Slovensko má štvrtý zazónovaný národný park

13.09.2023

Najprísnejší stupeň ochrany bude platiť na štvrtine územia národného parku, väčšina územia bude chránená tretím stupňom ochrany
Slovenský kras sa po Pieninách, Slovenskom raji a Muránskej planine stane štvrtým národným parkom s vyhlásenou zonáciou. Návrh z dielne Ministerstva životného prostredia SR na dnešnom rokovaní odobrila vláda. Nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2024.

„Slovenský kras bol vôbec prvým územím, ktoré bolo na Slovensku zaradené do siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra. Lokalita zároveň predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe a svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska,“ vyhlásil Milan Chrenko minister životného prostredia.
Väčšina územia – 72,4 % rozlohy národného parku, bude chránená tretím stupňom ochrany. Najprísnejší, piaty stupeň ochrany bude platiť v jadrovej zóne národného parku veľkej približne 8 500 hektárov, čo predstavuje štvrtinu územia.

Okrem tretieho a piateho stupňa ochrany bude na území národného parku platiť aj druhý a štvrtý stupeň. Druhý stupeň ochrany bol navrhnutý pre územie veľké 36 hektárov, štvrtý stupeň ochrany na ploche približne 1 187 hektárov.

Veľká časť územia Národného parku Slovenský kras a jeho ochranného pásma sú súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Celkovo sa v ňom nachádza 17 území európskeho významu aj Chránené vtáčie územie Slovenský kras.

Podľa ministerstva životného prostredia však zonácie nie sú významné len z hľadiska ochrany prírody. Zazónované národné parky hrajú významnú úlohu pri rozvoji lokálnych ekonomík. Prinášajú priame i nepriame pracovné príležitosti, rozvíjajú mäkký turistický ruch a vytvárajú priestor pre spoluprácu všetkých dotknutých aktérov v regióne.

„O význame chránených území pre rozvoj cestovného ruchu hovoria takmer všetky regionálne stratégie. Len pre ilustráciu, podľa Koncepcie rozvoja prírodného cestovného ruchu v Banskobystrickom kraji, bolo v 65 obciach kraja, ktoré ležia vo veľkoplošných chránených územiach, zrealizovaných v roku 2019 spolu 623-tisíc prenocovaní. To predstavuje približne tretinu všetkých prenocovaní v Banskobystrickom kraji,“ uzavrel Chrenko.

Zdroj: Martin Baniari