Reakcia na rozsudok Súdneho dvora EÚ: Envirorezort už podniká kroky k znižovaniu znečistenia ovzdušia na Slovensku

09.02.2023

Slovenská republika si len čiastočne splnila povinnosti v oblasti dodržiavania limitných hodnôt prachových častíc PM10. Dnes o tom rozhodol Súdny dvor Európskej únie, ktorý tak vyhovel žalobe Európskej komisie z júna 2021. Dôvodom jej podania bolo prekračovanie maximálnych hodnôt častíc PM10 nameraných v ovzduší v Jelšave a aglomerácii Košice v rokoch 2005 až 2019. Ministerstvo životného prostredia SR rešpektuje rozhodnutie Súdneho dvora. Envirorezort chce Európskej komisii v najbližších týždňoch predstaviť opatrenia na úplnú nápravu nepriaznivého stavu pretrvávajúceho už takmer dve desaťročia.

Výzva bude zameraná na výmenu starých kotlov či podporu výroby drevených brikiet a peletiek. Takýto krok má prispieť k zvýšeniu kvality ovzdušia, ktoré nebude znečisťované spaľovaním druhotných tuhých palív značne prispievajúcich k vytváraniu smogu.

Konanie pre porušenie povinností v oblasti ochrany ovzdušia začala Európska komisia voči Slovensku už v roku 2009. „Ide o ďalšie konanie, o ktoré sme sa nijako nepričinili, no budeme musieť vyvinúť enormné úsilie, aby sme zabránili prípadnému uloženiu sankcií zo strany Európskej komisie, na ktoré opäť nedoplatí nikto iný, než občania Slovenska,“ zdôraznil dočasne poverený minister životného Ján Budaj. Šéf envirorezortu odobril plán odborníkov, ktorého cieľom bude v čo najvyššej možnej miere znížiť množstvo prachových častíc na problémových lokalitách.

Podľa ministra Jána Budaja býva miera znečistenia ovzdušia zrkadlom dokumentujúcim prístup k ochrane životného prostredia v jednotlivých krajinách. Konaniu pre znečistenie ovzdušia čelilo alebo stále čelí celkovo 18 z 27 členských krajín Európskej únie. „Tým si však nesmieme ospravedlňovať nedostatky, ktoré v tejto oblasti máme. Aj preto sme iniciovali viaceré legislatívne zmeny s cieľom zaradiť Slovensko medzi krajiny chrániace svoje ovzdušie“ podotkol.
Euurópska komisia zahájila konanie za znečistené ovzdušie za prvej vlády Roberta Fica (2006-2010) v roku 2009. Post ministra životného prostredia vtedy postupne zastávali Jaroslav Izák - SNS, Ján Chrbet - SNS, Ján Mikolaj – SNS, Viliam Turský – SNS, Dušan Čaplovič – SMER SD a Jozef Medveď – SMER SD. K náprave nedošlo ani počas druhej a tretej vlády Roberta Fica (2012–2016 a 2016-2020), kedy funkciu šéfa envirorezortu zastávali Peter Žiga – SMER SD (2012-2016) a László Sólymos MOST – HÍD (2016-2020).

Ochrana ovzdušia patrí medzi priority súčasného vedenia MŽP SR. Aj preto MŽP SR v decembri 2020 spustilo webovú aplikáciu dnesdycham.sk, na ktorej môže verejnosť sledovať kvalitu ovzdušia vo vybraných lokalitách Slovenska. Vo februári by mal byť v Národnej rade SR schvaľovaný zákon o ochrane ovzdušia. Jeho cieľom je znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia, regulácia zápachu či znižovanie emisií priamo na zdroji. Zákon umocňuje právomoci štátu, okresných úradov aj samospráv, zavádza reguláciu spaľovania druhotných tuhých palív aj posilňuje možnosti vykonania dôslednej kontroly znečisťovania ovzdušia a ukladanie sankcií zo strany štátu. V legislatívnom procese sú zároveň ďalšie tri návrhy zákonov dôležité pre ochranu ovzdušia na Slovensku – zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a klimatický zákon.

Východiská: Postup Európskej komisie pri zisťovaní porušenia práva EÚ:

Európska komisia zisťuje možné porušenia práva EÚ na základe vlastného vyšetrovania alebo sťažností občanov, podnikov a iných zainteresovaných strán. V prípade, ak požiadavky náležitej transpozície či implementácie právnych predpisov EÚ nie sú včas splnené, vystavuje sa členský štát nebezpečenstvu začatia konania podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ pre nesplnenie povinností.

Ak členský štát neoznámi opatrenia, ktorými sa v plnej miere transponujú ustanovenia smerníc do vnútroštátneho práva, alebo nenapraví údajné porušenia práva EÚ, Komisia môže iniciovať formálne konanie vo veci porušenia. Konanie pozostáva zo štyroch krokov. V prvom Komisia odošle predmetnému členskému štátu formálnu výzvu so žiadosťou o ďalšie informácie, na ktorú členský štát musí Komisii zaslať podrobnú odpoveď v stanovenej lehote. Ak Komisia
dospeje k záveru, že si členský štát neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, môže v druhej fáze poslať odôvodnené stanovisko – formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ. Ak členský štát aj naďalej porušuje právo EÚ, Komisia sa v treťom kroku môže rozhodnúť predložiť vec Súdnemu dvoru.

V prípade, ak v stanovenej lehote členský štát neoznámi Komisii opatrenia, ktorými chce dosiahnuť dodržiavanie ustanovení smerníc Európskej únie, môže Európska komisia vo štvrtom kroku požiadať Súdny dvor Európskej únie o uloženie sankcií členskému štátu. V prípade, že Súdny dvor Európskej únie rozhodne, že členský štát je povinný zaplatiť pokutu, nezbavuje to členský štát povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov EÚ. Členský štát je teda stále povinný splniť si príslušné povinnosti a zároveň zaplatiť pokutu, rozdelenú na fixný paušál a penále, ktorého výška závisí od rýchlosti splnenia povinnosti.