Na Slovensku bude sídliť prestížny úrad na ochranu unikátnych lokalít

28.09.2023

Slovensko prevezme pozíciu lídra v riadení lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“, ktorá je aktuálne najväčšou sériovou lokalitou, zapísanou na zozname svetového prírodného dedičstva s 94 komponentmi v 18 krajinách Európy. Zriadenie Stáleho sekretariátu lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO, prvého svojho druhu, spečatili podpisom medzinárodnej dohody zástupcovia Slovenska a Rakúska. Úrad začne fungovať od 1. januára 2024.

Podľa slov Kataríny Butkovskej, štátnej tajomníčky ministerstva životného prostredia, podstatou slovenských národných parkov a všetkých chránených území je ochrana toho najvzácnejšieho čo na Slovensku máme. Bohatej, jedinečnej a nenahraditeľnej prírody. „Všetky naše kroky smerujú k tomu, aby sme tieto vzácne lokality odovzdali nasledujúcim generáciám v lepšom stave, v akom sme ich zdedili my. Teší ma, že dohliadať na to má práve nový úrad,“ zdôraznila Katarína Butkovská.

Úlohou úradu bude predovšetkým poskytovať odbornú pomoc, vytvoriť potrebné podmienky a základňu pre medzinárodnú spoluprácu so zmluvnými krajinami, ďalšími štátnymi inštitúciami, akademickou obcou, ale aj mimovládnymi organizáciami pri ochrane lesov zaradených do lokality svetového prírodného dedičstva.

V júni 2007 boli Karpatské bukové pralesy zapísané na Zoznam svetového dedičstva ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. V roku 2011 sa lokalita rozšírila o komponenty v Nemecku a v roku 2017 na 41. zasadnutí Výboru svetového dedičstva v Krakove a následne v roku 2021 o 63 nových komponentov a ďalších 9 krajín Európy. Lokalita sa tak celkovo rozrástla na súčasných 94 komponentov v 18 štátoch Európy, čim sa stala najväčšou sériovou lokalitou na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Päť komponentov tejto lokality je na severovýchode Slovenska: Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy, Vihorlat a Udava. Z toho prvé tri lokality pralesov sa nachádzajú na území Národného parku Poloniny. Všetkých 5 komponentov pokrýva takmer 4-tisíc hektárov najprísnejšie chránených vzácnych bukových pralesov s nárazníkovou zónou veľkosti ďalších takmer 15-tisíc hektárov. Jasné vymedzenie hraníc slovenských komponentov legislatívne presadilo ministerstvo v októbri 2019. O necelé dva roky neskôr, v júli 2021, úpravu hraníc potvrdil aj Výbor svetového dedičstva UNESCO, ako jednu z najlepšie pripravených nominácií.

Ďalším nevyhnutným krokom, ktorý súvisí s ochranou mimoriadnej lokality svetového významu aj na území Národného parku Poloniny, je prijať zonáciu Národného parku Poloniny. Práve zonácia nastaví jasné a predvídateľné pravidlá rozvoja tohto výnimočného chráneného územia a zároveň naštartuje ekonomický rozvoj regiónu.