Jedno euro investované do protipovodňovej ochrany predíde škodám za 5 eur

13.10.2023

Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR zastabilizovalo na tento rok hospodárenie Slovenského vodohospodárskeho podniku. Na preklenutie súčasnej situácie v podniku vláda uvoľnila takmer 25 miliónov eur. Envirorezort zároveň predstavil aj prvý analytický podklad potrebný na zaistenie dlhodobo udržateľného financovania podniku.

„Slovenský vodohospodársky podnik hrá zásadnú úlohu pri protipovodňovej ochrane krajiny. S postupujúcou zmenou klímy je zabezpečenie financovania ochrany zdravia a majetku proti povodniam existenčnou otázkou,“ povedal Milan Chrenko, minister životného prostredia. Pričom poukázal na nedávne povodne v Slovinsku, ktoré si vyžiadali aj ľudské obete a zároveň spôsobili krajine významné ekonomické škody.

Na nedostatočné financovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku upozornil Najvyšší kontrolný úrad už v roku 2020. Napriek tomu sa situácia nezlepšila. Pre porovnanie, kým do roku 2020 dostával podnik v priemere polovicu požadovanej sumy, v posledných dvoch rokoch to bolo len 5 % z nároku. Problémy vyvrcholili v prvých mesiacoch 2023, kedy si financovanie štátny podnik zaistil prostredníctvom komerčného úveru.

„Preto sme sa prakticky od prvého dňa v úrade intenzívne zaoberali nedostatkom finančných prostriedkov v Slovenskom vodohospodárskom podniku. Osobne by som chcel poďakovať ministerstvu financií, ktoré uvoľnilo prostriedky na preklenutie súčasnej situácie. Pre nikoho však nie je žiaduce, aby sa aktuálny stav zopakoval. Preto naši analytici odštartovali práce na analýze, ktorá otvorí diskusiu o zaistení trvalo udržateľného a férového financovania podniku,“ pokračuje Milan Chrenko.

Inštitút environmentálnej politiky v máji tohto roka začal práce na prvotnej analýze možností dlhodobej stabilizácie hospodárenia podniku. V dnes zverejnenej analýze zadefinoval niekoľko odporúčaní na zaistenie stabilného hospodárenia.

„V súčasnosti platí, že jedno euro investované do protipovodňovej ochrany ušetrí päť eur na potenciálnych škodách. Pritom ani v jednom, ani druhom prípade nehovoríme o malých sumách. Na Slovensku medzi rokmi 2016 až 2022 dosiahli celkové náklady a škody spôsobené povodňami sumu takmer 100 miliónov eur,“ podotkla Kristína Mojzesová, analytička Inštitútu environmentálnej politiky.

Podľa analytikov je možnosť zvýšenia vlastných príjmov podniku. Vodohospodári tak môžu získať jednotky až desiatky miliónov eur ročne. Jedným z riešení je zvážiť presmerovanie poplatkov za čerpanie podzemnej vody a za odpadové vody z Environmentálneho fondu, čím by vodohospodári mohli získať odhadom 14 miliónov eur. Zvýšenie cien za hydroenergetický potenciál vody, ktorý platia vodné elektrárne, by do hospodárenia Slovenského vodohospodárskeho podniku prinieslo ďalších 4,3 milióna.

Súbežne by mal podnik prejsť významnou reformou s cieľom zlepšiť jeho hospodárenie a procesy. Vhodným riešením by bola cestovná mapa priebežných opatrení, po splnení ktorých by sa uvoľňovali prostriedky pre podnik.

„Uvažovať nad zvyšovaním príjmovej stránky musí byť nevyhnutne sprevádzané zefektívňovaním stránky výdavkovej. Pre podnik je nevyhnutný hĺbkový audit, ktorý určí smerovanie v oblasti ľudských zdrojov, procesov, výdavkov, či majetku. Bez väčších zmien vo fungovaní podniku a jeho financovaní sa bude situácia s potrebou dofinancovania každoročne opakovať,“ dodala Kristína Mojzesová.