Stručný odpočet MŽP SR pod vedením ministra Jána Budaja

15.05.2023

Vymenovaním úradníckej vlády sa končí pôsobenie ministra Jána Budaja v rezorte životného prostredia. Počas posledných troch rokov sa Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) zmenilo z často prehliadaného ministerstva v minulosti na jednu z najaktívnejších inštitúcií v štáte. Mnohé z reforiem budú platné a prospešné až počas funkčného obdobia budúcich vlád.

1. Reforma národných parkov
Po vyše ročnom politickom zápase sa začala v apríli 2022 transformácia národných parkov, ktorá prináša ich právnu subjektivity a jednotnú správu štátnych pozemkov v národných parkoch. Rozloha deviatich národných parkov predstavuje vyše 317 tisíc hektárov, ktoré majú hodnotu pre celú spoločnosť najmä teraz v čase meniacej sa klímy.
Národné parky so zdravým a odolným lesom zabezpečia ekosystémové služby, predovšetkým zdroje pitnej vody. Na štartovacej čiare je aj rozvoj cestovného ruchu so zameraním sa na mäkké formy turizmu. Práve v tejto oblasti rastie dopyt a príjmy vo fungujúcich národných parkoch niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z hospodárskych aktivít, ako napríklad predaja dreva.

2. Spustenie zálohovania PET fliaš a plechoviek
Slovensko je prvou krajinou v strednej Európe, ktorá zaviedla zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Zálohovanie sa v našej krajine prijalo pozitívne, o čom svedčí aj fakt, že návratnosť prekročila očakávania. V roku 2022 sa vyzbieralo viac ako 820 miliónov zálohovaných obalov, pričom na trh sa uviedlo približne 1,1 miliardy zálohovaných obalov. Cieľ, tzn.90% zber, sa dosiahne v dobe maximálne dvoch rokov.

3. Obnova rodinných domov
Obnova rodinných domov je unikátny projekt, ktorý MŽP SR presadilo do Plánu obnovy a odolnosti SR. Jeho cieľom je do roku 2026 podporiť finančným príspevkom desaťtisíce starších domov pri ich obnove. Zníženie energetickej náročnosti domov pozitívne ovplyvní hospodárenie domácností a zníženie emisií CO2 prispeje k zlepšeniu kvality životného prostredia a zdravia obyvateľov Slovenska. Celkovo sa ľuďom odovzdá viac ako 500 miliónov eur.

4. Zákon o ochrane ovzdušia
Vo februári 2023 bol prijatý zákon o ochrane ovzdušia, ktorého cieľom je znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia, regulácia zápachu či znižovanie emisií priamo pri zdroji. Zákon umocňuje právomoci štátu, okresných úradov aj samospráv, zavádza reguláciu spaľovania druhotných tuhých palív aj posilňuje možnosti vykonania dôslednej kontroly znečisťovania ovzdušia a ukladanie sankcií zo strany štátu.
5. Zabránenie dovozu rádioaktívneho odpadu určeného na spaľovanie
Od 1. januára 2022 nie je možný na územie Slovenska dovoz a spracovávanie cudzích rádioaktívnych odpadov. Cieľom iniciatívy bolo prispieť k zníženiu zaťaženia životného prostredia, zníženiu rizika závažného poškodenia životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva.

6. Ochrana karpatskej divočiny
Na Deň Zeme 22. apríla 2021 minister životného prostredia Ján Budaj podpísal vyhlášku, vďaka ktorej sa od 1. júna 2021 zaviedla celoročná ochrana vlka dravého. Zastavil trofejný odstrel medveďov a vytvoril Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý rieši spolu s ďalšími opatreniami (zabezpečenie odpadu, výchova obyvateľov) spolužitie dravých zvierat a obyvateľov v podhorských obciach. Pripravené sú pravidlá pre rokovanie farmárov (ochranný odstrel šeliem).
7. Triedenie kuchynského bioodpadu
Od 1.1.2023 sa zaviedla povinnosť pre mestá a obce triediť kuchynský biologický rozložiteľný odpad. Cieľom je zníženie skládkovania, zvýšenie triedenia a recyklovania odpadu.

8. Zhodnotenie stavebného odpadu
Zastavenie skládkovania stavebného odpadu pomôže stavebníkom využívať odpad, pomôže životnému prostrediu, zvýši mieru recyklácie a ušetrí peniaze stavebníkov. Slovensko patrilo dlhé roky v recyklácii stavebných odpadov k najhorším v rámci EÚ. To sa skončilo.

9. Otvorenosť voči verejnosti
Na novozriadenej Zelenej linke môžu občania získavať informácie a rady o životnom prostredí a nahlasovať svoje podnety či podozrenia zo spáchania environmentálnej kriminality. Zelená linka pritom spolupracuje na riešení podnetov aj s inými štátnymi orgánmi, ako sú SIŽP, Štátna ochrana prírody, polícia, okresné úrady, mestá a obce či iné orgány štátnej správy.

10. Pristúpenie Slovenska k emisiám skleníkových plynov
Balík má zabezpečiť zníženie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050. MŽP SR zároveň koncom januára 2021 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania historicky prvý klimatický zákon, ktorý definuje ciele, ale aj zodpovednosť štátnej a verejnej správy za ich plnenie a zároveň zavádza inštitút klimatickej žaloby pre občanov.

11. Sfunkčnenie činnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP)
Výrazne sa zvýšil počet a suma uložených pokút (v roku 2019 to bolo 1,8 milióna eur, v roku 2022 to bolo 3,6 milióna eur.
V spolupráci s MŽP SR bol vypracovaný koncepčný materiál Koncepcia boja proti environmentálnej protiprávnej činnosti.

12. Zverejňovanie informácií o environmentálnych hrozbách
Zaviedli sa zverejňovania záverečných správ, financovaných z verejných zdrojov, a zároveň aj záverečných správ z prieskumov, financovaných podnikateľmi, pokiaľ obsahujú poznatky o  zhoršenej kvalite životného prostredia. Predtým právna úprava umožnila 10 rokov utajovať záverečnú správu z geologického prieskumu a to aj v prípade, keď prieskum odhalil poznatky o zhoršenej kvalite životného prostredia.

13. Nové chránené územia a prírodné rezervácie
Ministerstvo v roku 2020 vyhlásilo 12 nových chránených areálov európskeho významu (CHA Bradlo, CHA Čenkov, CHA Vinište, CHA Mostová, CHA Nesvadské piesky, CHA Jurský chlm, CHA Kamenínske slaniská, CHA Síky, CHA Panské lúky, CHA Marcelovské piesky). Okrem toho boli schválené 2 nové prírodné rezervácie ako súčasť lokality Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO Staré bukové pralesy a bukové pralesy Karpát (PR Rydošová, PR Vihorlat).
Na území Národného parku Poloniny vznikla v roku 2021 prírodná rezervácia, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Prírodná rezervácia Vydricazačala oficiálne existovať 1. februára 2022, keď nadobudlo platnosť nariadenie vlády. V marci 2022 sa schválil program starostlivosti pre jedno z najvýznamnejších ornitologických území v strednej Európe – Chránené vtáčie územie Senianske rybníky v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny. V júli 2022 sa doplnil zoznam európskeho významu o ďalších 97 nových lokalít.
Schválením zoznamu sa podporil rozvoj regiónov budovaním agroturizmu, cykloturistiky a zároveň umožnilo čerpať eurofondy na starostlivosť o chránené územia.
V roku 2023 sa vyhlásila prírodná rezervácia Homoľa, chránený areál Pramenná oblasť Rimavy a chránený areál Tisovský kras. Všetky 3 územia sú súčasťou európskej sústavy Natura 2000.

14. Zonácia Muránskej planiny
Cieľom zonácie bolo zvýšiť ochranu prírody a ochranu hlucháňa hôrneho, vytvoriť podmienky na návrat mladých ľudí do regiónu a zvýšiť kvalitu života v obciach okolo národného parku. Zároveň sa v  rámci výzvy na podporu rozvojových projektov transformácie regiónu NP Muránska planina schválilo 15 projektov za viac ako 8,8 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR.

15. Revitalizácia riek
Rieka Rudava sa zapíše do histórie Slovenska ako prvý 2,2 km dlhý vodný tok, ktorému bol po predošlej technickej úprave prinavrátený pôvodný tvar koryta. Na príprave a realizácií projektu sa podieľali rezortné organizácie MŽP SR. MŽP vyčlenilo z Plánu obnovy a odolnosti financie na revitalizáciu takmer 100 km riek do roku 2026. S revitalizáciami slovenských riek počíta aj Plán obnovy a odolnosti SR. V ňom je na účel revitalizácie vodných tokov vyčlenených 62,4 milióna eur. Prirodzenú podobu by tak malo opätovne získať 97 kilometrov vodných tokov v čiastkových povodiach riek Bodrog, Dunaj, Morava a Váh. Revitalizácie majú byť ukončené do roku 2026. Celkovo 48 km vodných tokov musí byť revitalizovaných do júna roku 2024.

16. Rýchlejší, jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania dotácií z Environmentálneho fondu

Zmeny priniesla novela zákona o Environmentálnom fonde (EF) z februára 2022. Novela zákona zabezpečuje efektívnejšie fungovanie Environmentálneho fondu, aby prostriedky z neho slúžili výlučne na environmentálny účel. Novela zákona prináša aj väčšiu podporu obciam, ktorých územie zasahuje do národných parkov. Po novom fond môže kompenzovať aj výpadok z príjmov z dane z nehnuteľnosti tým obciam, ktoré v dôsledku zmeny kategorizácie hospodárskych na lesy osobitného určenia prišli o časť príjmov z dane z nehnuteľnosti.
V roku 2022 poskytol EF na oblasť ochrany a využívania vôd prostriedky v celkovej výške cez 54,5 mil. eur, pričom podporil projekty aj zo zásobníka projektov vo výške približne 9,6 mil. eur.
V roku 2021 EF podporil v rovnakej oblasti projekty, ktoré prešli odborným hodnotením a splnili kritériá na poskytnutie dotácie v celkovej výške za 9,1 mil. eur, pričom na uvedenú oblasť podpory mal alokované prostriedky vo výške 49,1 mil. eur. V roku 2020 boli v oblasti podpory ochrany a využívania vôd podporené projekty v celkovej výške 43 mil. eur

17. Historicky prvé členstvo v predsedníctve Environmentálneho zhromaždenia OSN (Byra UNEA-6)
Ministra životného prostredia SR Jána Budaja počas 5. zasadnutia Environmentálneho zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN) v Nairobi od 28. februára do  2. marca 2022 zvolili za podpredsedu výboru 6. zasadnutia Environmentálneho zhromaždenia OSN (Byra UNEA-6), ktoré je výkonným orgánom programu OSN pre životné prostredie (UNEP). Nominácia zvyšuje postavenie Slovenska v medzinárodnom environmentálnom povedomí.