Slovenskú republiku postihla žaloba Európskej komisie za porušenie smernice o skládkach odpadov, ku ktorej došlo od roku 2004

01.02.2023

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) berie na vedomie rozhodnutie Európskej komisie podať na Slovenskú republiku žalobu na Súdny dvor Európskej únie za nedostatočné dodržiavanie smernice o skládkach odpadov a pripravuje opatrenia na riešenie situácie. Európska komisia v žalobe poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika od roku 2004 nerekultivovala a neuzavrela 21 skládok odpadov, ktoré nespĺňali požiadavky smernice. O tom, či zo strany Slovenskej republiky došlo k porušeniu povinností, ktoré vyplývajú zo zmlúv a príslušných smerníc, bude rozhodovať Súdny dvor Európskej únie. V prípade zistenia takýchto porušení má štát povinnosť prijať primerané nápravné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora. Akékoľvek finančné sankcie zo strany Európskej komisie tak nebudú predmetom aktuálneho konania na Európskom súdnom dvore.

Dočasne poverený minister životného prostredia Jána Budaj poukazuje na fakt, že podanie žaloby na Súdny dvor Európskej únie nesúvisí s výkonom činnosti ministerstva pod jeho vedením, ale je vyústením dlhoročného zanedbávania odpadového hospodárstva na Slovensku.
„Plne si uvedomujeme nedostatky, ktoré má Slovensko v oblasti odpadového hospodárstva. Pod súčasný stav sa výrazne podpísala nečinnosť bývalých vlád. Dôslednému triedeniu odpadov či recyklácii sa nevenovala dostatočná pozornosť, na čo občania začínajú značne doplácať,“ konštatoval Budaj. Prevádzkovanie skládok odpadu podľa ministra Budaja nemalo v minulosti dostatočne prísne a transparentné pravidlá, vďaka čomu boli prevádzkovateľmi skládok často aj schránkové firmy sídliace v daňových rajoch či firmy registrované na tzv. biele kone. Tieto subjekty si v mnohých prípadoch neplnili svoje zákonné povinnosti, pričom vymožiteľnosť nápravy bola prakticky nulová.

Zanedbávanie odpadového hospodárstva

Slovenskej republike vznikla povinnosť rekultivovať a uzavrieť 21 skládok odpadov vyplývajúca zo smernice o skládkach odpadov vstupom do EÚ v roku 2004 v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006, minister životného prostredia László Miklós - SMK).

Lehota na splnenie požiadaviek uplynula v roku 2009, počas vlády Roberta Fica (2006 – 2010, ministri životného prostredia Jaroslav Izák - SNS, Ján Chrbet - SNS, Ján Mikolaj – SNS, Viliam Turský – SNS, Dušan Čaplovič – SMER SD, Jozef Medveď – SMER SD). Nakoľko k žiadanej náprave situácie nedochádzalo ani počas druhej vlády Roberta Fica (2012 – 2016, minister životného prostredia Peter Žiga - SMER SD), bolo počas tretej vlády Roberta Fica (2016 – 2018, minister životného prostredia László Sólymos MOST – HÍD) v roku 2017 Slovenskej republike zo strany Európskej komisie doručené formálne oznámenie, ktorým bolo začaté konanie pre porušenie povinnosti.

Envirorezort má aktuálne po obdržaní žaloby dva mesiace na zaslanie odpovede Európskej komisii, tá v rovnakej lehote dvoch mesiacov spracuje repliku, ktorou odpovie na argumenty rezortu. Na repliku Európskej komisie bude mať Slovensko opäť dva mesiace na vypracovanie tzv. dupliky, čím bude ukončený písomný proces argumentácie. Následne Súdny dvor Európskej únie dokumenty vyhodnotí a vynesie rozsudok. Envirorezort má v súčasnosti už pripravený plán na dosiahnutie nápravy, ktorý však vzhľadom k právnym predpisom Európskej únie a ochrane prebiehajúceho konania zo strany Európskej komisie zatiaľ nie je možné zverejniť. K zverejneniu môže dôjsť až po rozhodnutí Súdneho dvora.

Východiská: Postup Európskej komisie pri zisťovaní porušenia práva EÚ:

Európska komisia zisťuje možné porušenia práva EÚ na základe vlastného vyšetrovania alebo sťažností občanov, podnikov a iných zainteresovaných strán. V prípade, ak požiadavky náležitej transpozície či implementácie právnych predpisov EÚ nie sú včas splnené, vystavuje sa členský štát nebezpečenstvu začatia konania podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ pre nesplnenie povinností.

Ak členský štát neoznámi opatrenia, ktorými sa v plnej miere transponujú ustanovenia smerníc do vnútroštátneho práva, alebo nenapraví údajné porušenia práva EÚ, Komisia môže iniciovať formálne konanie vo veci porušenia. Konanie pozostáva zo štyroch krokov. V prvom Komisia odošle predmetnému členskému štátu formálnu výzvu so žiadosťou o ďalšie informácie, na ktorú členský štát musí Komisii zaslať podrobnú odpoveď v stanovenej lehote. Ak Komisia dospeje k záveru, že si členský štát neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, môže v druhej fáze poslať odôvodnené stanovisko – formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ. Ak členský štát aj naďalej porušuje právo EÚ, Komisia sa v treťom kroku môže rozhodnúť predložiť vec Súdnemu dvoru.

V prípade, ak v stanovenej lehote členský štát neoznámi Komisii opatrenia, ktorými chce dosiahnuť dodržiavanie ustanovení smerníc Európskej únie, môže Európska komisia vo štvrtom kroku požiadať Súdny dvor Európskej únie o uloženie sankcií členskému štátu. V prípade, že Súdny dvor Európskej únie rozhodne, že členský štát je povinný zaplatiť pokutu, nezbavuje to členský štát povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov EÚ. Členský štát je teda stále povinný splniť si príslušné povinnosti a zároveň zaplatiť pokutu, rozdelenú na fixný paušál a penále, ktorého výška závisí od rýchlosti splnenia povinnosti.