Vláda vyhlásila 3 chránené územia na Muránskej planine

12.04.2023

Vládny kabinet dnes podporil tri návrhy z dielne Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR), ktorými sa vyhlasuje jedna prírodná rezervácia a dva chránené areály. Ide o prírodnú rezerváciu Homoľa (22,18 ha), chránený areál Pramenná oblasť Rimavy (2058,67 ha) a chránený areál Tisovský kras (1558,16 ha). Všetky 3 územia sú súčasťou európskej sústavy Natura 2000. Nariadenia, ktorými sa vyhlásia chránené územia, nadobudnú účinnosť 1. mája 2023.

Podľa ministra Jána Budaja Slovensko ako členský štát EÚ má za úlohu prispieť k zachovaniu prírodného bohatstva. Krajiny EÚ spoločne budujú európsku sústavu chránených území (Natura 2000) na ochranu prírodných biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Natura 2000 pozostáva z chránených území a území európskeho významu. „Pre nesplnenie záväzkov na označenie území európskeho významu a na určenie cieľov ochrany a opatrení vedie Európska komisia voči Slovensku konanie. Vyhlasovaním chránených území tak postupne plníme záväzky Slovenska a naprávame zlyhania predchádzajúcich vlád,“ zdôraznil minister Budaj.

Prírodná rezervácia Homoľa sa nachádza v okrese Brezno v katastrálnom území Telgárt a je súčasťou ochranného pásma Národného parku Muránska planina. Na celej výmere sa prekrýva s rovnomenným územím európskeho významu. Nachádzajú sa tu bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, vápnomilné bukové lesy, karbonátové skalné steny a rozsiahly jaskynný systém s bohatou sintrovou výzdobou tvoriace 5 biotopov európskeho významu. Svoj domov tu má kunka žltobruchá, podkovár malý, netopier čierny, netopier veľký a ďalšie chránené druhy. Nariadením vlády dôjde k zvýšeniu v súčasnosti platného 2. stupňa ochrany na 4. stupeň ochrany. Na celom území prírodnej rezervácie Homoľa sú štátne pozemky.

Chránený areál Pramenná oblasť Rimavy sa nachádza v okrese Rimavská Sobota v katastrálnom území Tisovec v južnom úpätí Fabovej hole. Celé územie chráneného areálu je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000, bolo vymedzené pre ochranu 19 biotopov európskeho a národného významu, 9 druhov rastlín európskeho a národného významu, 38 druhov živočíchov európskeho a národného významu, 19 druhov vtákov, ako aj abiotické javy a významné krajinné prvky tvorené porastami starších lieskových krovín. Predstavuje mozaiku lúčnych a lesných spoločenstiev, ako aj zvyškov lazov. Nariadením vlády je zachovaný v súčasnosti platný 3. stupeň ochrany.Kvôli  vyhláseniu chráneného areálu nedôjde k obmedzeniu bežného obhospodarovania.

Chránený areál Tisovský kras sa nachádza na juhozápadnom výbežku Spišsko-gemerského krasu. Vo východnej časti  bohatej na krasové javy vytvára malebnú krajinu, ktorá  nadväzuje na Národný park Muránska planina.  Pozostáva z trvalých trávnych porastov a lesov - v západnej časti je prevažne zalesnený horský kras, ktorého vegetáciu tvoria najmä bukové a sutinové lesy. Charakteristický ráz krajiny dotvárajú roztrúsené usadlosti – lazy, alebo ich ruiny. Celé územie sa vyznačuje rozmanitosťou druhov rastlín a živočíchov. Územie bolo vyhlásené pre ochranu 20 biotopov európskeho významu a národného významu, biotopy 14 chránených druhov rastlín, biotopy 19 druhov vtákov a 18 ďalších chránených druhov živočíchov európskeho a národného významu.

V chránenom areáli dochádza k zvýšeniu výmery území s 2. a 3. stupňom ochrany, zaraďuje sa sem tiež prírodná rezervácia Suché doly s aktuálne platným 4. stupňom ochrany, ktorá bude zrušená vyhlásením chráneného areálu Tisovský kras. Výmera územia s 5. stupňom ochrany sa nezvyšuje, dochádza iba k spresneniu parcelného stavu.

Chránený areál Tisovský kras, rovnako ako Pramenná oblasť Rimavy, je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Muránska planina - Stolica, ktorá patrí do jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku. Stabilné biotopy hlucháňa hôrneho boli síce potvrdené v rámci Národného parku Muránska planina a ďalšieho navrhovaného chráneného areálu Stolica, potenciálne biotopy by však mali slúžiť ako koridory pre hlucháňa hôrneho medzi jeho ďalšími lokalitami.