Tretina národných parkov na Slovensku už prešla zonáciou. Dnes generujú nové pracovné miesta
Chránené územia v lete zdvojnásobia tržby ubytovacích zariadení
Slovensko má dnes zazónovanú tretinu národných parkov. V národných parkoch, v ktorých zonácia prebehla, polarizácia verejnosti skončila. Obavy sa nepotvrdili a národné parky sa stali jedným z pilierov ekonomického rozvoja daného regiónu.
Zonácie sú absolútnou nevyhnutnosťou pre určenie jasných pravidiel v najvzácnejších oblastiach Slovenska. Dobre fungujúce národné parky sú dnes pilierom rozvoja regiónov v zahraničí aj na Slovensku. Generujú nové pracovné miesta, efektívnejšie chránia prírodné dedičstvo krajiny a predovšetkým vyhlásením zonácie končia dlhoročné spory o správu územia.
Zonáciou už prešiel NP Muránska planina, NP Slovenský raj, dávnejšie tiež Pieninský národný park. Zazónované národné parky priniesli všetkým aktérom jasné a predvídateľné pravidlá, naštartovala sa tiež spolupráca miestnych aktérov. Fungujúce národné parky sa stávajú významnou súčasťou regionálneho rozvoja.
Najaktuálnejší príklad pozitívnych prínosov zonácie je NP Muránska planina. Zonácia začala platiť v októbri 2022. Všetci vlastníci, správcovia, užívatelia, návštevníci a podnikatelia získali po takmer 20-tich rokoch právnu istotu a jasnú koncepciu ako sa bude národný park využívať. Nepotvrdili sa ani medializované obavy z masívnych strát pracovných príležitostí v lesnom hospodárstve. V NP Slovenský raj zase vznikajú nové pracovné pozície aj vďaka ekoturistickým aktivitám, ako splav Hornádu či ferrata Kyseľ. Národné parky vytvárajú nové pracovné miesta s pridanou hodnotou a pomáhajú vytvárať nové pozície aj nepriamo.
Aj podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky sú chránené územia oblasťami s vysokým ekonomickým potenciálom. Na územiach, kde je o stupeň vyššia ochrana, sú tržby ubytovacích zariadení v letnom období v priemere takmer dvojnásobne vyššie. Vyšší priemerný stupeň ochrany má pozitívny vplyv aj na tržby ubytovacích zariadení v okolitých územiach.
Štatisticky významný pozitívny efekt chránených území na tržby ubytovacích zariadení sa potvrdil aj pre zimné mesiace. Chránené územia prinášajú významné benefity jedincom i podnikom a to aj finančného charakteru. Bolo by preto vhodné, aby sa spolupodieľali na financovaní ochrany prírody.
O rozvojovom potenciáli fungujúcich národných parkov hovoria aj zahraničné skúsenosti. V roku 2020 realizovala Vysoká škola poľnohospodárska vo Viedni (Universität für Bodenkultur Wien) v NP Šumava štúdiu dopadov na región. Podľa výsledkov národný park len v roku 2019 priniesol do regiónu takmer 32 miliónov eur do odvetví ubytovania, stravovania, dopravy, maloobchodu a ďalších sektorov.
Fakty o zonácii národných parkov
Koniec pasenia a kosenia?
Kosenie a pasenie sú potrebné napríklad pre zachovanie lúčnych spoločenstiev. Národné parky vo vzťahu k ochrane prírody uvedené aktivity vítajú a organizujú.
Koniec voľného pohybu v prírode?
Národné parky sú orientované práve na návštevníkov s ohľadom na ochranu najvzácnejších lokalít.
Výpadok podielových daní?
Niektoré obce môžu zaznamenať výpadok podielových daní. Práve pre nich rezort v spolupráci s Environmentálnym fondom pripravil kompenzačnú výzvu.
Koniec života na vidieku, aký sme poznali?
Rešpekt k prírode bol po stáročia súčasťou života na vidieku. Národné parky dnes ponúkajú nové pracovné príležitosti, čím pomáhajú regiónom zastaviť vyľudňovanie.
Koniec poľovníctva?
Regulácia stavu poľovnej zveri je možná aj s ohľadom na ochranu prírody. Pomáha predchádzať neprimeranému poškodzovaniu mladých lesných porastov.
Koniec rybárstva?
Rybolov je možný vo vzťahu k ochrane prírody podľa pravidiel jednotlivých národných parkov.
Koniec hubárčenia?
Vlastníci a užívatelia nie sú obmedzovaní pri zbere lesných plodov. Verejnosť, tak ako doteraz, môže zbierať huby na vyhradených miestach a pre vlastnú spotrebu.
Koniec práci v lese?
Národné parky prevzali 200 zamestnancov zo štátnych lesohospodárskych podnikov pre prírode blízke hospodárenie.
Koniec palivového dreva?
Len od 1.5. do 1.8. 2023 národné parky predali viac ako 3000 m³ palivového dreva získaného tradičným, prírode blízkym spôsobom.
Koniec rozšírenia územného plánu?
V prísne chránených lokalitách nikdy nebola žiaduca výstavba práve pre zachovanie prírodného dedičstva.
Zdroj fotografie: Filip Kulišev