Taraba sa dohodol so samosprávami na pravidlách úpravy odpadov pred skládkovaním
Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba sa po sérii rokovaní s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska dohodol na posunutí povinnosti mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred skládkovaním na rok 2025. Zároveň prisľúbil zrýchliť procesy pri environmentálnom hodnotení spracovateľských kapacít.
Dôvodom posunutia mechanicko-biologickej úpravy odpadov sú najmä nedostatočné kapacity zariadení na úpravu odpadov. Rovnako však aj prísne ustanovené pravidlá parametrov biologickej stability, na ktorých základe musí prejsť odpad mechanicko-biologickou úpravou.
„Budajove vedenie ministerstva nám nechalo vo veľa oblastiach totálny chaos. Jedným z problémov je aj mechanicko-biologická úprava komunálneho odpadu, ktorému zavedeniu bol daný nerealistický dátum spustenia. Dosiahli sme dohodu so samosprávami a prevádzkovateľmi ako tento projekt zrealizovať tak, aby nespôsobil chaos s odpadmi, nerozvrátil ceny a nespôsobil bankrot obciam. Odklad na 1. január 2025 vytvorí aj priestor pre nové nastavenie odpadovej politiky,“ zdôraznil Tomáš Taraba, podpredseda vlády a minister životného prostredia.
Nový prístup k riešeniu problémov samospráv vyzdvihol aj Richard Rybníček, prezident Únie miest Slovenska. „Toto je obrovský posun v rokovaniach. Vicepremiér a minister Taraba sa ukazuje ako človek, ktorý je nielen politikom, ale aj manažérom. Rovnako tak aj človekom, ktorý veľmi rýchlo dokáže vyhodnotiť situáciu. My nepotrebujeme siahodlhé akademické debaty ako to robili predošlé vlády. Potrebujeme riešiť skutočné problémy obyvateľov, a to sa teraz udialo, za čo som vďačný,“ podčiarkol Richard Rybníček.
Samosprávy budú môcť naďalej uložiť zmesový komunálny odpad na skládku odpadov, ale iba v tom prípade, ak je v danej obci zavedený a vykonávaný triedený zber zákonom ustanovených zložiek komunálneho odpadu, teda papiera, plastov, skla, kovov a biologicky rozložiteľných odpadov. Meniť sa nateraz nebudú ani sadzby za uloženie odpadov na skládky odpadov.
Envirorezort zároveň pripraví legislatívnu zmenu, ktorá potenciálnym investorom uľahčí realizáciu zariadení na úpravu odpadov pred skládkovaním. Parameter biologickej stability GS21, teda test na stanovenie potenciálu tvorby bioplynu počas inkubačného procesu, už nebude v roku 2024 povinný, ale dobrovoľný. Tento test zjednodušene hovorí o tom, koľko metánu ešte odpad vyprodukuje, keď sa uloží na skládku. Navyše, parameter GS21 celý systém úpravy odpadov predražuje, využíva ho iba pár štátov EÚ. „Dobrovoľnosť testovania v praxi znamená, že na to, aby na skládku mohla byť uložená frakcia už upraveného zmesového komunálneho odpadu, bude postačovať splnenie len jedného parametra biologickej stability. Pre investorov to znamená násobne nižšiu finančnú záťaž,“ vysvetlil Taraba.
S predstavenými riešeniami súhlasí aj Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska. „Slovensko potrebuje reálny a udržateľný model mechanicko-biologickej úpravy odpadov, ktorý nezruinuje rozpočty samospráv, ale naopak, naštartuje a podporí cirkulárnu obehovú ekonomiku a obmedzí skládkovanie. Potrebujeme čas pripraviť sa kapacitne ako i finančne na nový model spracovania odpadov. Máme na to ešte rok, ktorý musíme všetci využiť, aby negatívne dopady na občanov miestnych samospráv boli čo najmenšie.Potrebujeme model, ktorý zo Slovenska nebude robiť veľmoc v počte smetísk. Naším cieľom je zanechať pre budúce generácie šancu na zdravý život. Chcem sa týmto poďakovať pánovi vicepremiérovi za konštruktívne a vecné rokovania,“ uzavrel Božik.
Ministerstvo životného prostredia bude aj naďalej rokovať so samosprávami pri optimalizovaní legislatívy a nastavení podmienok efektívnejšieho triedeného zberu odpadov.