Slovensko na ceste ku klimatickej neutralite

07.02.2023

Odborníci z oblasti zmeny klímy a ochrany ovzdušia, predstavitelia Národnej rady Slovenskej republiky, vládneho kabinetu a ministerstiev, ale tiež zástupcovia akademickej obce a občianskych združení sa dnes stretávajú na odbornej konferencii v bratislavskom hoteli Bôrik k historicky prvému zákonu o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácií. Odborná konferencia sa koná z iniciatívy ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Budaja.

Ľudstvo je čoraz častejšie vystavené záplavám, suchu, lesným požiarom, vlnám horúčav, ale tiež stúpajúcej hladine morí. Klimatické hrozby je možné zmierniť uvážlivým hospodárením a riešeniami založenými na ochrane prírody. Dosiahnutie klimatickej neutrality si však vyžaduje spoluprácu všetkých ministerstiev a sektorov.

Cestovná mapa
Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja Slovensko a Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) podporujú ambiciózne klimatické ciele a Európsku zelenú dohodu, ktorá pomôže premeniť Európu na prvý klimaticky neutrálny kontinent v roku 2050. MŽP SR v tejto súvislosti predstavilo návrh historicky prvého klimatického zákona, ktorý privedie Slovensko do éry klimatickej neutrality. Právnu úpravu podobného charakteru nepredstavila doposiaľ žiadna iná predchádzajúca vláda na Slovensku.

„Klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktoré už nastalo. Už dnes vieme odhadnúť, aké katastrofálne dôsledky nás do konca storočia čakajú v prípade nášho nekonania. V klimatickom zákone sa budú zrkadliť viaceré najmä európske legislatívy, ktoré spolu vytvárajú niečo ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostávajúceho, postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a zdravým životným prostredím,“ dodal minister Budaj.

Dekarbonizačné ciele a kľúčová spolupráca rezortov
Dosiahnutie klimatickej neutrality nebude jednoduché, avšak ide o nevyhnutný krok. Návrh zákona stanovuje konkrétne klimatické ciele pre sektory mimo európskeho systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS), ako je cestná doprava, budovy, poľnohospodárstvo, sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a odpady. Definuje tiež povinnosti a zodpovednosť jednotlivých ministerstiev v oblasti plnenia týchto cieľov prostredníctvom sektorových klimatických plánov.

Klimatickým cieľom Slovenska bude podľa novej právnej úpravy do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990. Sektory v rámci Európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami – EU ETS (priemysel, letectvo) majú znížiť emisie o -62 %, sektory mimo EU ETS o -22,7´%. Z pohľadu MŽP SR ide o ambiciózne, ale realistické ciele, ktoré vychádzajú z modelovania Slovenského hydrometeorologického ústavu. Sektorové ciele, tak ako sú navrhnuté v zákone, boli prerokované v rámci Rady vlády pre Európsku zelenú dohodu.

Komplexnosť a rôznorodosť týchto sektorov je dôvodom rozdelenia kompetencií do gescie rôznych rezortov podľa príslušnej agendy. Štátne orgány a inštitúcie budú mať podľa klimatického zákona jasne určenú zodpovednosť za redukčné ciele pre dané sektory. Zároveň budú mať povinnosť vypracovať sektorový klimatický plán s návrhmi opatrení, ktoré budú následne kontrolované a prípadný nesúlad pri ich napĺňaní bude napravený.

Na plnenie klimatickej cieľov bude dohliadať Rada pre klimatickú zodpovednosť. Pôjde o nezávislý, odborný, poradný a koordinačný orgán, ktorý zhodnotí pokrok jednotlivých ministerstiev pri napĺňaní sektorových klimatických cieľov, ako aj ďalšie úsilie, ktoré je potrebné na naplnenie týchto cieľov.

Plnenie klimatických cieľov pod drobnohľadom verejnosti
Celospoločenská požiadavka, aby štát aktívne konal a robil viac pre ochranu klímy neustále rastie. „Už dnes pociťujeme dopady zmeny klímy na každodenné životy, nasledujúce generácie ich však budú znášať oveľa intenzívnejšie. Záleží na nás všetkých a na našom každodennom správaní, v akom prostredí budeme žiť, aký vzduch budeme dýchať a akým silným zmenám klímy budeme čeliť,“ podčiarkol minister Budaj. Návrh klimatického zákona preto dáva verejnosti do rúk silný nástroj vo forme možnosti žaloby, ak bude mať pocit, že štát a jeho ústredné orgány nenarábajú so svojou mocou v súlade s klimatickými cieľmi, prípadne sú nečinné.

Návrh zákona je do 17. februára 2023 v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Po vyhodnotení pripomienok MŽP SR predloží návrh zákona na rokovanie vlády a po jeho schválení do Národnej rady Slovenskej republiky. Účinnosť zákona je navrhovaná od 1. septembra 2023.