Zonáciu už získala nadpolovičná väčšina národných parkov Slovenska

04.10.2023

Veľká Fatra sa po Slovenskom krase, Muránskej planine, Slovenskom raji a Pieninách stane piatym národným parkom s vyhlásenou zonáciou. Návrh z dielne Ministerstva životného prostredia SR na dnešnom rokovaní odobrila vláda. Nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2024. Vyše štyridsať percent národného parku bude tvoriť územie s najprísnejšou ochranou. Na necelej polovici územia sa počíta s aktívnym lesníckym a poľnohospodárskym využívaním, vrátane spásania lúk a pasienkov, uplatňovať sa tu bude prírode blízky spôsob obhospodarovania.

„Stanovanie jasných pravidiel v našom treťom najväčšom a zároveň najmladšom národnom parku ukončí dvadsaťročné obdobie sporov medzi výstavbou, lesníkmi a ochranármi. No predovšetkým, zonácia umožní okolitému regiónu postaviť svoj ekonomický rast na udržateľných základoch,“ zdôraznil minister Milan Chrenko.

Národný park Veľká Fatra je prírodným unikátom, a to aj z medzinárodného hľadiska. Tvorí nezvyčajnú kombináciu skalných a lesných biotopov, mokradí, slatín či pramenísk. Celkovo sa tu nachádza vyše 500 jaskýň, 180 chránených rastlín a 220 druhov vtáctva. V parku sa nachádzajú vzácne javorové a jarabinové smrečiny pralesovitého charakteru, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, javorovo-bukové horské lesy či lipovo-javorové sutinové lesy.

Hlavná váha ochrany územia v najvyššom stupni stojí na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Vďaka tomu bude územie s najprísnejšou ochranou predstavovať viac ako 40 % územia. Vďaka tomu sa najprísnejšie chránená časť národného parku zdvojnásobí. Z pôvodných takmer 8-tisíc hektárov sa rozšíri na vyše 16-tisíc hektárov. Celková výmera národného parku bude po zonácii takmer 41-tisíc hektárov.
Necelá polovica územia národného parku je navrhnutá do zóny, v ktorej sa bude uplatňovať prírode blízky spôsob obhospodarovania v lesných ekosystémoch na nelesných pozemkoch, teda na lúkach a pasienkoch, sa bude preferovať bežné obhospodarovanie s uplatňovaním tradičných spôsobov obhospodarovania. Na území národného parku sa počíta tiež s výkonom poľovníctva. Zakázané však bude vnadenie a prikrmovanie raticovej zveri jadrovým a dužinatým krmivom. Rovnako tak zostáva zachovaný zber lesných plodov pre vlastnú potrebu.

Jasné a predvídateľné pravidlá fungovania národného parku prispejú k rozvoju regiónu a zároveň posunú ochranu a využívanie tohto vzácneho územia pre obyvateľov a návštevníkov na európsku úroveň. O význame chránených území pre rozvoj cestovného ruchu hovoria nielen zahraničné štúdie, ale takmer všetky regionálne stratégie.

Národný park zasahuje do územia Banskobystrického a Žilinského kraja. Podľa Koncepcie rozvoja prírodného cestovného ruchu v Banskobystrickom kraji bolo v 65 obciach kraja, ktoré ležia na veľkoplošných chránených územiach, zrealizovaných 623-tisíc prenocovaní v roku 2019. To predstavovalo približne tretinu všetkých prenocovaní v kraji. Pri návšteve územia Žilinského kraja tiež prevládajú motívy pobytu v prírode, na horách či pri vode. Augustové výsledky dotazníkového prieskumu Správy NP Veľká Fatra ukazujú, že turisti pri návšteve národného parku minú za jeden deň 28 eur. Zväčša ich vynaložia na občerstvenie a ubytovanie. Pri týždennej návštevnosti 6 677 ľudí to predstavuje príjem pre región 187-tisíc eur za týždeň.

Mäkký turizmus, rekreácia a oddych majú byť založené predovšetkým na zážitku z vnímania prírody. Poznávanie prírody a krajiny ako súčasť programov pre návštevníkov a rekreácia sú hlavnou úlohou manažmentu takéhoto chráneného územia.

„Dobre fungujúci národný park nie je obmedzením. Práve naopak, otvára nové možnosti a nové príležitosti pre lokálne ekonomiky. Rozvíjajúci sa segment udržateľného cestovného ruchu je obrovskou príležitosťou osobitne pre Veľkú Fatru,“ uzavrel šéf envirorezortu. Práve udržateľný cestovný ruch je schopný vytvárať nové pracovné miesta s pridanou hodnotou aj v malých obciach. Zároveň vytvára predpoklady na naštartovanie budovania a obnovy turistických chodníkov či cyklotrás.

Zdroj fotografie: TK Pravenec