Envirorezort vydal jubilejnú 30. správu o stave životného prostredia
Ministerstvo životného prostredia SR publikovalo Správu o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022. Stalo sa tak už po tridsiaty raz, čím si envirorezort splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o životnom prostredí. Každoročné vydávanie tejto správy už tri dekády výrazne prispieva k naplneniu práva občanov Slovenska na informácie o životnom prostredí, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky. Správa hodnotí dosiahnutý pokrok, ale poukazuje aj na nedostatky v rôznych environmentálnych oblastiach.
Aktuálna správa o stave životného prostredia vychádza predovšetkým z údajov za uplynulý rok. Tie ukazujú, že Slovensko je na dobrej ceste dosiahnuť viacero cieľov stanovených pre rok 2030. Už v súčasnosti spĺňame cieľ nárastu podielu pôdy, na ktorej je vykonávané ekologické poľnohospodárstvo. Ten bol stanovený pre rok 2030 na 13,5 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.
Dlhodobo úspešné sú snahy o znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. V prípade väčšiny znečisťujúcich látok Slovensko spĺňa záväzné hodnoty nastavené pre obdobia rokov 2020 až 2029. Pozitívom je aj vysoká miera recyklácie obalov či dlhodobý pokles výroby elektriny v tepelných elektrárňach a nárast podielu energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov.
Achillovou pätou životného prostredia zostáva kvalita ovzdušia, pomalé tempo odstraňovania envirozáťaží či budovania vodárenskej infraštruktúry, predovšetkým nízka miera napojenia samospráv na verejné kanalizácie. V roku 1993 bolo zásobovaných vodou z verejného vodovodu 4 mil. 138 tisíc obyvateľov, teda 77,8 % obyvateľstva. V roku 2022 vzrástol tento počet na vyše 4 mil. 900 tisíc obyvateľov, čo predstavovalo 90,27 % z celkového počtu obyvateľov našej krajiny. Slovensko však výraznejšie zaostáva za európskym štandardom v odvádzaní odpadových vôd prostredníctvom verejných kanalizácií. Kým v roku 1993 bývalo v domoch napojených na verejnú kanalizáciu 51,5 % obyvateľov, v roku 2022 dosiahla úroveň napojenia obyvateľstva na verejné kanalizácie iba 71 %.
Počas minulého roka Slovensko najmä v dôsledku vykurovania domácností prekročilo povolené hodnoty prachových častíc PM10 a PM2,5 aj benzo(a)pyrénu. Rovnako zvýšené boli aj namerané hodnoty prízemného ozónu. Negatívnym trendom je tiež rast podielu pôd s nízkou zásobou fosforu a draslíka. Práve znižovanie týchto látok v pôde totiž ohrozuje splnenie cieľa zabrániť strate živín.
Podľa projekcií Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) musí Slovensko pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050 prijímať ďalšie environmentálne opatrenia. Viaceré indikátory v správe ukazujú potrebu zvýšiť úsilie v starostlivosti o životné prostredie. Napríklad v oblasti zlepšovania kvality povrchových a podzemných vôd či sanácie envirozáťaží. Problémovou oblasťou zostáva tiež prechod na zelené a obehové hospodárstvo. Medziročne sa podarilo dosiahnuť len minimálne zlepšenie pri hodnotení podielu skládkovania a recyklácie komunálnych odpadov. Slovensku rovnako chýbajú ekoinovácie, nízka je aj úroveň využívania zeleného verejného obstarávania.
Správu o stave životného prostredia každoročne zostavuje Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a so zapojením širokého okruhu spolupracujúcich dotknutých orgánov a organizácií, a to nielen v rámci rezortu životného prostredia, ale aj mimo neho. Správu o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022 nájdete na tomto odkaze: https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/11841.
Správa o stave životného prostredia prešla počas troch dekád viacerými zmenami svojej grafickej aj obsahovej podoby. Reagovala tak na vývoj spojený s pristupovaním Slovenska k medzinárodným dohovorom, ale aj vstupom krajiny do medzinárodných organizácií ako sú Európska únia (EÚ), Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) či Európska environmentálna agentúra (EEA). Pričlenenie k medzinárodným organizáciám malo významný dopad na oblasť výkazníctva. Vstup Slovenska do EÚ tak sprevádzal aj nárast povinností voči Európskej komisii v podobe monitoringu a štatistických sledovaní životného prostredia či zavádzaním predpisov EÚ do národnej legislatívy.