Opatrenia Ministerstva životného prostredia SR v oblasti odpadového hospodárstva zastavili 4 konania Európskej komisie voči SR
MŽP SR pod vedením Jána Budaja vyvíja maximálne úsilie v snahe odstrániť nedostatky, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti bývalých vládnych garnitúr. Vedenie rezortu dosiahlo, že Slovensko sa stalo prvou krajinou v strednej Európe, ktorá spustila zálohovanie jednorazových nápojových obalov. Medzi ďalšie opatrenia patrila reforma nakladania so stavebným odpadom či reforma nakladania s komunálnym a zmesovým odpadom. Znižovaniu množstva komunálneho odpadu pomáha aj podpora domáceho a komunitného kompostovania zo strany MŽP SR.
MŽP považuje za svoj úspech, že Európska komisia zastavila 4 konania voči SR v oblasti ochrany životného prostredia. Rozhodla tak preto, že Slovensko prijalo nápravné opatrenia na odstránenie dávnejších nedostatkov. Neplnenie povinností Európska komisia v týchto šetreniach konštatovala v oblastiach nedostatočnej aplikácie nariadenia o inváznych a nepôvodných druhoch a neoznámení opatrení na výmenu škodlivých súčiastok v zdravotníckych pomôckach, prístrojoch na vykonávanie magnetickej rezonancie či elektródach na analýzu ľudských telových tekutín. MŽP SR v týchto prípadoch zabezpečilo expresnú nápravu nedostatkov.
Opatrenia MŽP v oblasti odpadového hospodárstva
MŽP aktívne spolupracuje s prevádzkovateľmi skládok a obcami, na ktoré zo zákona prešli niektoré povinnosti prevádzkovateľov skládok a snaží sa im napomôcť tieto skládky čo najskôr uzavrieť a zrekultivovať.
MŽP v spolupráci s SIŽP pravidelne vykonáva kontroly a obhliadky jednotlivých skládok odpadov, aby bola situácia nielen z legislatívneho, ale aj empirického hľadiska dostatočne zmapovaná, a aby bolo následne uplatnené konkrétne riešenie na konkrétnu skládku odpadov. Okrem legislatívnych zmien MŽP intenzívne komunikuje o tejto problematike s Európskou komisiou, aby sa vyjasnili a odstránili legislatívne a praktické nedostatky skládok zo strany Slovenskej republiky.
Východiská: Postup Európskej komisie pri zisťovaní porušenia práva EÚ
Európska komisia zisťuje možné porušenia práva EÚ na základe vlastného vyšetrovania alebo sťažností občanov, podnikov a iných zainteresovaných strán. V prípade, ak požiadavky náležitej transpozície či implementácie právnych predpisov EÚ nie sú včas splnené, vystavuje sa členský štát nebezpečenstvu začatia konania podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ pre nesplnenie povinností. Ak členský štát neoznámi opatrenia, ktorými sa v plnej miere transponujú ustanovenia smerníc do vnútroštátneho práva, alebo nenapraví údajné porušenia práva EÚ, Komisia môže iniciovať formálne konanie vo veci porušenia. Konanie pozostáva zo štyroch krokov. V prvom Komisia odošle predmetnému členskému štátu formálnu výzvu so žiadosťou o ďalšie informácie, na ktorú členský štát musí Komisii zaslať podrobnú odpoveď v stanovenej lehote. Ak Komisia dospeje k záveru, že si členský štát neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, môže v druhej fáze poslať odôvodnené stanovisko – formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ. Ak členský štát aj naďalej porušuje právo EÚ, Komisia sa v treťom kroku môže rozhodnúť predložiť vec Súdnemu dvoru.
V prípade, ak v stanovenej lehote členský štát neoznámi Komisii opatrenia, ktorými chce dosiahnuť dodržiavanie ustanovení smerníc Európskej únie, môže Európska komisia vo štvrtom kroku požiadať Súdny dvor Európskej únie o uloženie sankcií členskému štátu. V prípade, že Súdny dvor Európskej únie rozhodne, že členský štát je povinný zaplatiť pokutu, nezbavuje to členský štát povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov EÚ. Členský štát je teda stále povinný splniť si príslušné povinnosti a zároveň zaplatiť pokutu, rozdelenú na fixný paušál a penále, ktorého výška závisí od rýchlosti splnenia povinnosti.