovšetkým na zážitku z vnímania prírody. Poznávanie prírody a krajiny ako súčasť programov pre návštevníkov a rekreácia sú hlavnou úlohou manažmentu takéhoto chráneného územia. Rozvoj mäkkého turizmu podporí aj budovanie a obnova turistických chodníkov či cyklotrás, stanovanie a bivakovanie bude povolené na vyhradených miestach, plánujeme zriadiť zóny voľného pohybu. S výkonom poľovníctva sa na území národného parku počíta aj naďalej. Zakázané však bude vnadenie a prikrmovanie raticovej zveri jadrovým a dužinatým krmivom. Rovnako tak zostáva zachovaný zber lesných plodov pre vlastnú potrebu.

Fungujúce národné parky môžu tvoriť kľúčový pilier pre udržateľný rozvoj celého regiónu. Príkladom môže byť Národný park Slovenský raj, ktorý stal sa súčasťou oblastnej organizácie cestovného ruchu a predstavuje atraktívnu turistickú destináciu aj pre zahraničných turistov. Rovnako tak aj Pieninský národný park, či Národný park Muránska planina, ktorý ukončil proces zonácie v roku 2022.
Zo zahraničia tvorí príklad pozitívnych dopadov Národný park Šumava. Podľa štúdie socioekonomických prínosov, park priniesol priame efekty pre región v hodnote takmer 32 miliónov eur za poskytovanie turistických produktov a služieb v odvetví ubytovania, stravovania, dopravy, maloobchodu a ďalších.